Eli
Stálý Člen
Registrován: Sep 2003
Příspěvků: 97 
|
| Historia Konopi!!!! |
Příspěvek č. 1 |
...No neviem ci to tu uz bolo ale vidi sa mi ze nie ak ano upozornite ma na to!!!!!!!
TAkze!!!!! 
Historicke fakty
Najstaršie údaje o používaní konopy pochádzajú spred siedmich tisíc rokov zo starého Babylonu. Absolutórium za najväčší rozmach v pestovaní i všestrannom využívaní tejto rastliny v dejinách však patrí Číne. Prvé svedectvo o kultúrnom využití konopy pochádza zo starej neolitickej civilizácie, ktorá sa objavila v údolí Žltej rieky pred šesť a pol tisíc rokmi.
Šaty, ktoré ľudia nosili, siete, ktorými lovili ryby i zver, laná, ktoré používali, všetko bolo vyrobené z dlhých, pevných a odolných vlákien konopy. Cenné vlákno sa zo stonky cannabis uvoľňovalo pomerne jednoduchými, postupne sa vyvíjajúcimi technológiami, pri ktorých sa stvol počas máčania rozložil.
Číňania sa však spoliehali na cannabis omnoho častejšie, než iba v prípadoch s využitím vlákna: semená boli spolu s ryžou, jačmeňom, prosom a sójou najstaršou používanou obilninou. V starých hrobkách sa našli obetné nádoby, naplnené okrem iných zŕn tiež konopnými semenami, pre potreby zosnulého v posmrtnom živote. Ako potrava bola konopa používaná až do 1. - 2. storočia p.n.l., kedy bola nahradená chutnejšími a produktívnejšími obilninami.
Číňania sa naučili zo semien lisovať cenný olej technikou, používanou ešte v 20. storočí.
Lisované semená produkujú až 20 % oleja. Ten sa používal na varenie, do lámp na svietenie, do farieb, k výrobe mydla. Odpad po lisovaní má dostatok živín, aby bol výživným krmivom pre domáce zvieratá. Konopné vlákna zo starého šatstva a síetí sa používali pri výrobe papiera, ktorý tak získal zvýšenú trvanlivosť a zachoval sa dodnes v hroboch z obdobia 100 rokov p.n.l. Podobný papier sa momentálne používa na výrobu bankoviek v Kanade, alebo na lepšie vydania Biblie. Aj korene sa využívali - vo forme cesta sa prikladali na rany k zmierneniu bolesti, na zlomeniny a pri operáciách. Ani účinky živicových listov a kvetov cannabis nezostali dlho nepovšimnuté. V Číne, ako aj v ďalších oblastiach, mala konopa spolu s inými halucinogénnymi rastlinami veľmi doležitú pozíciu pri vytváraní náboženstiev a v živote vtedajších komunít vôbec.Starovekí Číňania vlastne spotrebovali každú časť tejto rastliny: korene v medicíne, stonku na textil, povrazy a papier, semená na jedlo a olej.
Zatiaľ, čo Číňania budovali svoju “konopnú" kultúru", “bavlnená" civilizácia v Indii a “vlnená" v Stredomorí začali spoznávať konopu prostredníctvom obchodu a kočovných kmeňov Árijcov, Mongolov a Skýtov, ktoré v neolite s Čínou susedili.
Indoperzské, resp. indoiránske kmene Árijcov, prapredkov jazykovej vetvy indoeurópskej, priniesli cannabis do Indie pred štyri tisíc rokmi. Árijci uctievali duše rastlín a zvierat a konopa hrala v ich rituáloch významnú úlohu. V Indii sa árijské náboženstvo predávalo ústne, kým nebolo spísané do štyroch véd, kompilovaných medzi rokmi 1400 a 1000 p.n.l. V tejto tradícii bola marihuana posvätná. “Dar bohov" znižoval horúčku, posilňoval spánok, liečil úplavicu, ďalej okrem iného povzbudzoval chuť k jedlu, predlžoval život, zbystroval myslenie a úsudok.
