Grower.cz je největší autorita v oblasti pěstování konopí na českém i slovenském internetu. Veškeré sekce jsou přístupné pro anonymní čtení. Pokud se nespokojíš s pouhou návštěvou a chceš se aktivně zapojit do diskusí ve fóru a na chatu, odpovídat na inzeráty a šifrovaně komunikovat s tisíci dalších pěstitelů soukromými vzkazy anebo se pochlubit svou fotogalerií - Registruj se! - Získáš inspiraci i cenné rady!
....když budeme přesvědčení, že jsme už využili všechny naše šance udělat cokoliv správně, budem dělat pořád stejný chyby a nikdy se z nich bohužel nenaučíme...Hlavní cíl bytí je žít, hlavní cíl žití je žít v souladu s okolím, přežít a dělat podmínky pro to, aby ostatní žili...ale co je smyslem tohoto žití fakt nevím a netroufám si ani přicházet s jakoukoliv trapnou teorií..prostě žijme, milujme se a ten život si nás sám nasměruje svým směrem k tomu, k čemu je tu naše duše v těchto tělech.......
.....a pak řeknem jen modlitbu nad knihou smrti.
podle mě je smrtí nic nekončí.....je to teprve polovina v naší dlouhé cestě.99% člověka tvoří duševno.to procento je tělesná schránka.co se stane s tou většinou po smrti????jen tak se vypaří????zmizí????rozplyne se?????to přece nejde....když umřete, vaše duše žije dál!
1/2 O V E R c r e w
hear the colours see the noises
http://www.pulover.com
Na houbách jsem měl skutečně velice hluboký duchovní zážitek a dodnes si z něj nesu toto: nejsem svým tělem, tělo mám pro to, abych se mohl zde na zemi, v materiálnu, zrealizovat. Člověk je ve skutečnosti duše, součást Boha, která svá těla mění jedno za druhým a každým dalším životem se zdokonaluje a přibližuje Bohu. Naše činy se zaznamenávají do karmy, která nás provází životy. Smrt neexistuje, je to iluze.
Smrt a život je jako noc a den. Když v tomto životě umřeme, naše duše jde do sféry kde se všechno spracuje a vyhodnotí (zjednodušeně řečeno) a odpočineme si po tý dřině na Zemi, (tak jako když v noci spíme) a pak když se znovu narodíme (třeba pro to, že jsme nesplnily co jsme chtěli, nebo nás někdo předčasně zastřelil, nebo se chceme ještě něčemu naučit), tak když se narodíme, je to jako bychom se probudili do nového dne a pokračujeme v práci (navážeme na minulý den/život)... tak to funguje. A karma nás právě hlídá abychom nedělali špatný věci, který by nám jen tak prošly - prostě za každá akce vyvolá reakci .... odtud pramení učení Zenu o nic nedělání (né lenošení) ale abysme neulpívali na věcech tohoto materialistického světa. Protože tím se na něj vážeme a duše je pak z vyšších světů vtahována naší touhou, zase zpátky na Zem. Když se pak zbavíme všech tužeb po zdejších lákadlech (alkohol, auto, pořádná tlevize) tak naše duše může jít v klidu dál. Bohužel ještě jsme nepoznali, že zdejší lákadla jsou nic ve srovnání s klidem který nás čeká, když se jich vzdáme. Proto asi užíváme různé drogy, které nás tam vyhoupnou a pak jsme na chvíli v poho... A vůbec tenhle svět a vesmír jsme stvořily my našimi myšlenkami a tužbami. Vemte si třeba architekta - ten než načrtne budovu, tak si ji nejdřív promyslí, pak udělá plán (už na materialistický papír) a pak teprve se budova postaví (zrealizuje) - stejně jako tenhle svět - jsme jeho tvůrci, i když to tak možná nevypadá, protože podle toho jak je většina lidí blbá by to asi vypadalo - ale naše vyšší já je chytré, jen mi ho úplně nevnímáme ...vyšší já je součástí boha, je to bůh sám - toť celé tajemnství. Jak říkají buddhisté - člověk postupně neodhaluje pravdu (jako to vypadá), nýbrž pravda tu vždy byla, jen pod povrchem bahna, které se musí očistit - správným životem a meditací (čištěním mysli). A právě proto jsme na Zemi - trpíme tu, abychom se očislily od bahna bolestným poznáním, že žít tu a toužit po zdejších dočasných věcech není dokonalý stav....dokonalost je čistota a prázdnota mysli. No to by sna stačilo.... I LOVE GOD
Zivot je plny zvratou a osudou ludi no su si ich tvorcami sami tak preco boh?Vsetko sa tu deje konanim ludi...No paranormalne javy to by mohlo byt daco z ineho sveta ale zase nikto nevie ze ozaj existuju.
