|
| nevim co me to napadlo,ale za chvily /14 dni/ budu zkouset primo na matce delat rizky beztoho abych je urizl.klasicky vyberu vetvicky na rizky /neřežu/, ______ oskrabnu !!!!stonecek,_____,pomazu stimulaxem,_____prilozim pripraveny-do pulky rozrizly - den namoceny rockvool a omotam lehce provazkem. myslim ze tak se zakoreni daleko rychleji a bez stresu po uriznuti stale roste.____je to hloupost,nebo napad za 500???.karelsem |
|
|
| Fruddy |
| je to hloupost ? jak chceš rockwool vlhčit? když ti povisý na te kytce tak tak vyschne tak do 2 hodin.... a podle mě spíč ta vetvička splesniví/uhine než aby zakořenila.... al zkus to .-) |
|
|
| Rákosníček |
No u nějakých rostlin se to tak dělá.. a co vím tek třeba šalvěj divotvorná ve vysoký vlhkosti pouší kořínky i ze stonku když roste.
Ale zdá se mi to možná trochu náročný a nemumim si moc představit tu matku, která má kažkou druhou větvičku omotanou rockwoolem :D
myslím, že kořínky to pustí, ale ve větším množství řezů je to dost nepraktické...
ovšem ten RW se musí ještě obalit igelitem aby nevysychal
ale pokud ti jich stačí pár tak směle do toho ;) a pak hoď fotky :) |
|
|
| Zedy |
| Jo o tomdle způsobu zakořeňování přímo na kytce už tady někde téma je, nemohl sem ho najít, ale nevím jak s tím típek uspěl Je to úplně v pohodě možný, jen je problém s tím provedením přímo na kytce. |
|
|
| Pan Ker |
| Proč něco dělat jednoduše(klasický způsob zakořeňování), když to jde udělat složitě(tenhle způsob), že;)?! Nebo jsem jedinej, kdo nevidí jedinej důvod, proč něco takovýho zkoušet? |
|
|
|
Je pravda, že jsem už o něčem takovém uvažoval, ale do reality jsem to zatím nepřevedl. Možné to samožřejmě je, jen trochu nepraktické. Rockwoolový kostky bych ale zmenšil a omotal izolepou. Stimulátor bych dával přímo do kostky a tu potom přiložil na větev. Ještě bych tu kostku dal do 1-3% H2O2 a potom propláchnul - snížení rizika plísní.
Velké plus je, že do poslední chvíle máš pořád jen jednu rostlinu, takže právně jsi jinde, než když máš 10 řízků mimo matku (což je velice zajímavé, ale co - žijeme v absurdistánu...) |
|
|
| niemand007 |
| udělat to takhle jde, ale 500 bych ti za to fakt nedal. můžeš mi prozradit, co tě k tomu vede? chápu, že se můžeš nudit, ale není lepší místo toho pomoct mámě/přítelce/manželce v domácnosti? |
|
|
| Elessar |
Zdravím Karelsem,
Hloupost to určitě není, spíš je to tak na zkoušení co všechno se s cannabis dá dělat. Jde o to jestli je to hodně efektivní. Chtělo by to udělat pokus, pár řezů touto metodou a pár klasicky. Pak by jsi to mohl porovnávat. Co rychleji zakořeňuje, co rychleji roste, jestli to má vliv na výnos, popřípadě na potenci. Můžeš se do toho pustit, řádně zdokumentovat a vyvodit závěry.
Přeju hodně štěstí.
