Grower.cz Archív > Pěstování > Receptář Botanika Marihuany (Konope) By Robert Connell Clarke Translated and editet by DDT - Klikni zde pro originální téma ddt Takze neviem ci je tymi sviatkami ci cim, no v kazdom pripade som sa rozhodol napomoct ako sa len da novym, ale aj pokrocilejsim pestovatelom. Po precitani takmer celeho groweru som stale pocitoval deficit komplexnych informacii o konope. Vela ludi tu cituje jednotlive vety z knih o konope co si kupili no nikdy som tu nevidel dlhsie pasaze, ktore urcite nie len mna by zaujimali. Ak sa aj nieco niekde najde je to v anglictine co pre vela growerov moze byt problem. Ako kolvek rozhodol som sa teda uverejnit tu kompletny preklad v slovenskom jazyku jednej knihy menom "Botanika Marihuany". Tuto publikaciu budem uverejnovat postupne po jednotlivych kapitolach aby ste si mali cas precitat tieto informacie porozmyslat o nich a pripadne s nieco pytat. Dnes zverejnim prve dve kapitoly nakolko su kratsie potom budem uverejnovat po jendnej. Ako konecny bonus po uverejneni vsetkych kapitol zverejnim clanok s mnozstvom grafou a vyrezov map s informaciami, ktore su pri pestovani velmi napomocne. K tymto grafom a mapam bude samozrejme vysvetlujuci komentar. Struktura kapitol bude dnes zverejnena spolu s prvymi ka[pitolami. Takze prijemne ponorenie sa do informacii o tejto najlepsej rastline na svete. Ahojte a predbezne vam prajem krasny novy rok s mnostvom lasky vsae okolo vas. ddt Botanika Marihuany. Moderná štúdia: Šírenie a šľachtenie klasického Cannabisu. By Robert Connell Clarke Translated and editet by DDT Kapitola 1 Životný cyklus Cannabisu ( Sinsemillie) Kapitola 2 Šírenie Cannabisu Kapitola 3 Genetika a šľachtenie Cannabisu Kapitola 4 Dozrievanie a zber Cannabisu Úvod Rastlina typu Cannabis zvyčajne poznaná v USA ako marihuana je v prvom rade skvelou rastlinou, ktorá je stará ako ľudstvo samo pričom je jeho spoločníkom už po vyše desať tisíc rokov. Táto úžasná rastlina ovplyvňovala a sprevádzala ľudstvo už od pradávna a naopak, no významný vplyv ľudstva na evolúciu tejto rastliny odkrývaný až tejto dobe. Cannabis bola jedna z prvých a najdôležitejších rastlín ktorú sa naučili pestovať už dávne ázijské národy. Jedným z dôvodov je fakt, že takmer celá rastlina je použiteľná . Zo samotnej stonky sa vyrábali a aj vyrábajú dlhé, odolné vlákna z ktorých sa neskôr vyrábajú povrazy, odev no známy je aj papier najmä vďaka svojej trvácnosti. Listy a kvety sa tak ako dnes aj v minulosti používali ako opojný prostriedok, no a koreň ako nástroj na nespočetné choroby v rukách medicíny. Semena boli v starovekej Číne základným jedlom a jedným z hlavných jedál používaných ako zrno. Konopné semená sú trochu ťažšie požívateľné, no to nebráni tomu aby boli dnes pestované najmä ako zdroj oleja a potravy pre vtáctvo. Olej získaný z konope má podobné vlastnosti ako získaný z ľanových semien a vyrábajú sa z neho prostriedky na maľovanie, lak, palivo a mazivo. Konope pôvodom z Ázie sa už za Rímskych čias pestovalo takmer v celej Európe. V Afrike bolo konope uznávane ako produkt ktorý sa fajčil pri rôznych rituáloch ale aj len tak pre potešenie. Po príchode prvých kolonistov do Ameriky si títo úplne prirodzene zobrali konopné semená, ako zdroj z ktorého neskôr môžu vyrobiť laná, prípadne primitívne odevy. Konopné vlákno bolo používané na lodné plachty anglickým námorníctvom a bolo tak cenené, že platili odmeny za pestovanie konope pričom v niektorých štátoch sa dokonca uchýlili k udeľovaniu pokút tým čo tak nerobili. Pred občianskou vojnou bol na juhu dnešných USA konopný priemysel na druhom mieste hneď za bavlníkovým. Dnes je konope takmer najrozšírenejšou rastlinou na svete čo je dôkazom jej húževnatosti a schopnosti adaptovať sa tak isto ako aj jej nesmiernej ekonomickej hodnoty. Na rozdiel od mnoho rastlín konope nikdy nestratilo schopnosť rásť bez podpory človeka navzdory snáď šesť tisícročnej kultivácii. Pri najbližšej možnej príležitosti ako to dovolia okolité ekologické podmienky je konope schopné „vymaniť sa“ a začať sa šíriť ako burina. Divoko rastúca konope pochádzajúca z dôb priemyselného využívania rastie vo všetkých, no vo väčšej miere suchých oblastiach USA. Nanešťastie materiál získaný z týchto