Verim ze uzivanie cannabisu vedie k odpusteniu hriechov...c.e.
Jestliže vyznávám, že Bůh je absoltuní, to jest VŠE co kdy bylo, je a bude, pak nic v relativním světe (to jest kde teď žijeme) není od Boha odděleno a Bůh je vším a ve všem. I v každém z nás.
A Sinuhete sorry, ale já si opravdu nehledám snadné vysvětlení, trochu mě podceňuješ.
Odkiaľ a prečo sme sem prišli a kam sa po smrti vraciame
Možno je všetko inak, ako si myslíme...
Posledné desaťročia sa ľudstvo opäť vracia k poznaniu dávnovekých civilizácií, ktoré si mnohé vyspelé národy chránili v tajných lóžach a najvyšších spolkoch zasvätených majstrov. Ide o poznanie prepojení mikrosveta (človeka) a makrosveta (vesmíru), o odhalenie vzájomného pôsobenia energií a síl bežnými zmyslami nepostrehnuteľnými, o pochopenie zmyslu kolobehov rodení a umieraní. Na toto prastaré majstrovské poznanie života pomaly prichádza i súčasná veda a za zavretými bránami svojich laboratórií tajne skúma parapsychologické fenomény ľudskej mysle, či dokázanie energetickej substancie človeka oddeľujúcej sa od jeho tela po smrti - existencie duše. Medzi populárne oblasti záujmu patrí i opätovné uznanie reinkarnácie. Na západe sa k nemu hlási čoraz viac psychiatrov a psychoterapeutov, ktorí na fenomén spomínania si na minulé životy čoraz častejšie narážajú pri svojej práci.
"Človek je ten, čo v sebe nosí vyššiu bytosť,
než je on sám." (Exupéry)
V súčasnosti sa čoraz viac rodia jedinci so schopnosťami mimozmyslového vnímania, ktorí nám referujú o existencii sveta iných foriem a ktorých videnia sa až nápadne zhodujú s utajovaným poznaním dávnovekých kultúr. Neobjavujú teda nič nové, len sprístupňujú svoje poznanie širšej verejnosti. Pomáhajú tak ľudstvu pochopiť skutočný zmysel života, ktorý podľa nich určite netkvie v nezmyselných bojoch o moc, či v hromadení materiálnych rýchlo pominuteľných statkov.
Preniknúť do iných foriem existencie, mimo náš priestor a čas, bolo v minulosti možné zväčša len po vytrvalom poznávaní prepojení mikro a makrosveta a po dlhoročnom cvičení mimozmyslového vnímania. Kým sa z adepta stal majster ovládajúci toto umenie, chodil do duchovnej školy napríklad v starobylom Egypte 22 rokov a nerobil popri tom nič iné. Podobnú školu končiacu zasvätením v pyramíde skončil podľa kroník historikov aj Pytagoras, či Mojžiš. Dnes začína veľa ľudí mimozmyslovo prenikať do iných dimenzií aj bez náročných výcvikových škôl. Podľa odborníkov je to vraj preto, že sme pokročili v rozvoji nášho vedomia. Inými slovami sa vraj "prebúdzame" z dlhého spánku. Mnohí jasne vnímame, či cítime vôkol seba veci nehmatateľné, no neraz sa držíme starého materiálneho učenia zo školských lavíc, ktoré sa bojíme zmeniť. Práve nastupujúca éra Vodnára, má priniesť ľudstvu odvahu prekročiť svoj tieň a umožniť všetkým poznať veci tisícročia utajované. Má priniesť obrodu dosiaľ driemajúceho ducha v našom tele a pochopenia jeho skutočnej sily.
"Odnaučili sme sa byť pokorní. Jednostaj nám
ktosi nahovára, že my ľudia sme to najväčšie,
čo existuje, koruna tvorstva, predbežný
kulminačný bod evolúcie. Skutočnosť stojí nad
ľuďmi, je popretkávaná duchovnými záchvevmi,
spojená s ďalšími dimenziami vesmíru."
