| ichtyl6 |
Vo všeobecnosti...
Pestovanie interiérových rastlín vo vodnom prostredí si našlo svojich priaznivcov najmä medzi mladšou generáciou. Hydropónia, ako sa tiež tento spôsob nazýva, má niekoľko podstatných predností. V prvom rade umožňuje pestovať nádhernú zeleň bez nárokov na pravidelnú starostlivosť. Pri tomto spôsobe pestovania odpadá pravidelné zalievanie, hnojenie alebo presádzanie.
Hydroponické pestovanie rastlín má niekoľko zásad. V prvom rade je dôležité rozhodnúť sa, kde v byte budeme rastliny pestovať týmto spôsobom. Treba podotknúť, že aj rastlina pestovaná hydroponicky má rovnaké nároky na svetlo, vzdušnú vlhkosť a teplotu ako rastlina pestovaná v pôde. Rozdiely sú len v poskytovaní živín a vody. Voda je tu neodmysliteľnou a stálou súčasťou, pretože živiny prijíma rastlina zo živného roztoku. Táto progresívna metóda pestovania sa nezaobíde bez špeciálnych vegetačných nádob, ktoré sa skladajú z dvoch častí. Vrchná časť – nádoba, ktorá často dodáva celej kompozícii ten správny efekt, musí mať pevné steny odolné proti poškodeniu a najmä proti pôsobeniu chemických látok, v tomto prípade výživného roztoku. V súčasnosti už nie je problém s výberom hydroponických nádob. Možno ich farebne i štýlom prispôsobiť konkrétnemu interiéru. Druhá časť, vnútorná nádoba, je menšia a musí s vrchnou nádobou tvoriť jeden celok. Dôležité je, aby tesne priliehala k vrchnej nádobe a mala dostatočne veľké otvory. Nevyhnutnou súčasťou nádoby na hydroponické pestovanie sú aj špeciálne odmerky, ktoré na stupnici ukazujú stav hladiny výživného roztoku.
Skôr, ako budeme vysádzať konkrétne rastliny, treba si zvoliť ten správny druh. Na pestovanie v hydropónii sú najvhodnejšie rastliny okrasné listom. Medzi osvedčené druhy patria šeflery (Scheflera arboricola), figovník (Ficus benjamina), filodendron (Philodendron erubescens), difenbachia (Difenbachia picta), dracény (Dracena marginata), syngónium (Syngonium podophylum), aglaonema (Aglaonema commutatum), zelenec (Chlorophytum comosum) a mnohé ďalšie. Okrem toho sa v poslednom období začínajú hydroponicky pestovať aj kaktusy a sukulenty a vhodným adeptom na takýto spôsob pestovania môžu byť aj kvitnúce izbové rastliny ako africké fialky (Saintpaulia ionatha) či kalanchoe (Kalanchoe blossfeldiana). Priam predurčené je hydroponické pestovanie aj pre niekoľko druhov orchideí, najmä tie, ktoré nevyžadujú obdobie vegetačného pokoja. Predtým, ako rastliny umiestnime do hydroponickej nádoby, je vhodné nechať ich na vodné prostredie privyknúť. Najlepšie je vybrať mladé rastliny, ktorým sme predtým dokonale prepláchli koreňovú sústavu a odstránili z nej tak zvyšky zeminy. Potom ich aspoň na 14 dní umiestnime do nádoby s odstátou vodou.
Po adaptovaní rastlín na vodné prostredie možno začať osádzať nádoby. Do vnútornej nádoby sa nasype špeciálny granulát – keramzit, ktorý slúži ako opora pre korene a zároveň absorbuje živný roztok. Existuje niekoľko veľkostí granúl keramzitu. Ich veľkosť volíme podľa druhu koreňov či pestovanej rastliny. Medzi jednotlivými granulami totiž vznikajú vzduchové priestory, ktoré majú výrazný vplyv na vysychanie koreňov. Preto napríklad pri pestovaní kaktusov používame väčšie granule, aby rastliny neboli trvalo vystavené vlhku. Do nádoby s keramzitom možno vysádzať rastliny podľa zhodných pestovateľských nárokov buď v skupinách, alebo jednotlivo. Rastliny sa potom zalejú špeciálnym výživným roztokom skladajúcim sa z vody a v nej rozpustných solí, ktoré obsahujú prvky nevyhnutné na rast a vývin rastlín. Kvalitný výživný roztok by mal do vody uvoľňovať také množstvo živín, aké rastliny bezprostredne spotrebujú. Nežiaduce je, ak soli kryštalizujú na stenách hydroponickej nádoby alebo priamo na stonkách či koreňoch rastlín.