A tady nějaké odkazy, ať jsme trošku chytřejší ;)
nejprve diskuze na G : http://grower.cz/forum/showthread.p...16&pagenumber=2
http://aggie-horticulture.tamu.edu/...r/airlayer.html
http://www.afn.org/~bonsai/airlayer.html
a něco z botaniky marihuany, někdo to tu kdysi překládal, tak to sem zkopíruji, snad se autor nebude zlobit
Prekrývanie (poplazy)
Prekrývanie je proces pri ktorom sa korienky vyvíjajú na stonke ktorá je stále súčasťou materskej rastliny a je aj stále zásobená živinami z tejto rastliny. Stonku potom oddelíme a meristematický vrcholec sa stane novým indivíduom ( klonom ), ktorý rastie na svojich vlastných koreňoch, toto sa nazýva prekryv. Prekrývanie sa odlišuje od metódy odrezkov v tom, že tu je výhonok aj v čase keď sa na ňom objavujú prvé korienky súčasťou pôvodnej materskej rastliny. Zakoreňovanie je u prekrývania iniciované rôznymi ošetreniami stonky, ktorých účelom je prerušiť prúdenie do týchto častí produktov fotosyntézy z vrcholku výhonku. To spôsobí, ,že sa v týchto častiach začínajú akumulovať auxiny, uhľohydráty plus ďalšie rastové faktory. Zakoreňovanie sa u týchto častí objavuje dokonca aj vtedy keď prekryv je stále súčasťou rastliny. Voda a minerálne živiny stále putujú do týchto častí z materskej rastliny pretože len lyko ( phloem ) bolo prerušené; rastlinné pletivo (xylém) spájajúce výhonok s materskou rastlinou ostalo neporušené. Týmto spôsobom môže pestovateľ prekonať problémy, ktoré vyvstávajú u odrezkov, ktoré sú odrezané a bez korienkov a udržiavajú sa nažive kým sa zakorenia, a tým výrazne zvýšiť šance na úspech. Staré, zdrevnatené reprodukčné stonky, ktoré by pri metóde odrezkov uschli môžu byť zakorenené práve metódou prekryvu. Prekryvy môžu byť veľmi časovo náročné a preto sú menej praktické pre masové klonovanie materskej rastliny ako odstraňovanie ( z materskej rastliny ) a následne zakoreňovanie desiatok odrezkov. No metódu prekryvu využíva len málo pestovateľov aj napriek tomu, že sa jedná o alternatívu s vysokou šancou na úspech, ktorá taktiež vyžaduje menej náradia ako metóda odrezkov.
Postup (techniky) pri tvorbe prekryvu (poplazov):
Takmer všetky techniky prekryvu sa spoliehajú na etioláciu. Obe či už prekryv prostredníctvom pôdy, alebo vzduchu vyžadujú zbavenie tej časti stonky ktorá sa má zakoreniť svetla aby sa podporila tvorba koreňov. Rastové stimulátory tvorby koreňov a fungicídy sa javia ako výhodné a tieto sa zvyčajne aplikujú vo forme spreju, alebo prášku. Tvorba koreňov u prekryvov je závislá na konštantnej vlhkosti, dobrej cirkulácii vzduchu a miernej (bez extrémov) teplote na strane zakoreňovania.
Prekryv prostredníctvom pôdy
Prekryv prostredníctvom pôdy možno urobiť viacerými spôsobmi. Najbežnejší je tzv. prekryv špičky výhonku. Na prekryv si vyberieme dlhé, ohybné vegetatívne, spodné vetvičky , tie opatrne ohneme tak aby sa dotýkali zeme a zbavíme ich listov a malých výhonkov pretože v týchto miestach sa budú formovať korienky. Pozdĺž tejto vetvičky spravíme do zeme ryhu dlhú 15,2 až 30,4 centimetra ( 6 palcov – 1 stopa ) a hlbokú 5,08 – 10,16 centimetra ( 2 – 4 palce, sú to presné prevody do metrickej sústavy takže určité zaokrúhlenie je na mieste – by DDT ), táto ryha je vytvorená teda paralelne s našou vetvičkou, potom do tejto jamky dáme vetvičku, prichytíme ju nejakým drôtikom, alebo dreveným klinom a zahrabeme malou hromádkou zeminy. Zahrabaná časť vetvičky môže byť stlačená alebo omotaná nejakým drôtikom, alebo lykovou vrstvou rastliny z vetvičky čo bude viesť k akumulácii látok podporujúcich zakoreňovanie. V tomto štádiu môžeme vetvičku taktiež ošetriť nejakým rastovým stimulátorom.