rastlín je veľmi zlej kvality. Ako tak adaptovaná rastlina, zanesená do podmienok voľnej prírody alebo šľachtená pre čo najvyššie výnosy sa postupom času pochopiteľne musela vyvinúť do množstva odrôd a variet z ktorých každá je schopná vyhovieť daným požiadavkám človeka alebo prírodného prostredia tej ktorej oblasti. Veľa z týchto variet môže byť navždy stratených či už kvôli zániku alebo kríženiu pokiaľ sa nevyvinie úsilie na ich záchranu. Práve v tejto krajine existuje pravdepodobne viac variet marihuany ktorá je buďto pestovaná alebo uschovávaná vo forme semien ako kdekoľvek inde. Kým tradičný pestovatelia marihuany ( Pozn. by DDT: Ako bolo vyššie spomenuté marihuanou sa tiež myslí konope ako rastlina, nie produkt. ) v Ázii a Afrike pestujú tie isté nehybridizované [(jednozložkové, ustálené),( single )] variety ako ich predkovia, Americký pestovatelia zháňajú a narábajú s varietami zo všetkých kútov sveta. Veľmi silné, skoro dozrievajúce odrody sú špeciálne cenené pretože práve tieto môžu kompletne dozrieť aj v tých najsevernejších štátoch. Konopná semenná banka v USA je prinajlepšom zredukovaná a v prevláda v nej zmätok. A práve preto v tejto chvíli majú americký pestovatelia jedinečnú možnosť predísť neustálemu strácaniu drahocenných odrôd záchranou, katalogizáciou a šírením ich semien. Botanika marihuany – Šírenie a šľachtenie klasického konope je v súčasnosti veľmi dôležitá a vítaná publikácia. Jej hlavná prednosť je v popisovaní vedeckých a záhradníckych metód a ich praktické upotrebenie a aplikácia čo je obzvlášť dôležité pri šírení a šľachtení konkrétne u konope. Táto kniha sa neodvoláva len na profesionálnych výskumníkov, no taktiež si všíma prostých nadšencov, alebo kohokoľvek kto vidí budúcnosť v produktoch z konope. Pre pestovateľov konope, obzvlášť pre tých čo by chceli zdokonaliť alebo vylepšiť ich odrody je táto publikácia obzvlášť cenná a stane sa im veľkým pomocníkom. Základné teórie a praktiky pojednávajúce o množení čistých ( ustálených ), krížencov ( hybridov ), klonovanie, štepenie, alebo šľachtenie za účelom vylepšenia kvalít ako je sila, výnos sú prezentované prehľadnou a ľahko praktikovateľnou metódou formou textu a autorom pridané množstva prehľadných nákresov, schém a grafov ( Pozn. by DDT: bohužiaľ neboli súčasťou nahradené materiálmi pestovateľa DDT ). Tieto citlivo zachytávajú eleganciu a každú zmenu rastliny na základe ktorých je možno rýchlo vyčítať potrebné informácie. Čitateľ bez znalostí odborných botanických termínov sa nemusí sa obávať po letmom nahliadnutí do textu. Všetky termíny sú zadefinované okamžite po tom ako sa objavia v texte a čitateľ má možnosť využívať rýchlo a prehľadne priložený slovník. ( Pozn. by DDT: opäť bohužiaľ slovník nebol súčasťou, dodaný dodatočne z interných materiálov DDT ) Každý kto sa už stretol s pestovaním a danou rastlinou si rýchlo osvojí dané odborné výrazy tu použité. Po roky veľa fajčiarov marihuany nevedome bude zaviazaných tejto publikácii za exotické odrody ktoré budú ochránené a nové vytvorené. Obzvlášť pestovatelia budú vďačný za tu poskytované informácie šírenia a šľachtenia marihuany ktoré sú prezentované veľmi prijateľnou formou. Predhovor Konope je jedna z najdlhšie pestovaných rastlín na svete. Na tejto veci nič nemení fakt, že v súčasnej dobe je pestovanie konope buďto ilegálne alebo zákonne obmedzené po celom svete. Navzdory kontrole úradov, pestovanie konope sprevádza ľudí na každom kontinente a takmer vo všetkých národoch. Kultivovanému aj divoko rastúcemu konope sa najlepšie darí v miernom a tropickom klimatickom pásme. Tri stovky miliónov užívateľov tvoria až príliš silný prúd na to aby mohlo dôjsť k jednoduchému potlačeniu tohto problému. Vzhľadom na rozhodnutie zvýšiť povedomie úradov o ekonomickom potenciály konope sa legalizácia zdá byť neodvratná aj keď prichádza pomaly. Teraz keď sa konečne zdá, že by sa konope mohlo zlegalizovať je táto snaha ohrozená jeho vyhynutím. Vláda schvaľuje a podporuje používanie herbicídov a iných foriem eliminácie, ktoré stíhajú prastaré odrody konope v priestore ich prirodzeného výskytu. Konope má ohromný potenciál komerčného využitia. Podľa nedávnej štúdie Turnera, Elsohly a Boreana (1980) z výskumného inštitútu