Na užívanie marihuany v Afrike mal silný vplyv islam. Každopádne tu bol kult tejto rastliny hlboko zakorenený už v niektorých starých predislamských kultúrach. Kmene v údoliach riek Zambezi a Kongo a v oblasti Viktóriinho jazera fajčili marihuanu pri náboženských rituáloch i pre zábavu. V Kongu je pravdepodobne doteraz dodržiavaný starobylý obrad Riamba. Podľa neho je marihuana božstvo, chrániace pred fyzickou i duševnou ujmou. Na veľa miestach v Afrike je zvykom pečatiť zmluvy a obchodné záležitosti potiahnutím z dlhej fajky.
Do Európy priniesli konopu zo severu 2800 rokov p.n.l. Skýti. Až do moderných čias sa tu nikdy intenzívne marihuana nefajčila, ale konopné vlákno sa stalo na čas hlavnou plodinou v histórii temer každej európskej krajiny.
S rozmachom obchodu sa novými cestami semená dostali do všetkých kútov známeho sveta. Prví osadníci novovznikajúcich amerických kolónií ich so sebou priviezli a konopný priemysel zažil práve v Amerike nebývalý rozmach. V roku 1619 boli zavedené prvé konopné zákony v Jamestown Colony v Americkom štáte Virginia, ktoré prikazovali všetkým farmárom pestovať indickú konopu. Tá bola legálnym platidlom vo veľkej časti Ameriky od roku 1637 až do začiatku 19. storočia, aby sa povzbudili americkí farmári k ešte vačšiemu pestovaniu. Pokiaľ ju dokonca nepestovali v obdobiach nedostatku, mohli byť uväznení. Konopa bola tiež príčinou vojenských konfliktov. Jeden z hlavných dôvodov vojny v roku 1812, v ktorej Amerika bojovala proti Británii a spojenec Ameriky - Napoleon napadol Rusko, bol prístup k ruskej konope. Keď v ďalšom storočí japonská invázia odrezala Američanov od dodávok manilskéj konopy, poskytol štát svojim roľníkom štyristo tisíc libier konopných semien. Farmári potom do roku 1946 vyprodukovali pre vojnové účely 42 000 ton konopných vlákien ročne.
Tisícky rokov bola konopa oceňovaná ako medikament, i pre svoje euforické vlastnosti. Encyklopaedia Britannica v r. 1894 odhaduje počet jej pravidelných užívateľov na tristo miliónov, predovšetkým vo východných krajinách. Ďalšie milióny ju použili legálne na lekársky predpis na liečenie bežných chorôb, ako bol tetanus. Na začiatku 20. storočia sa však lekári odvrátili od tohto medikamentu k aspirínu a iným novým liekom.
Botanika
Konopa je jednoročná rastlina, ktorá sa pestuje temer výlučne zo semien. Bylina dosahuje rôznu výšku - podľa odrody a tiež podľa podmienok k rastu, bežne okolo troch metrov, ale aj podstatne viac. Rastlina je dvojdomá, tzn. že sú rozlíšené samčie a samičie rastliny.
Poznáme tri druhy, a to konopu siatu - Cannabis sativa, konopu indickú - Cannabis indica a konopu plevelnú - Cannabis ruderalis. Tieto tri druhy konopy sa od seba líšia vzrastom, vlastnosťami nažiek a hlavne zásadnými rozdielmi v štruktúre drevitej stonky. Všetky druhy konopy síce obsahujú zlúčeniny cannabinolu, mezi jednotlivými druhmi však možu byť obrovské rozdiely.
Cannabis sativa sa tradične pestovala ako textilná rastlina v najteplejších oblastiach i u nás. Má zanedbateľné omamné účinky, obsah THC v suchej hmote nepresahuje 0,3 %.
Cannabis indica sa pestuje vaščinou kvôli vysokému obsahu THC a je šľachtená prave aby tento obsah bol čo najvyšší, to však nevylučuje možnosť medicínskeho využitia a ďalšieho spracovania.
Cannabis ruderalis je rastlina vyskytujúca sa prevažne ako burina na roznych miestach, obsah THC je podobne ako u Cannabis sativa nízky.
