|
Ako si vybrať tú správnu odrodu
Ak si človek hoci len zbežne prezrie témy na growery musí zákonite zistiť, že veľká časť pestovateľov sa potýka s problémom výberu tej najlepšej odrody práve pre jeho podmienky. A keďže nákup semien čosi stojí, bez ohľadu na spoločnosť od ktorej sme sa rozhodli zadovážiť si genetiku + čas, ktorý sa vynaloží počas sezóny na samotnú kultiváciu rastlín, je zrejmé,že každý chce mať tú najlepšiu možnú úrodu samičích kvetov konope na jeseň tak po kvalitatívnej ako aj po kvantitatívnej stránke. Je teda jasné, že pestovateľ nechce mrhať danými prostriedkami (kde zaraďujem aj čas). Seedbaniek je veľa a modelov nimi ponúkaných ešte viac. Dá sa vôbec vyznať v tejto spleti genetiky označovanej toľkými nič nehovoriacimi názvami? Síce možno s trochou času a boľavej zadnice ale dá a práve preto som sa rozhodol napísať tento článok. Pominiem v tomto článku ľudí prichádzajúcich do styku s konope či samotnou marihuanou len ako opojným prostriedkom ale naopak zameriam sa na samotných pestovateľov či ľudí uvažujúcich o zakúpení genetiky v najrôznejších možných podobách (semená, klony ...) či pre seba, alebo niekoho iného.
Na úvod by bolo asi dobré rozdeliť pestovateľov do niekoľkých skupín.
1. - Pestovateľ vyberajúci si svoju genetiku za účelom neskoršieho šľachtenia
2. - Pestovateľ pôžitkár
3. - Pestovateľ obľúbencov
4. - Konzumný pestovateľ
1. - Do prvej kategórie patria pestovalia, ktorých primárnym zámerom nie je ani tak maximálny kvantitatívny zisk marihuany, ale zisk odrôd s novými vlastnosťami vyhovujúcimi jeho požiadavkám. Značnú časť úrody obetuje za účelom zisku semien. takýto pestovateľ hľadá najlepšiu možnú odrodu s rovnováhou všetkých esenciálnych charakteristík potrebných pre čo možno najlepší vývoj počas celej sezóny a rastliny, ktorá dokáže vyprodukovať kvety tej najvyššej možnej kvality či už v jeho, alebo iných špecifických podmienkach predpokladaných pre rast daných odrôd.
2. - Druhá kategória zahŕňa pestovateľov venujúcich sa tejto činnosti zo samotnej radosti z danej činnosti. Nehľadajú najlepšiu možnú odrodu za každú cenu. Táto skupina často pestuje bezmenné kultivary v len obmedzenom množstve. Genetiku často získavajú od svojich „ambicióznejších“ známych.
3. - Do tejto skupiny zaraďujem pestovateľov pestujúcich dané odrody skôr kvôli menu ako skutočným schopnosťam. Túto skupinu možno vnútorne rozčleniť na pestovateľov pestujúcich danú genetiku skutočne len kvôli jej „zvuku“ bez ohľadu na jej vhodnosť pre danú lokalitu čo súvisí často s nedostatočnou informovanosťou, alebo jednoduchým neakceptovaním obmedzení plynúcich z jeho lokality, čí už vedome, alebo nie. Druhú podskupinu tvoria skúsený pestovatelia, ktorý jednoducho vyberajú len spomedzi tých najoceňovanejších a najznámejších odrôd vhodných pre ich lokalitu. Do tretej skupiny možno zaradiť pestovateľov asi najviac si zasluhujúcich začlenenie do tejto skupiny. Sú nimi pestovatelia čo majú obľúbený svoj model, alebo modely buď z im a nám známych či neznámych príčin. U tejto genetiky sú schopný oželieť aj jemné nedostatky pokiaľ ich má pre danú lokalitu.