Špirálovité Prekryvy možno použiť na vytvorenie niekoľkých prekryvov z jednej dlhej vetvičky. Niekoľko oddelených, listov zbavených častí vetvičky je zahrabaných v oddelených ryhách, no treba dbať na to aby prinajmenšom jedno poschodie ( uzol, nód ) ostalo nad zemou medzi každou časťou ktorá je pod zemou a zakoreňuje sa aby bolo umožnený vývoj výhonkov. Zemina okolo zahrabanej stonky by mala byť stále vlhká čo si bude vyžadovať zalievanie aj niekoľko krát do dňa. Pod tie časti stonky ktoré sú nechránené na povrchu dáme nejaký kamienok, alebo drievko aby od neustále vlhkého povrchu pôdy nezačali vyháňať náhodné korienky. Taktiež jednoduché prekryvy, teda tie z ktorých vznikne len jeden klon, alebo aj špirálové môžeme uskutočniť umiestnením týchto častí do nejakej nádoby v blízkosti materskej rastliny. Zakoreňovanie obvykle nastane do dvoch týždňov, po štyroch až šiestich týždňoch ich môže oddeliť od materskej rastliny žiletkou alebo nejakými klieštikmi. Ak sa korienky počas tohto obdobia skutočne dobre zakorenili môže byť pomerne zložité ich následné presadenie bez poškodenia jemných korienkov. Výhonky na prekryvoch pokračujú v raste za tých istých enviromentálnych podmienok ako materská rastlina, pričom je za potreby kratší čas na aklimatizáciu, alebo utuženie a následné začatie rastu ich samých ako pri odrezkoch.
Pri vzdušnom prekryve sa korienky formujú na vonkajších častiach stonky, teda tej ktorá je na povrchu. Túto časť podviažeme ako to bolo už viac krát popisované vyššie v texte a zabalíme do vlhkého zakoreňovacieho média. Vzdušné prekryvy sú starou metódou rozmnožovania, ktorá bola pravdepodobne objavená Číňanmi. Táto stará metóda používala mazľavé ílovité, alebo z hliny vyrobené guľôčky ktoré boli naukladané dookola podviazanej stonky tak, že držali vďaka tomu, že boli obalené tkaninou. Nad týmto všetkým bola nainštalovaná nádoba ( napr. časť bambusu ) z ktorej viedol knôt/-y až do hmoty obalenej tkaninou a prostredníctvom ktorých sa táto hmota neustále udržovala vlhká.
Jediný vážny problém pri tejto metóde, teda u vzdušného prekryvu je jej náchylnosť na pomerne rýchle vyschnutie. Vzhľadom na to, že sa používa relatívne málo zakoreňovacieho média a celé je to umiestnené v nadzemnej časti čo dovoľuje vetru a slnku rýchlo vysušovať médium. Vzhľadom na tento problém sa robili pokusy s rôznymi materiálmi na obalenie daného média, no asi najlepším sa ukázala polyetylénová fólia ktorá umožňuje vzduchu vchádzať dnu a zároveň dobre drží vlhkosť. Vzdušné Prekryvy je najjednoduchšie nainštalovať v skleníku kde sa udržuje vysoká vlhkosť vzduchu, no možno s ňou počítať aj mimo skleníka, no treba zaistiť aby sa udržiavala stála vlhkosť a aby nemrzlo. Vzdušné prekryvy nájdu asi najväčšie uplatnenie u amatérskych šíriteľov a pestovateľov nakoľko táto metód zaberie len veľmi málo miesta a zároveň umožňuje efektívne vyklonovanie množstva klonov.