(Däniken)
Všetci patríme do jedného celku
Podľa učení najvyšších zasvätencov je v tomto univerze všetko ovplyvňované či usmerňované vyššími silami. Ako túto silu nazveme, je len vecou dohody na názvosloví. Vpodstate ide vždy o vnímanie jednej a tej istej nami neovplyvniteľnej skutočnosti - VYŠŠIA INTELIGENCIA, BOH, STVORITEĽ UNIVERZA... Starí učenci tvrdia, že sme ako živé a mysliace bytosti v hmotnom svete vznikli preto, že táto vyššia tvorivá inteligencia chcela spoznať samu seba cez prejavený (hmotný - náš fyzický) vesmír. Tak z jej vôle začal proces tvorenia. Z toho vyplývajúc musí teda našou súčasťou byť malá čiastočka tejto tvorivej inteligencie, pretože aj my sme schopní myslieť, tvoriť a uvedomovať si samých seba na rozdiel od zvierat. Čím skôr prestaneme odmietať túto Božiu iskru z vyššieho zdroja v každom z nás, tým rýchlejšie sa k tej sile priblížime a môžeme ju sebapoznávaním aj skôr pochopiť a využívať vo vlastný prospech. To znamená, že tu budeme ľahšie skladať a prežívať pridelené skúšky, inak chápať súvislosti a môcť rýchlejšie duchovne rásť, a tak si bez problémov spomínať na veci, ktoré sme už kedysi dávno vedeli. A o to vraj v našich životoch ide.
"Priateľu, ak chceš vzlietnuť k najvznešenejším
výškam múdrosti, odváž sa riskovať i to, že sa
ti °chytráci° vysmejú." (Schiller)
Človek nie je len mozog
najnovšie vedecké výskumy postupne potvrdzujú teórie o tom, že človek nie je iba zmes náhodne pospájaných chemických zlúčenín. To, čo celý kolos buniek, tvoriacich ľudské fyzické telo, drží pohromade a ovláda - je vyššej nemateriálnej podstaty. Hmota pre svoju činnosť potrebuje prijímať informácie a tie sú predsa nehmotné. Ak je v makrokozme večný Stvoriteľ - Boh, tak potom aj v mikrokozme, ktorý je len jeho odrazom, musí byť niečo podobné. Táto Božia iskra či duch trvale zachováva našu individualitu, vedomie, naše pravé JA. Je ale príliš odlišnej hustoty a podstaty ako samotná hmota a preto, aby sa mohol duch jemných vibrácií s ňou spojiť, pôsobiť na ňu a dodávať jej informácie - potrebuje akýsi medzičlánok, ktorý bude jeho vôľu prenášať do hmoty a tým je duša, inak nazývaná aj astrálnym telom. Tá je energetickej povahy a vpodstate pod ňou rozumieme naše emócie, ktoré sú hybnou silou pre naše konanie. Emócie a city psychológia zahŕňa do pojmov - povaha, charakter človeka a temperament. Duch je akoby ponorený do viacerých obalov jemnejších tiel, ktoré majú smerom k fyzickému čoraz hrubšie vibrácie a hutnejšiu formu, aby mohol cez ne nadviazať kontakt s týmto naším hrubohmotným svetom. Cez všetky tieto vrstvy musí dokázať rozviť svoje pôvodné zámery naplánované "hore", aby sa poučený a zdokonalený mohol vrátiť naspäť k Svetlu. Tak sa stáva pre neho pobyt na Zemi mimoriadne dôležitý.
Pri tejto ceste učenia ale robíme mnoho chýb. A nič, čo spravíme, neprejde mimo nás, ale sa opätovne k nám vracia. Vyššia prozreteľnosť nám tak akoby vracala dobro za dobro, zlo za zlo. Lež nie z pomsty, ale ako možnosť uvedomenia si našich činov a ich ďalekosiahlych následkov najlepšie na samých sebe - ako možnosť nápravy pokazeného. Nič nám navyše nepridá. Tak je náš osud v našich rukách. Kto pozná príčiny a následky všetkého diania, môže zmenou svojich činov a myšlienok zmeniť i svoj osud. Tak sme vlastne sami strojcami nášho šťastia. Žiť znamená učiť sa a vôbec nezáleží na tom, či to jednotlivec akceptuje. Ak sa nesprávame podľa vyšších morálnych noriem, Božia spravodlivosť - zákon rovnováhy činov a následkov: karma nám to v tomto či v budúcich vteleniach dá opätovne možnosť na nás samých pocítiť. A to dovtedy, kým sa nám nepodarí všetko pochopiť a následky nesprávnych činov odčiniť. Už len uvedomením si tejto skutočnosti je možné tieto následky zmierniť. Zákon karmy vyžaduje od človeka plnú zodpovednosť za všetko, čo spraví. To je však často krok, ktorý sa mnohým nechce spraviť. Preto je pochopiteľné, že sú stále vrstvy ľudí, ktorí odmietajú náuku o reinkarnácii. Vždy je jednoduchšie za svoje omyly a utrpenie viniť druhých.