4. - Táto kategória zahŕňa pestovateľov pestujúcich vyslovene za účelom maximálneho kvalitatívneho a kvantitatívneho zisku marihuany. Nemusia mať až také nároky na „punc“ danej genetiky. Ide im čisto o predaj či samotnú vysokú spotrebu mimo sezóny. Daným požiadavkám prispôsobujú výber genetiky, čisto účelovo.
Hneď na úvod treba podotknúť, že takmer výlučné každý jeden pestovateľ je zmesou skladajúcou sa z týchto skupín a z tohto pohľadu „čistého“ jedinca je možné stretnúť len pomerne zriedkavo.
Nasledujúci „postup“ bude zameraný prioritne na pestovateľov, ktorým ide predovšetkým o zisk kvalitnej odrody s väčším čí menším „menom“ medzi pestovateľskou komunitou.
Pre správny výber odrody je ale dobre poznať mantinely za, ktorých prekročenie nesie pomerne značné riziko neúspechu a sklamania.
Podnebie:
Ako všetko živé na tejto planéte tak aj konope je obmedzované stresormi určujúcimi jej rozšírenie. To znamená ak v danom prostredí pôsobia stresori s vyššou intenzitou ako limitujúcou pre rast konope, tak konope jednoducho v týchto podmienkach rásť nebude. Daný vzťah zobrazuje Gausova krivka na ktorej vrchole sa nachádza stav optima, tj. stav pri ktorom je daný organizmus dokonale „napĺňaný“ svojimi potrebami.
Konkrétne územie bývalého Československa sa nachádza medzi cca 48 a 51 rovnobežkou SZŠ s prechodnou klímou medzi oceánskou a kontinentálnou. Je zrejmé, že na východe s vyššou mierou kontinentality. No v zásade možno povedať, že sú podmienky rovnaké pokiaľ neberieme do úvahy dva protichodné extrémy človek z veľhorskej severne ležiacej oblasti verzus človek z nížiny na juhu.
V tejto oblasti možno považovať za začiatok sezóny apríl (duben) – máj (květen) a koniec sezóny koniec septembra (září) – október (říjen).
Je dôležité si uvedomiť limity plynúce z tejto polohy či už v oblasti fotoperiody (obrázok), alebo s ňou spojené klimatické limity.
K uvažovanej fotoperiode 12/12 v našich podmienkach dochádza koncom septembra (23.9).
Ak ideme od začiatku sezóny priebeh je obvykle nasledujúci. Náhle jarné oteplenie trvajúce neraz až do polovice apríla. Následne pomerné výrazné ochladenie trvajúce od niekoľkých dní až 2 týždne. Nasleduje dlhšie obdobie s rastom priemerných teplôt a fotoperiody. Koncom júna (červen) nasleduje ochladenie neraz trvajúce až do konca júla (červenec). Toto obdobie môže bývať výrazne chladnejšia a hlavne daždivejšie ako okolité mesiace. Pamätajte júl je mesiacom s najvyšším priemerným množstvom zrážok v roku!!! Po tomto období nasleduje obdobie s opätovným nárastom priemerných teplôt, výrazne nižším spadom zrážok a klesajúcou fotoperiódou. Na konci augusta(srpen) až začiatkom septembra prichádza ďalšie výrazné ochladenie kedy sa môžu objaviť prvé mrazíky počas noci. Toto obdobie býva výrazne daždivejšie ako to predošlé. V polke až koncom septembra či niekedy až začiatkom októbra nastáva pomerne výrazný zvrat k náhlemu zvýšeniu priemerných denných teplôt a ubúdaniu zrážok. Nastalo obdobie tzv. babieho leta. Fotoperioda dosiahla pomer 12/12 či je už dokonca za ním. Koncom tohto obdobia sa objavujú ranné ale i celodenné hmly kedy ranné teploty klesajú už pomerne nízko, no tie denné sa ešte stále môžu držať na úrovni okolo 20 stupňov. Po konci toho obdobia začiatkom až v polke októbra nastupuje výrazne ochladenie s možnou prvou snehovou nádielkou či nepríjemných sychravým počasím. Nástup tohto obdobia býva často limitným pre pestovanie konope u nás a začínajú sa zberať tie najneskoršie odrody. Týmto obdobím nastupuje tzv. sychravá jeseň. V niektorých rokoch môže koncom októbra ešte dôjsť k jednému prechodnému, no krátkemu otepleniu, no toto nebýva pravidlom. Po tomto poslednom období sa objavuje snehová pokrývka, ktorá sa udrží už aj dlhšie obdobie. Toto býva definitívny koniec sezóny pestovania konope u nás.