Zloženie a použitie
U nás pestovaná konopa siata prakticky neobsahuje omamnú látku. Pestuje sa hlavne pre vlákno, ktoré je pevné a znacne odolné proti hnilobe. Zhotovujú sa z neho povrazy, plachty, rybárske siete, vrecia, kordy do pneumatík, tkaniny na výrobu odevov, calúnnický materiál, a pod. Opotrebovaná konopná tkanina sa dá ďalej využiť na výrobu vysokokvalitného papiera odolávajúceho aj extrémnym podmienkam.
Konopa má hektárový výnos buničiny štyrikrát väcší ako stromy. Z dlhších vlákien sa vyrába vysokokvalitný papier na knihy, casopisy a kancelárske potreby, zatial co kratšie vlákna slúžia na noviny, toaletné papiere a baliaci materiál. Nízky obsah lignínu v konope umožnuje ekologicky prijatelnejšie bielenie bez použitia silných zlúcenín chlóru, ktoré sa nahrádzajú peroxidom vodíka. Bezdrevnaté papierne môžu na rozdiel od tradicných celulóziek ušetrit populáciu rýb v riecnych tokoch. Konopný papier odoláva rozkladu a casom nežltne ako drevnatý papier. V skutocnosti sa nedávno našiel konopný papier starý 1 500 rokov.
Zo semien sa získava olej, ktorý sa používa pri výrobe lakov, fermeží, mydla, v potravinárstve, kozmetike, môže byt použitý ako prvotriedny dieselový pohonný olej a olej do leteckých motorov a presných strojov. Olej je ďalej kvalitný výživný doplnok podobne ako olej ľanový, pridáva sa do šalátových dresingov a iných receptov namiesto klasického oleja. Konopný olej je najbotahším zdrojom (až 81% ) nenasýtených mastných kyselín. Obsahuje gamma linoleovú kyselinu (GLA), veľmi vzácnu výživnú látku, nachádzajúcu sa v čiernych ríbezliach, prvosienke a materskom mlieku. Tieto základné mastné kyseliny sú potrebné k dobrému stavu pokožky, vlasov, očí a celkovému zdraviu organizmu.
Celé konopné semeno je výživnou potravou a obsahuje 20-25% bielkovín, 20-30% karbohydrátov (polysacharidov), 10-15% vlákniny, rovnako ako množstvo minerálov, napr. vápnik, horcík, fosfor, draslík, síru a vitamín A tak isto ako sója, aj konopné semeno sa dá upravit a spracovat do širokého spektra potravinárskych výrobkov, a je lahšie strávitelné. Semeno sa môže zomliet, namocit alebo rozdrvit na získanie oleja. Po rozdrvení sa zvyšná pokrutina môže zomliet na múku, z ktorej sa pripraví kvalitný chlieb, koláce, cestoviny a zákusky. Konopné semeno a olej neobsahujú žiadne psychoaktívne látky.
Tuhé zvyšky po lisovaní sú kvalitným krmivom s vysokým obsahom bielkovín. Plody konopy siatej sa používajú i na výrobu liecív. Pestovanie konopy sa zaobíde bez pesticídov a pri jej spracovaní nevzniká prakticky žiadny odpad.
Konopná biomasa môže nahradit každý typ fosílneho, palivového, energetického produktu. Biomasová premena pomocou pyrolýzy (aplikácie vysokej teploty na organický materiál za neprítomnosti vzduchu) vytvorí živocíšne (drevné) uhlie, ktoré môže úplne nahradit klasické uhlie. Živocíšne uhlie neobsahuje žiadnu síru, ktorá je hlavnou prícinou kyslých daždov.
V zaciatkoch 20. storocia všetky významné farmaceutické spolocnosti bežne používali konopné extrakty na prípravu velkého množstva liecív. Možno i preto Americká medicínska asociácia v roku 1937 pred Kongresom protestovala proti zákazu konopy. Známou sa stáva skutocnost, že vysoký obsah vitamínov a základných mastných kyselín v konopnom oleji prispieva k samoliecebným schopnostiam tela.