Toto učenie o reinkarnácii a karme sa v menších obmenách odráža vo všetkých svetových náboženstvách. Nechýbalo ani v kresťanstve. Časom ale začalo prekážať cirkevným hodnostárom, ktorí chceli mať nad ľuďmi neobmedzenú moc a nevyhovovalo im, aby poznali svoju zodpovednosť za ich život ako ani vlastnú tvorivú silu schopnú meniť ich osud. Preto na piatom koncile v Carihrade r. 553 bolo odsúdené ako kacírske. Udržalo sa však v gnóze a v manichejskom hnutí, ktoré sa šírilo ďaleko na východ.
Zabúdanie minulých vtelení neznamená, že teória reinkarnácie
je nezmyslom. Naopak je to veľmi dobromyseľný dar. Ak si predstavíme, že životy - sú školské triedy, ktoré musíme vychodiť, tak je logické, že popri nich musíme skladať i skúšky, aby sme mali kontrolu nad tým ako učivo zvládame. Aký význam by malo chodiť celý čas do školy a trápiť sa, keby sme vopred poznali znenie testov, ktoré máme zložiť? Potom by tu vlastne všetko stratilo zmysel. A druhý aspekt: viete si predstaviť, že by ste si pamätali všetky zlé skutky, všetko utrpenie, ktoré ste voľakedy spôsobili vy a ktoré sa stali vám? Dokázali by ste tu potom normálne existovať s vedomím nezaťaženým vinou, nenávisťou, či podlomenou sebavedôverou voči niekomu, koho spoznáte z minulých životov? Význam zabúdania minulých životov teda spočíva v oslobodzovaní vedomia od karmickej záťaže a v uľahčení prijať život tu a teraz s novými úlohami.
S poznaním získaným v predchádzajúcich inkarnáciach a so všetkými prežitými skúsenosťami sa sem opäť rodíme a nadväzujeme na ne. Tak odvodzujeme rozdielne schopnosti, či odlišnú zrelosť indivídua.
"Existuje len jeden cieľ: oslobodiť sa od zle
chápanej predstavy života a smrti." (Challoner)
Smrť ako ju chápeme my - neexistuje
Ťažko ju pochopí ten, čo si na svoje opakované umierania z predchádzajúcich životov nepamätá, alebo kto neprežil aspoň klinickú smrť. Je to niečo ako plynulý prechod do inej dimenzie bytia (pokiaľ nie je náhla, tragická). Zažili sme už veľa smrtí a opäť sme tu a žijeme zase ďalší pozemský život, ktorý v našej duchovnej podstate nadväzuje tam, kde sme predtým skončili. Zomierať musíme preto, aby sme mohli byť zase živí, aby sme nabrali nové sily na učenie v nových podmienkach. Pretože jeden život nám k tomu nedáva toľko rôznorodých príležitostí a navyše pre rýchle opotrebovanie orgánov fyzického tela trvá i veľmi krátko. Ale to, čo sa raz naučíme, to náš duch už nezabúda - tak sa stávame vlastne nesmrteľnými. V celej prírode sledujeme tento istý kolobeh - dňa a noci, bdenia a spánku, leta a zimy... a pritom stále žije.
Spoznať pravdu o živote a smrti nám pomáha prekonávať ťažkosti spojené s úlohami, ktoré tu máme splniť. Pomáhajú nám lepšie pochopiť kolobeh života a nevyhnutnosť umierania a zmieriť sa s tým. Tak aj odchod našich milovaných budeme lepšie znášať, lebo vieme, že smrť nie je večný definitívny koniec vedomia. Ale že dotyčný príbuzný bude kdesi "žiť a rozvíjať" sa ďalej, ba dokonca môže i dlhú dobu byť vo svojom jemnejšom - energetickom tele ešte medzi nami, hoci my ho už našimi fyzickými zmyslami nie sme schopní vnímať. Keby sme toto poznanie známe už v staroveku aspoň sčasti prijali, celý život by sa nám zdal menej tragický, menej zložitý a hlavne našli by sme odpovede na otázky typu: prečo sme tu, aký zmysel má celé toto divadlo, aké poučenie má z neho človek mať, či pre čo to je všetko dobré... A možno práve potom by mnohí docenili hodnotu ľudskej pozemskej existencie.