Samozrejme jednotlivé obdobia môžu byť posunuté, predĺžené, skrátené či úplne chýbať v závislosti od konkrétnej polohy pestovateľa, alebo konkrétneho roku.
Pravidlá výberu:
Pri výbere konkrétnej odrody je treba brať ohľad na vyššie spomínané obmedzenia. Nie je dobré voliť odrodu prepínajúcu sa do štádia kvitnutia spolu s 12/12 fotoperiódou. Mala by to teda byť odroda dozrievajú najneskôr do konca októbra. Z vyššie napísaného textu vyplýva, že na konci sezóny existuje niekoľko „okien“ v ktorých by bolo ideálne zberať naše odrody. Sú to koniec augusta, polovica, resp. koniec septembra až začiatok, resp. polka októbra a prípadne koniec októbra až (zriedkakedy) začiatok novembra (listopad). Medzi týmito „oknami“ panuje obvykle sychravé a chladnejšie obdobie, ktoré nie je najvhodnejšie pre zber. Ak máme odrodu s časom zberu koncom augusta (autoflowering odrody, odrody veľmi citlivé na zmenu fotoperiody a iné faktory ) táto nemusí byť nevyhnutne extrémne odolná voči plesni či chladu počas kvetu. Odrody s časom zberu v priebehu septembra by už mali disponovať týmito znakmi, no záleží na sezóne do akej miery. Odrody zberané v priebehu októbra by mali nevyhnutne disponovať rezistenciou voči rôznym pliesňam v dôsledku zvýšenej vlhkosti a nižších teplôt, no zároveň byť odolné voči chladu.
Hľadanie pravdy
V tomto okamihu už ako tak tušíme limity našej lokality a ostáva nám „už len“ prebrať sa nespočetnými odrodami ponúkanými na trhu a nájsť tu pravú, resp. tie pravé pre nás. Najlepšie asi bude hneď na úvod si povedať, ktoré odrody nie je možné dopestovať v našich podmienkach, prípadne ak tak len s veľmi diskutabilným výsledkom. Sú to najrôznejšie „Lowland“ tropické sativy, ktoré nie len, že pomerne ťažko reagujú na zmenu fotoperiody a ak tak veľmi neskoro, no navyše tieto odrody enormne dlho kvitnú, je u nich pomerne bežný výskyt hermafroditných jedincov. Patria sem odrody ako Thai, Haze, rôzne Africké Sativy atd.
Ako problematické sa javia aj čisté Indiky rastúce v oblastiach nám pomerne vzdialených (mám na mysli čo sa týka zemepisnej šírky), navyše so semi arídnou až arídnou klímou. Jednak tieto indiky môžu začať veľmi neskoro prechádzať do kvetu, kedy aj napriek ich pomerne rýchlemu kvitnutiu nestihnú plne dozrieť pričom ich už aj tak neskoré kvitnutie je ešte spomaľované pomerne chladným počasím. Ako ďalší nedostatok týchto odrôd je značná hustota ich kvetov z ktorých sa vlhkosť dostáva pomalšie ako z redších kvetov sativ, navyše tieto odrody často nedisponujú práve najvyššou odolnosťou voči týmto plesňam a pod. Zato bývajú zväčša pomerne významne odolné voči obdobiam sucha počas horúcich, suchých letných dní.
Do tejto skupiny patria odrody ako Northern Light, Shiva, Afghan a pod. Niektoré možno považovať za vcelku prijateľné ako napríklad Afghan, no aj tieto v podmienkach outdooru zrejme nedosiahnu takú potenciu ako by sme možno mnohý očakávali.