Vzdušné prekryvy (poplazy)
Vyberieme si nedávno sexuálne diferencované vetvičky s priemerom 3 – 10 mm ( 1/8 – 3/8 palca ). Miesto prekryvu je zvyčajne tak 30 cm ( 12 palcov ), alebo aj viac od vrcholca vetvičky. Pokiaľ konkrétna stonka nie je dostatočne silná, alebo zdrevnatená tak jej pomôžeme akoby „dlahou“, ktorú supluje konárik, ktorý je takisto 30 cm dlhý a približne rovnako hrubý ako samotná stonka ktorá je prekrytá a umiestnime ju na spodný okraj stonky. Táto „dlaha“ je priviazaná na oboch koncoch nejakou elastickou páskou na rastliny. Toto umožní narábať pestovateľovi so stonkou sebaistejšie bez oho aby sa bál, že ju poškodí. Stará, vyschnutá stonka konope výborne poslúži ako takáto „dlaha“. Teraz stonku podviažeme medzi týmito dvoma omotaniami „dlahy“ omotaním drôtikom, alebo diagonálnym rezom. Po podviazaní stonky postriekame, alebo poprášime fungicídom a rastovým stimulátorom a obalíme jednou alebo dvoma hrsťami machu, alebo lišajníkom a tesne obalíme malým, tenkým ( 2 – 4mm ) kúskom čistého polyetylénového filmu. Tento film opatrne priviažeme na každom konci dostatočne tesne ( vodotesne ) tak aby voda neunikala von, no zároveň aby nedošlo k poškodeniu lykového pletiva. Ak dôjde k poškodeniu tohto lykového obalu stonky tak sa zakoreňovacie látky budú akumulovať na vonkajšej strane média a tým dôjde k spomaleniu procesu zakoreňovania. Kvetinárska, alebo elektrikárska páska ( izolačka ) nám v tomto prípade dobre poslúži pri zalepovaní ( utesňovaní ) vzdušného Prekryvu. A aj keď tento polyetylénový film dobre zadržiava vodu tak aj tu časom dôjde k vyschnutiu a preto je treba aj tu dodržiavať pravidelné zvlhčovanie. No ale rozbaľovať prekryv zakaždým keď ho chceme zaliať by bolo nie len nepraktické ale by aj mohlo narušiť korienky a preto vodu, živiny, fungicídy a rastové stimulátory zavádzame prostredníctvom injekčnej striekačky pod daný film do média. Ale pozor ak prekryv bude príliš vlhký tak sa môže stať, že nám vetvička zhnije. Prekryvy kontrolujeme pravidelne injekčným podávaním vody pokiaľ voda nezačne vytekať, alebo nevystrekne von, potom naozaj veľmi jemne stlačíme naše obalené zakoreňovacie médium aby sa prebytočná voda dostala von. Ak sa nám stane, že máme ťažký prekryv na tenkej, slabej stonke tak ju jednoducho môžeme pripevniť a tým upevniť buď o susednú silnejšiu stonku, alebo pomocou dreveného konárika, ktorý je zapichnutý do zeme ju upevniť oň. Zakoreňovanie začne do dvoch týždňov a samotné korienky bude možné vidieť cez priehľadnú fóliu do štyroch týždňov. Keď uvidíme, že korene sú už dostatočne vyvinuté tak prekryv odstránime spolu so zábalom ktorý ho chránil a presadíme spolu s machom, alebo lišajníkom aj „ dlahou“ ktorej sa nedotýkame. Potom prekryv dobre zalejeme vodou a dáme na nejaké tienisté miesto na pár dní aby sme umožnili rastlinke utužiť sa a aby si zvykla na život zo svojimi vlastnými koreňmi. Potom ju premiestnime vonku. Pokiaľ vonku prevažuje horúce počasie tak ešte predtým ako odstránime prekryv odstránime veľké listy z výhonku aby nedochádzalo k nadmernému vyparovaniu a následnému zvädnutiu.
Prekryvy sa najlepšie a najrýchlejšie vyvíjajú práve po sexuálnej diferenciácii. Veľa prekryvov sa môže spraviť zo samčích rastlín za účelom uchovať si malé vzorky z nich pre zber peľu a ušetrenie miesta. Časom keď samčie rastliny začnú výdatne kvitnúť môžeme spraviť prekryvy, ktoré potom odrežeme od materskej rastliny a následne umiestnime na izolované miesto. Prekryvy ktoré sme dostali z neskorých samičích rastlín použijeme buď na pestovanie, alebo si ich ponecháme a naklonujeme z nich rastlinky pre budúcu sezónu.