Každý vo svojom živote raz zažije okamih, kedy získa veci, po ktorých túžil. Po vyčerpávajúcich bojoch však človek zistí, že vlastne vôbec nie je šťastnejší, než predtým, lebo sám vo svojom vnútri bohatstvo a naplnenosť nepociťuje. Až s pribúdajúcim vekom zvykne hľadať hlbšie. No môže sa stať, že si zrazu uvedomí, že už mu nezostáva dosť času a ani síl na to, aby tento nešťastný stav mohol zmeniť. Kedže nikdy nevieme, koľko času nám tu ešte zostáva, myslime popri bežnom živote a prirodzenom rozširovaní materiálnych statkov aj na tie nepominuteľné duchovné bohatstvá. A aj keď ničomu neveríme, aspoň kdesi v kútiku srdca počítajme s tým, že smrťou sa možno predsa len všetko nekončí a do inej formy bytia si odtiaľto odnesieme iba to, čo bude nehmotnej povahy.
"Ak je v duši svetlo, v človeku je krásno.
Ak je v človeku krása, v jeho dome vládne
harmónia. Ak v jeho dome vládne harmónia,
v krajine je pokoj. Ak je v krajine pokoj,
vo svete je mier." (Čínske príslovie)
toto nieje z mojej hlavy ale celkom zaujimave.
Původní příspěvek od fnuk najnovšie vedecké výskumy postupne potvrdzujú teórie o tom, že človek nie je iba zmes náhodne pospájaných chemických zlúčenín. To, čo celý kolos buniek, tvoriacich ľudské fyzické telo, drží pohromade a ovláda - je vyššej nemateriálnej podstaty. Hmota pre svoju činnosť potrebuje prijímať informácie a tie sú predsa nehmotné. Ak je v makrokozme večný Stvoriteľ - Boh, tak potom aj v mikrokozme, ktorý je len jeho odrazom, musí byť niečo podobné.
Vypada to jako opsane z jehovisticke prirucky. Zkus byt konkretni a najit teda nejake ty vedecke vyzkumy potvrzujici, ze clovek neni jen....
nevim jestli neco podobneho tady nekdo napsal, ale jeden vedec rekl(nevzpomenu si na jmeno)"vesmir je soucastí neceho tak fantastickeho co vzdycky prekona tu nejbujnejí predstavivost" co vy na to?
Myslim ze nase duse zustava a prevteli se v to, co si kazdej z nas zaslouzi. Nekdo si uziva kdyz je zivej, nekdo i po smrti Horsi je kdyz se prevteli v neco, co je odsouzeny k dalsi smrti, myslite ze se preevteluje dal????????
Vypada to jako opsane z jehovisticke prirucky. Zkus byt konkretni a najit teda nejake ty vedecke vyzkumy potvrzujici, ze clovek neni jen....
Sorry, ale to jsou strasne kecy.
k roku 1983 Ian Stevenson zaznamenal temer 2500 zprav o vzpominkach na minuly zivoty .Z tohoto souboru ,jak rika ,prozkoumal se svym tymem 881 pripadu ,pričemz v 546 pripadech byla potvrdzena pravdivost podrobnych udaju z min.zivota,ktere zkoumane osoby uvadely.Jinimy slovy,z celkoveho poctu pripadu bylo timto zpusobem potvrdzeno 62 procent zprav o minulych zivote.Rada techto pripadu je uvadena ve ve ctirdilnem vytahu nazvanem pripady typu reinkarnace,ktery vydalo nakladatelstvi virginske univerzity.
dr.peter ramster ,psycholog na sydneyske univerzite ,provadel podobny vyskum s dospelymi ,kteri uvadeli vzpominky na min.zivoty v hypnoze.V doprovodu nezavislych pozorovatelu
ramster vzal nektere z techto zkoumanych osob na mista jejich udajnych minulych zivotu ,kde overil pravdivost i tech nejmensich detailu z jejich vzpominek.
Ke vzpominkam na minule zivoty pripojuji jak ramster ,tak stevenson dukazy o xenoglosii(neocekavane znalosti cidzich
jazyku |.stevenson uvadi pripad jedne americke zeny v domacnosti ,ktera v hypnoze plynule hovorila starym svedskym dialektem ,ackoliv se za cely svuj zivot se svedsinou nikdy nesetkala.
10-02-2005 v 08:24 AM
1/2 O V E R c r e w
, ale co když je smrt opravdu konec a pak už nic 
, přeci jen vám těžko dokážu, že to tak je. Nebo není? 
myslim ze clanok nepropaguje ziadne nabozenstvo .
Horsi je kdyz se prevteli v neco, co je odsouzeny k dalsi smrti, myslite ze se preevteluje dal????????