Boli spomínané sativy, indiky a ostáva ešte jedna skupina konope a síce Ruderalis. Táto vetva konope býva tak často ospevovaná ako aj zatracovaná. Aj keď čistý Ruderalis by svojou potenciu a stavbou uspokojil asi len málo koho jeho sila sa skrýva práve v hybridyzovaní tejto odrody s inými potentnejšími odrodami. Cieľom je získať autoflowering znak, teda fotoperiodicky nezávislé kvitnutie. Toto nastáva po 2 týždňoch až 1 - 2 mesiacoch bez vplyvu fotoperiody. Ako sa v poslednej dobe ukázalo zatiaľ čo tento znak sa ako tak dobre prenáša aj keď je recesívny či čiastkovo recesívny na indiky pri tvorbe hybridov s „extrémnymi“ sativami bývajú výsledky skôr otázne. Problém potencie ruderalu tkvie v jeho nevýhodnom kannabinovom profile. Podobný jav sa vyskytuje aj najčastejšie u indik. Vysoká tvorba CBD na úkor THC a jej izomérov. U ruderálu je to primárne CBD. Indiky tento handicap doháňajú extrémnou tvorbou živice spolu s nie až tak nepriaznivým pomerom CBD:THC. Veľa „early“ odrôd vďačí za svoj prívlastok práve čiastkovému podielu Ruderalu v svojej genetickej výbave. Sem patria odrody ako Lowrider, Ruderalis Skunk a pod. No nemusí to byť len samotný Ruderalis, ktorý disponuje autoflowering charakteristikami. Ako príklad Mighty Mite či Early Bramble, Ealry či Guerilla Gold by mali byť práve tými odrodami, ktoré disponujú týmto znakom aj napriek neprítomnosti Ruderalu v genetickej výbave. Ďalšími možnými riešeniami môžu byť „Highland“ sativy či rôzne hybridy medzi sativami a indikami.
Po predošlých slovách bude so mnou nesúhlasiť možno veľa pestovateľov, ktorým sa podarilo s úspechom dopestovať rôzne mnou označované ako nie najvýhodnejšie modely. Odhliadnuc od extrémnych satív, ktoré skutočne nie je možné u nás pestovať. Je možné sa stretnúť s veľmi skoro dozrievajúcimi indikami, ktoré sa potom označujú aj v samotnom názve odrody- viď. Auto Afghan a pod. Samotné Mighty Mite bolo vyselektované z indiky, ktorá dozrievala v októbri no určitá časť populácie dozrievala neporovnateľne skôr. Samotný fakt úspešnejšieho prenášania autoflowering znaku práve na indiky ako sativy môže čo to naznačovať.
Ďalším dôvodom neprirodzene skorého dozrievania odrôd od jednotlivých spoločností môže byť jednoducho ich čiastočná aklimatizácia na dané nové prostredie vybudovaná počas niekoľkých sezón šľachtenia v tomto prostredí. príkladom môžu ísť rôzne kanadské seedbanky, ktoré ponúkajú nepreberné množstvo pre našinca exotických odrôd s časom zberu od polovice augusta až do konca októbra.
Je treba si uvedomiť, že pri výbere odrody je potrebné sledovať z čoho konkrétny model pozostáva, pokiaľ sa nejedná o čistú líniu či stabilizovaného hybrida typu Afghan či hollands Hope a pod. Zistil som, že niektorý pestovatelia nie len u nás ale po celom svete sa často vehementne či až zaslepene riadia informáciami či fotkami priloženými k jednotlivým odrodám u jednotlivých seedbaniek. Nie je zriedkavým faktom, že rovnaké fotky boli použité pre rôzne odrody. Chvíľku sa pozastavím pri tomto probléme nakoľko práve tento moment býva tým kde veľa pestovateľov chybuje pri výbere konkrétnej odrody. Dané zábery bývajú vyberané z nespočetného množstva zhotovených kedy sa vyberie len ten s najlepšou možnou kompozíciou a expozíciou atd.. Oblasť zachytená na danej fotke býva často režimu super makro kde vidíme kalichy, blizny trichómy v neprirodzených aj keď lákavých rozmeroch. Je si treba uvedomiť, že tejto úrovni je pohľad na takmer každú odrodu nesmierne pútavý. Niekedy pri komponovaní stredne mierkových pohľadov môže dôjsť k optickému klamu, kedy sa daná oblasť zachutená na fotke javy podstatne väčšia ako je v reáli. S týmto samozrejme rôzne seedbanky počítajú. Po samotnom zhotovení snímka prichádza na radu postprocessing. V dnešnej dobe nie je problém s aj tou najkomplikovanejšou fotografickou retušou. Jednoduché vysaturovanie a zvýšenie kontrastu do neprirodzených polôh môže takisto napomôcť už aj tak takmer dokonale komponovaným snímkam. V tomto ohľade mi vždy príde na myseľ fotografická galéria odrôd spoločnosti Sagarmatha seeds, ktorá je v tomto majstrom.
