Antitalent
Stálý Člen
  
Registrován: May 2009
Příspěvků: 110 
|
Sám som vyskúšal skoro všetky bežné drogy, i tvrdé a rovno do žíl (iné než trávu som však nikdy pravidelne neužíval). Tiež dobre poznám pár ľudí, ktorí si prešli svojím peklom závislosti, či už na heráku alebo perníku. A tak ako asi každý, poznám i pár solídnych alkoholikov.
Čo sa týka stavu dojebanosti po droge, po ničom mi nikdy nebolo horšie, než po alkohole.
Alkohol v porovnaní niektorými inými látkami nie je tak silne navýkový, no po vytvorení závislosti si v jej sile a vážnosti v ničom nezadá ani s heroínom. Pokiaľ ho vsadíme do jeho kultúrneho kontextu (aspoň v našej "západnej" spoločnosti), zohľadníme toleranciu k nemu a jeho dostupnosť, stáva sa z neho v spoločenskom merítku jednoznačne a s veľkým predstihom najškodlivejšia droga. Ćo sa týka psychologických účinkov na jednotlivca, hlavne straty zábran k páchaniu ohavností, znovu alkohol v ničom nezaostáva za heroínom, amfetamínom či crackom.
Pokiaľ by spoločnost začala pristupovať k alkoholu s rovnakým metrom ako k ďalším drogám, museli by ho kriminalizovať rovnako ako heroín, alebo legalizovať (a zdaniť) výrobu a distribúciu heroínu a ďalšieho svinstva. Z tohto hľadiska by však užitie rovnakého metru na všetky drogy asi nebolo vhodné, tá kultúrna asimilácia na alkohol predsa len má svoje "nitky".
No marihuana a psychadeliká (psilocybin, lsd, meskalin...) by si určite zaslúžili, aby prístup k nim z hľadiska zákona a spoločnosti bol v porovnaní s alkoholom objektívny, bez predsudkov a bez znevýhodnenia kvôli finančným záujmom.
Ak si vezmeme legálny farmaceutický drogový byznys, kde minimálne polovica (a to si myslím, že ešte dosť podhodnocujem) konzumovaných syntetických liečiv je užitá absolutne zbytočne a ich účinok je skôr kontraproduktívny, kde doktori sú už na školách pekne profilovaný aby odmietali alternatívne a neraz i perspektívne možnosti liečby a v prospech ziskov farmaceutov uprednostňovali západný "chemický" model starostlivosti o pacienta, máme ďalší ukážkový príklad nespravodlivej diskriminácie (nielen) kanabisu, za ktorou stoja hlavne finančné záujmy a zneužívajú prirodzenú ľudskú vlastnosť osvojovať si predsudky voči tomu, čo má niekto možnosť masovo démonizovať.
V tomto kontexte je až zábavné sledovať neschopnosť politikov prijať jednoduchý zákon požadujúci výdaj pseudoefedrínových liekov len na lekárskych predpis. Až sa človeku vnucuje myšlienka, čo z toho asi majú. A títo politici sa potom, hlavne pred voľbami, hrdinsky bijú do pŕs a moralizujú, aké nebepečenstvo drogy predstavujú a ako oni vedia tento problém riešiť.
Ad zákony: čo je nelegálne, je zlé. To je samozrejmé. Napríklad tak Oskar Schindler. Porušoval ríšske zákony a tak zachraňoval životy. Pekné svinstvo, že?
|