Prekryvy sa často zdajú akoby sa zmladili potom ako sú oddelené od materskej rastliny a začnú sa vyživovať prostredníctvom svojich vlastných korienkov. Toto môže znamenať, že klony budú pokračovať v raste dlhšie a následne dozrievať neskôr ako rodičovská rastlina aj keď rastú v tých istých podmienkach. Prekryvy odstránené zo starých rastlín, alebo z rastlín na ktorých sa už vyvíjajú semienka nebudú pokračovať v dokončení životného cyklu, ale budú pokračovať v tvorbe kalichov a piestikov po boku materskej rastliny. Zmladené prekryvy je možné použiť v ktoromkoľvek období tvorby semienok.
|
|
|
|
| tak to je teda pekny,misto abyste cloveka podporily v experimentu, tak podle hlasovani ja to tak pul na pul.pri outdoru je mi jedno co zasadim,ale pri indoru chci mit za 3 mesice usili vybornou sklizen.proto je dobry mit kvalitni genetiku-takze je nejlepsi mit pripravene kvalitni rezivo-takze mit kvalitni matku a rizkarnu.a to je tolik kroku ze je to casove , financne a prostorove a tudiz i § /paragraf / . Myslim si ,ze skraceni kazdeho kroku je prinejmensim pro kazdeho milovnika growingu potesujici sprava.fakt je,ze mit matkarnu s rizkovnou primo v 1 je usetreni 1 kroku s rizkarnou.ja mel skoro pokazdy s rizky uspesnost 50 az 60 procent,takze dalsi krok-mensi prostor a matka muze byt take daleko mensi.nechci nikomu na kseft vyrabet rezivo,a tak by mi stacilo drzet matku na par dm.tim padem mensi zdroj svetla-mensi ventilace,atd....vydel sem na G matkarny velky jak mou skrin ! pod 400 w 2-3 matky,to si myslim ze je to akorat pro skuseneho growera ktery zajistuje kvalitni rezivo pro nas , ktery by sme se kochaly uspechy nasim pocinanim.ale takovych lidi neni nikdy dost,a tak si mi musime dopomahat kolikrat samy.napady a inspirace slapat pod sebe? to me vzdycky vybudi a ukazu vam jak pro me napad vede k poznani a dalsimu objevovani spojene s touto rostlinou. |
|
|
|
| prinasin nake foto pro poteseni,dekuji za karmosky a zdravim vsechny priznivce marihuany.karelsem |
|
|
|
| moje zacatky s indorem,jeste foto.... |
|
|
| Luise |
| Koukam ze jsem narazil na hodne stare tema. Zkousky asi neprobehly jak vidim. Kazdopadne u drevin se to bezne praktikuje a uspesnost je vyborns s minimalni starostlivosti. Rizek je vlastne dal ziven matkou. U konopi ktery je rychle kvetouci rostlina si to moc nedokazu predstavit. Ta vetev kterou takle prekryjes muze byt za ten potrebny tyden dvakrat vetsi. Kazdopadne proc to nezkusit, pred par lety se taky hnojilo krystslonem. Jako vetsi pokrok bych ale volil hydroponickou rizkovnici s usporkou. |
|
|
| skoroduchodce |
| nekde na youtubu jsem to videl( vypadalo to jako zajimavy experiment) problem bude asi s trvale udrzitelnou vlhkosti v tom pucku prekrytym alobalem na vetvicce, prakticke vyuziti bych v tom uplne nevidel. klasicke rizkovani s jiffy a malym parnickem me prijde jednodussi, nevzpominam si , ze by me nektery rizek nezakorenil. |
|
|
| Luise |
| No je to spis experimentalni zalezizost nez prakticka. Strihnout rizek a strcit do kosky nebo aera je urcite jednodusi. Ale zkusit by se to dalo. Kdyby treba korenili o tyden driv, dalo by se to v nouzi pouzit. I kdyz jsem videl koreny v aeru do tydne. Mozna az nekdy to z hecu zkusim.mozna 🙄 |
|
|
|