Popisy jednotlivých odrôd sú podobnou kapitolou. Snažme sa odfiltrovať subjektývne hodnotenia seedbaniek ako chuť, buket, potencia (ktorá je aj tak vždy veľmi vysoká ako uvádzajú a sústreďme sa len na holé fakty. To čo by si mal budúci pestovateľ všímať pri popise odrôd je ich skladba, teda z akých odrôd boli vyšľachtené, pokiaľ boli šľachtené z hybridov aj tých si preverme. Ďalšou informáciou s akou takou výpovednou hodnotou je doba kvitnutia a čas zberu. Prečo „akou takou“? Problém konope z tohto hľadiska tkvie v jeho dvojdomosti. Pokiaľ nedisponujeme klonmi niektorých odrôd ale semenami je isté, že sa medzi sebou budú jednotlivé rastliny viac či menej odlišovať a to nie len stavbou ale aj znakmi kvitnutia. Toto samozrejme do istej miery reflektujú aj seedbanky udávaním týchto hodnôt v podobe viac či menej širokého intervalu. Problémom je to, že tento interval skôr zachytáva najvyšší výskyt variability kvitnutia a nie absolútny možný pre danú odrodu. Ako príklad. Extrémna sativa s veľmi dlhým kvitnutím skrížená s indikou pre skrátenie tejto doby so zachovaním charakteristík sativi. Najvyšší výskyt časov kvitnutia bude niekde medzi, no to samozrejme neznamená, že niektoré rastliny „neustrelia“ na jednu či druhú stranu. Pri náklone smerom na indiku asi nebudeme proti, horšie to bude v opačnom prípade.
Ako som už spomínal je dôležité pozerať sa na odrody z ktorých bol daný hybrid vytvorený. Mať F1 hybrida zo sebou nesie pozitíva aj negatíva. Má sa začínať tou zlou správou a tak ňou začnem aj ja. negatývum je, že vlastne presne neviete čo dostanete, teda ešte menej presne ako pri aspoň trochu ustabilizovanom hybride, pozor nemám na mysli variabilitu populácie!!!
Ako som napísal skôr sila ruderálu tkvie v jeho hybridoch. No pozor na F1 hybridu Ruderal x ? Samotný znak autofloweringu sa zdá byť problematický pri prenose do hybridov. Preto vzniká jav kedy odroda s časom zberu niekedy v októbri po skrížení s ruderálom ale aj inou autoflowering odrodou pri F1 generácii zvykne mať čas zberu veľmi podobný s neskôr kvitnúcou materskou odrodou. Príkladom môže byť Ruderalis Skunk, Lowrider x Matanuska, ale aj pokusný hybrid Guerilla Gold s inou fotorperiodicky závislou odrodou. Týmto hybridom je potrebné sa venovať dlhší čas a stabilizovať ich preto by som bol prinajmenšom veľmi prezieravý a opatrný pri výbere hybridnej odrody kde by jedna z rodičovských odrôd bola typu autoflowering a následne len kvôli tomuto faktu označovaná ako outdoor odroda.