Starostlivosť o hydroponicky pestovanú zeleň zahŕňa predovšetkým kontrolu stavu hladiny výživného roztoku v odmerke – asi raz týždenne. Ukazovateľ hladiny nesmie klesnúť na minimum, ale zároveň nesmie ani prudko stúpnuť na maximum. Pri kaktusoch je dôležité najmä v letnom období dopĺňať vodu tak, aby sa ukazovateľ zastavil pod optimom. Potom ho treba nechať klesnúť na minimum a v tomto stave počkať aspoň tri dni, až potom doplniť novým roztokom. Vo všeobecnosti je, aj napriek uvedenej zásade, pravidlom, že pred každým dopĺňaním výživného roztoku možno nechať 1 – 2 dni ukazovateľ na minime. Výživné roztoky je vhodné niekoľkokrát do roka z nádob vypláchnuť a nádobu vyčistiť. Pri tejto príležitosti je žiaduce prepláchnuť aj korene rastlín.
Starostlivosť o tento typ zelene má jedno špecifikum. Hydroponicky pestované rastliny vytvoria často za krátke obdobie veľké množstvo zelenej hmoty. Preto je potrebný presvetľovací rez. Odrezané výhonky je možné použiť na ďalšie rozmnožovanie, pretože v hydropónii najlepšie rastú rastliny rozmnožované vegetatívne, teda z odrezkov.
Hydroponicky pestovanú zeleň možno v byte umiestniť takmer všade. Vhodné sú haly, chodby, obývacie izby, jedálne alebo spálne. Menej vhodné sú detské izby, kde najmä keramzit môže pre malé deti predstavovať riziko. Rovnako nevhodné je hydroponicky pestovanú zeleň umiestňovať na okná či poličky. Na oknách sa priveľmi rýchlo odparuje výživný roztok a rastliny treba častejšie rosiť, umiestnenie na poličkách nemožno odporúčať najmä vzhľadom na často vysokú hmotnosť nádoby. Aj z tohto dôvodu hydroponické nádoby najlepšie vyniknú na podlahách alebo na nízkych stolíkoch či komodách.
Zeleň pestovaná vo vodnom prostredí sa pri splnení vhodných podmienok môže stať efektnou a dlhodobou dekoráciou každého interiéru. |
|
|
| ichtyl6 |
Moznosti hydroponie
Fytotechnologia hydroponickej rastlinnej vyroby je
praktickym vysledkom agrochemickej vedy. Je uzko spojena
s fyziologiou vyzivy rastlin slabymi chemickymi roztokmi,
pouzitim novej techniky, automatizaciou a inym, tesnym kon-
taktom vedy a techniky.
Zaciatok priemyselnej hydroponie sa zvycajne spaja
s menom profesora kalifornskej univerzity W. F. Gerike
(1940), ktory v 30-tych rokoch v podmienkach vodnej kultury
ziskal vysoku urodu zeleniny. Zaujem o novy, intenzivny
sposob rastlinnej vyroby rastol na celom svete. Vela vedec-
kych a skusobno-technologickych ustavov sa zacalo zaoberat
rozpracovavanim roznych modifikacii rastlinnej vyroby bez
pody a ich praktickeho vyuzitia.
V sucasnosti existuju ustavy priemyselnej hydroponie
v mnohych krajinach, no na poprednom mieste su Holandsko,
Japonsko, Usa, Izrael a Kuvajt. Pocet a velkost ploch, na
ktorych sa pestuju rastliny hydroponiou sa stale zvacsuje
(Internacional 1963-1968).