V terapeutickej praxi je možné využit dva druhy konopy: Sativa aj Indica. Medzi ochorenia na ktoré je možné aplikovať liečbu rastlinou cannabis patrí: astma, zelený ocný zákal, nevolnost hlavne po chemoterapii rakoviny(syntetické THC je schváleným prípravkom), nádory, epilepsia, bolesti chrbta a svalové krce(kvoli centrálnemu analgetickému účinku je možné použitie na vačšinu pripadov bolesti), antibiotické a antibakteriálne úcinky, náplaste na kurie oká, artritída a reumatizmus, cistenie plúc a vykašliavanie (cannabis rozširuje bronchy), spánok a relaxácia, stres, migréna, depresia, zvýšenie apetítu, zníženie slinenia.
Nedávny objav nervových receptorov, ktoré sú stimulované pomocou THC, naznačuje, že telo vytvára vlastnú variantu tejto substancie. Receptory sa nachádzajú hlavne v mozgovej kore, ktorá riadi vyššie myslenie, a v hippocampe, ktorý je sídlom pamati. THC naviac pozitívne stimuluje imunitný systém, narozdiel od tabaku.
Konopa psychoaktívna
V konope indickej sa nachádza ako jediná látka s úcinkom omamným a analgetickým delta 9 -tetrahydrokannabinol - THC, a to hlavne v lepkavej, zlatej živici, vylucovanej kvetmi samičích rastlín. Obsah hlavnej psychoaktívnej THC v živici kolíše u rôznych druhov od 0 do 20%. Naviac može byť koncentrácia úcinných látok znacne zvýšená spôsobom podávania a prípravou.
Názor farmakológov na cannabis možnno strucne vyjadriť takto: "Tolerancia sa rozvíja len mierna, rovnako fyzická a psychická závislosť nepredstavujú zvláštny problém. V tomto smere je cannabis bezpecnejší než ethanol ci tabak. Podľa niektorých odborníkov cannabis môže byť odrazovým mostíkom k tvrdým drogám, prechod na tvrdé drogy však nemá farmakologický základ a nikdy nebol dokázaný.
National Institute of Drug Abuse zastrešil štúdiu, vykonanou tímom dr. Eleny Kour z Harvard University, ktorá bola jednou z prvých objektívne hodnotiacich casto zmienovanú závislosť na cannabis. 17 silných fajčiarov marihuany, holdujúcich jej už dlhý čas, bolo porovnávaných so skupinou 20 slabých alebo bývalých užívateľov pomocou pocítacových testov. Počas trvania experimentu 28 dní všetci úcastníci dobrovolne abstinovali. Ukázalo sa, že v prvom týždni abstinencie boli silní fajčiari marihuany viac agresívni, ako kontrolná skupina. Možno teda povedať, že dlhodobá každodenná masívna intoxikácia THC, obsiahnutnom v cannabis, vedie v dobe tesne po vysadení k zvýšeniu agresivity, tieto “abstinencné príznaky” sú však neporovnatelné s abstinenčnými príznakmi v prípade alkoholu alebo ilegálnych drog, bežne oznacovaných ako "tvrdé". Naviac je treba dodať, že prevažná vačšina z 11 miliónov užívateľov fajčí marihuanu skor nepravidelne (podľa údajov z r. 1997 zhruba raz mesacne), naozaj silných fajčiarov je medzi nimi minimum.
Skor než do halucinogénov sa cannabis radí medzi psychodysleptiká, látky pozmeňujúce kvalitu psychickej cinnosti. Cannabis vyvoláva opojenie, mnohokrát nesmierne, nikdy však zdrvujúce. "...je to neškodný jemný presun k bezprostrednejšiemu, pomalšiemu, príležitostne mikroskopicky detailnému uvedomovaniu si vnímaných javov...," píše v eseji The Great Marihuana Hoax (Veľký marihuanový podvod, Votobia 1996) opojený Allen Ginsberg. V porovnaní s narkotikami oficiálne považovanými za prijateľnejšie (tabak, alkohol, lieky) je marihuana efektívnejšia, omnoho lacnejšia a relatívne bezpecná látka. Predávkovať sa ňou je nemožné - clovek by musel skonzumovať sedemsto kilogramov konopy v priebehu patnástich minút, aby ho to usmrtilo. A rocne umierajú státisíce ľudí v dosledku fajčenia tabaku, pitia alkoholu, predávkovania sa legálnymi liekmi a ilegálnymi drogami. Akékoľvek poškodenie pamati alebo mozgu je dnes už vedecky vyvrátené. Cannabinoidy tiež umožnujú používat casť mozgu, ktorá obvykle používaná nie je. Dokazujú to receptory, nedávno objavené v ľudskom mozgu.