Ak nepatrime do kategórie Pestovateľ obľúbencov je dobré si vychytať odrody od začínajúcich šľachtiteľov čo prechádzajú na komerčnú bázu. Títo často prinášajú výborné odrody. Ale ešte lepšie ako si ich od nich kúpiť je zohnať ich priamo od nich zadarmo. To ovšem v sebe zahŕňa rozpoznanie či tento šľachtiteľ sa chystá prestúpiť. Ako to spoznáme?
No samozrejme dá sa to spoznať len niekedy. Často títo ľudia pre samotným prestupom vypustia tzv. „zlaté vajce“. To jesť odroda, ktorou sa chcú etablovať na komerčnej sfére. býva často rozposielaná určitý čas pred tým do éteru a samozrejme musia byť na ňu predovšetkým priaznivé ohlasy. Ako príklad uvediem šľachtiteľa menom Breederbrad, ktorý vypustil Guerilla Gold. Momentálne pracuje na zriaďovaní svojej seedbanky.
Samozrejme ale vždy ostane jedným z najdôležitejších okamihov pri výbere tej naj odrody pre nás sedenie za materiálmi jednotlivých firiem, recenzie, fóra a pod. Najskôr je potrebné získať o danej odrode čo najviac údajov a až potom zvážiť či je pre nás vhodná. Snažte sa vyhnúť novým odrodám, ktoré ešte neboli testované ak si chcete byť na sto percent istý tým čo kupujete. Samozrejme ak som napísal sledovať recenzie, teda grow + smoke reporty iných pestovateľov na danú odrodu tak (a to hlavne pri outdoore) je potrebné aby daný pestovatelia pestovali danú odroda v rovnakých podmienkach ako to máme v pláne my, teda napríklad rovnaká zemepisná šírka.
Toto by boli v stručnosti rady, ktoré by mali pomôcť snáď aspoň niekomu pri výbere tej správnej odrody práve pre neho.
Nasleduje stručný výpis seedbaniek a ich odrôd, ktoré by mali v našich podmienkach určite dozrieť(je to len malá vzorka). V nasledujúcej vzorke sú odrody s ktorými som sa na fórach často stretol a prevážne boli chválené pre outdoor, pri výnimkách to uvediem.
Darwin seeds(novinka)
- Carpatian
- Perun
- Night Hail Ultra
Dutch Passion
- Passion#1
- Purple#1
- Shaman
- Khola
- Hollands Hope
- Durban Poison
- Twilight
Flying Dutchman
- Early Durban
- Hayleys Comet (skoré dozrievanie vyzerá byť pomerne nestále)
Magus Genetics
Joint Doctor seeds
Nirvana
- Afghani
- Hollands Hoop
- Durban Poison
- Earlu Bud
- Early Girl
- Papaya
Sagarmatha seeds
Seedsman seeds
- Durban Poison seeds
- Durban Skunk seeds
Sensi seeds
- Durban Poison
- Early Girl
- Early Pearl (trosku otázne ale prevažne možno povedať, že áno)
- Early Skunk
- Ruderalis Skunk
Reeferman seeds
- Purple Pineberry
- Double Afghan Slam (snáď čoskoro opäť v ponuke)
- Triple Afghna Slam
- Highland Afghani
- Lowland Aghani
- Nigerina Nightmare
Len ako dodatok by som rád uviedol a podtrhol fakt súčasného ochladenia. Porovnajte si to vyššie uvedenými vnútro sezónnymi cyklami. Iste ste si všimli, že tento text pojednáva predovšetkým o výbere outdoor odrôd preto ma prosím nekritizujte indooristi.
DDT  |
Good bye sweet romance i'm flying away now
Vzdelanie:
Botanika Marihuany (Konope)
Botanika Marihuany (Konope),II.kapitola
Botanika Marihuany(Konope), III.Kapitola - Genetika!!!
Botanika Marihuany (Konope),IV.Kapitola - Dozrievanie a zber
Ako si vybrat odrodu
Výber odrody pre rok 2006 (aktualizácia)
Naposledy upravil ddt 12-03-2008 v 11:15 AM |
21-04-2005 v 20:25 PM