Prve vyskumy pestovania rastlin v hydroponickom subs-
trate v byvalom Sovietskom zvaze vykonal prof. V. A. Cesna-
kov na leningradskej univerzite. Na zaklade tychto vyskumov
vznikli experimentalne a priemyselne hydroponicke podniky
na vyrobu zeleniny a kvetov v mnohych mestach byvaleho So-
vietskeho zvazu. Zaujem o tento sposob vyroby je dany po-
tencialnymi moznostami zvysenia urody a najma zvysenim jej
kvality. To vsetko pri znacnom znizeni potreby pracovnych
sil zamenou agrotechniky (mechanicke obrabanie pody, polie-
vanie, hnojenie, sterilizacia pody, odburinovanie, boj
s choroboplodnymi mikrobami v pode a ine) za hydroponnu fy-
totechnologiu (automaticke regulovanie vsetkych parametrov
mineralnej vyzivy v korenovom systeme rastlin). Pri tomto
sposobe rastlinnej vyroby sa ako substrat moze pouzit neu-
rodna poda (kameniste a piesocnate casti, hlusina z povr-
chovych a hlbinnych bani).
V roku 1962 v Jerevane - hlavnom meste Armenska, vo
Vyskumnom ustave agrochemickych problemov a hydroponie Aka-
demie vied Armenskej republiky bola zalozena prva experi-
mentalna hydroponicka stanica pod sirym nebom (2000 m2.
O desat rokov neskor boli postavene skleniky tiez na prin-
cipe substratnej hydroponie (1500 m2). Ako prva sa tam pes-
tovala najprv zelenina (paradajky, paprika, kapusta, mrkva,
atd.) neskor kvety (karafiaty, astry, pelargonie, chryzan-
temy), technicke kultury (tabak). V poslednych dvadsiatich
rokoch sa zacalo pestovanie cennych liecivych rastlin (napr.
aloe vera, lakanchoe pinnata, veleriana, indicky urologicky
caj, katarantus, atd.) a olejnatych rastlin (geranium, cit-
ronela). Technologiou substratovej hydroponie sa dosahovala
az 4,7-krat vyssia uroda ako pri pestovani tychto rastlin
v pode, co sa zistovalo na kontrolnych poliach. Dospelo sa
vsak k zaverom, ze v hydroponii je vyhodnejsie pestovat
rastliny, ktorych vyroba je ekonomicky vyhodnejsia. U tych-
to rastlin sa dosahuju urdoy 2,7az 4,8-krat vyssie a rast-
liny maju velmi dobru kvalitu (vysoky obsah fyziologicky
aktivnych latok). Takto sa pestuju liecive rastlin, po kto-
rych je velmi velky dopyt vo farmaceutickom priemysle
a olejnate rastliny, ktore obsahuju etericke oleje, ktore
su vyhladavane v kozmetickom prieymsel. Vysoke urody lieci-
vych a olejnatych rastlin sa dosahuju v hydroponickom subs-
trate moznostou zvysenia poctu rastlin na jednotku plochy
a ich specifickou mineralnou vyzivou.
V sucasnosti, ked je zivotne prostredie silne konta-
minovane skoldivymi latkami, je nevyhnutne hladat take
sposoby vyroby rastlin, ktore by aj napriek tomuto nepriaz-
nivemu stavu boli schopne produkovat zdravsie rastliny
s nizsim obsahom neziaducich latok. Jednou z moznosti toho-
to riesenia je aj hydroponia. |
|
|
| Wes37 |
| ja to taky číst nebudu - vypada to moc dlouhze - nebo to možná je celkem dlouhe |
|
|
| gunman |
Oslíku neblbni, ja čítam češtinu úplne bežne a vôbec z toho nie som vysypaný :D iná vec je, že je to dlhé a celkovo to patrí skôr do FAQ než sem.
ichtyl, keď už chceš byť slávny, požiadaj moderátora, nech to zaradí do FAQ, tu to trochu trčí... |
|
|
| Mr.Proper |
| Slovenstina je moc pekna rec, ctu v ni celkem rad, ale je fakt, ze ve FAQu by se to vyjimalo lip... |
|
|
| gully |
| Fakt by to chtelo ty odstavce. Takhle se to dost blbje cte. Slovenstina je v poho. |
|
|
|