Prohibícia
Konopu zacali na starom kontinente potierať krestania, pretože bola spojená s pohanskými náboženstvami. Domovinou modernej prohibície konopy sú Spojené štáty americké. Prícinou boli pravdepodobne obavy novorozvíjajúceho sa "synteticko-chemického" priemyslu pred konkurenciou.
Priemyslová lobby vyvinula tlaky na prijatie zákonov stavajúcich pestovanie konopy mimo zákon pre jej psychotropné úcinky. Pod vedením chemického koncernu DuPont začali noviny Hearstovho koncernu štvavú kampan proti konope ako mimoriadne nebezpecnej droge a zároveň podvodnými klientelistickými cestami presadil Hearst dane z konopy. Napriek tomu, že zaciatkom roku 1937 zistilo americké ministerstvo zdravotníctva, že "...cannabis može byť užívaný počas relatívne dlhého obdobia bez toho, aby privodil sociálne alebo emocionálne otrasy. Marihuana je návyková rovnako ako káva, caj a cukor." , bola prohibičná dan z marihuany v roku 1937 vyhlásená. Štvavá kampaň proti konope, resp. zabijáckej burine z Mexika, vedená predovšetkým podnikateľom W. R. Hearstom a riaditeľom federálneho úradu pre narkotiká H. J. Anslingerom, bola založená na rasistických predsudkoch vtedajšej spoločnoti a dávala do popredia černochov a mexičanov, neúctivo sa správajúcich voči bielym pod vplyvom marihuany, znásilňovanie bielych žien takisto pod vplyvom, dopravné nehody, nesmiernu agresivitu, čiže naskutku vymyslené skutočnosti.O niekoľko rokov neskôr boli udaje o extrémne zvýšenej agresivite spôsobenej fajčením konopy nahradené údajmi o tom, že marihuana spôsobuje mierumilovnosť konzumentov, a že komunisti by ju mohli využit na oslabenie bojaschopnosti americkej armády.
Na základe amerického modelu potom počas medzinárodných konferencií bola konopa zaradená na zoznam zakázaných omamných látok.
Budúcnosť..?
Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia napísal Jack Herer knihu o histórii konopy. Prví idealisti sa na to dali do práce a znovu objavili potenciál konopy s pomocou najnovšej techniky a bez omamného THC. Od tej doby dobýva táto rastlina opať celý svet. Postupne vznikol svojrázny priemyselný sektor so všetkým, čo k tomu patrí. Konopu v posledných rokoch objavujú známe odevné a návrhárske spolocnosti (Adidas, Armani, Levis, Calvin Klein), výrobcovia automobilov, papiera, potravín, stavebných materiálov a kozmetiky. Priemyslové využitie konopy je preto dnes už globálnym fenoménom. Od Cíny cez Kanadu, Chile, Austráliu a Južnú Afriku sú zelené rastliny spracovávané do tisícov produktov. Každým rokom rastie v Európe plocha osiata konopou, v Európskej únii vedie čo do osadenej plochy Rakúsko s viac ako dvadsaťdva tisíc hektármi, nasleduje Nemecko (21 tisíc ha), Holandsko (18), Veľká Británia (16) a Španielsko (13). Od nedávna sa opeť pestuje v Taliansku, tradicne poprednej krajiny v konopnom priemysle, a napríklad v Dánsku. Na Ukrajine, v Poľsku, Madarsku, v Kazachstane, a vobec v krajinách bývalého Sovietskeho bloku sa konopa pestuje na stotisíckach hektárov. Vedúcu pozíciu v strojovom spracovaní má dnes Cína, Poľsko, Rumunsko a Madarsko. Dodávatelia rucne tkaných látok sú Thajsko, Nepál, India a Laos.
Tento otvorený list bude verejne prednesený na demonštrácii Million Marihuana March, a aj s podpismi účastníkov bude zaslaný poslancom NR SR.
Thanks All Grower>Eli!!!!!!
 ................ ..............................
Co vy na to??????
|
14-03-2004 v 18:38 PM