pre farmáciu Mississippskej Univerzity, konope obsahuje 421 poznaných látok a ďalšie nové sú objavované a zverejňované. Zdá sa, že bez neustáleho podnecovania skúmania konope ako zdroja vlákna, paliva, potravy, priemyselných a medicínskych látok situácia povedie k nevšímavému podporovaniu kampane o jej vyhynutie. Tak isto politici na celom svete ohrozujú samotné konope. Vidiecke pestovanie konope na Blízkom Východe v Juhovýchodnej Ázii, Centrálnej Amerike a Afrike sa zdá, že znepokojuje vládu a podporuje egresivitu. Semená konope nemôžu byť uschovávane naveky. Ak nie sú pestované a reprodukované každý rok odroda môže byť stratená. Veľryby, mačkovité šelmy aj sekvoje sú ochraňované v rezerváciách pod záštitou národných aj medzinárodných práv a nariadení. Musia byť uskutočnené plány na ochranu kultúry konope a jej vzácnych odrôd pred ich istým vyhynutím. Moderné poľnohospodárske podniky sú rozrušené pri vyhliadke na dodávanie komerčnej marihuany pre dvadsať miliónov Amerických konzumentov. A ako výsledok sa javí byť nevyhnutné patentovanie jednotlivých uniformných hybridných odrôd medzinárodnými poľnohospodárskymi firmami. Morálnosť patentovania práv noriem na zaobchádzanie s marihuanou je výzvou už celé desiatky rokov. Zásahy do genetického materiálu ostatných živých foriem v záujme ľudstva obzvlášť na úkor originálnych životných foriem sa dotýka množstva znepokojených morálne cítiacich ľudí. Majú pestovatelia právo vlastniť a rozhodovať za organizmus a jeho potomkov len preto, že uskutočnia nepatrné genetické zmeny na jeho originály? Navzdory verejnému protestovaniu skupiny ekológov Ochranná norma variability rastlín sa minula účinku a dnes umožňuje patentovanie 224 rastlinných plodín. Nové pozmeňovacie návrhy umožňujú udelenie exkluzívnych patentov a práv pre ich držiteľov na 18 rokov na distribúciu, import, export a používanie za účelom šľachtenia ich novo vyvíjanej odrody. A preto podobné konvencie po celom svete môžu neustále ohrozovať genetický zdroj. Môže sa stať, že časom sa stane ilegálnym pestovanie odrôd marihuany iných ako tých ktoré sú špeciálne patentované ako zdroj potravy, alebo na medicínske účely. Limity môžu uvalené tak, že len odrody s nízkym obsahom THC budú môcť byť patentované. Toto môže viesť k obmedzeniu pestovania konope len na malé plochy a teda komerčný pestovatelia sa nebudú musieť obávať náhodného opelenia súkromnými, malými políčkami ktoré by mohli ublížiť životaschopnosti zozbieraných semien. Zástancovia patentovania rastlín tvrdia, že patentovanie povedie k vývoju nových odrôd. V skutočnosti to povedie k rozširovaniu uniformných odrôd bez genetickej deverzifikovanosti ktorá dáva priestor k ďalšiemu zdokonaľovaniu. Taktiež to môže spôsobiť zintenzívnenie súťaže medzi šľachtiteľmi a začatie utajovania výsledkov výskumu ktoré ak je zverejňované môže urýchliť vylepšovanie cannabisu. Hŕstka veľkých spoločností je držiteľom väčšiny patentov. Tento stav stavia do beznádeje konkurovať veľkým poľnohospodárskym podnikom pestovateľmi pestujúcimi domáce odrody čo môže viesť k postupnému zániku týchto domácich odrôd prežívajúcich na malých farmách Severnej Ameriky a Európy. Vylepšovanie konope samo o sebe neohrozuje genetické rezervy. Avšak podpora rozširovania týchto vylepšených odrôd veľkými spoločnosťami môže viesť ku katastrofe. Tak ako väčšina majoritných plodín, tak aj konope má korene mimo Severnej Ameriky v oblastiach, ktoré sú v rámci sveta stále na primitívnej úrovni a označujú sa ako krajiny tretieho sveta. Už pred tisíckami rokov ľudia začali zhromažďovať semená z divoko rastúceho konope a pestovať ho pozdĺž prvých plodín pestovaných ako zdroj potravy. Semená z najkvalitnejších rastlín boli uchované a vysadené v nasledujúcej sezóne. Konope bolo rozširované kočovnými kmeňmi a prostredníctvom obchodu medzi rôznymi kultúrami ako sa dnes zdá v oboch formách - kultivovanej ako aj voľnej u množstva národov. Tlak vo forme ľudskej tak aj prírodnej selekcie viedol k vytvoreniu množstva charakteristických odrôd adaptovaných do unikátnych podmienok danej niky ekosystému. Tieto individuálne odrody konope prechovávajú unikátny genofond, ktorý má ohromný potenciál rôznorodosti. V tejto rozmanitosti leží sila genetického dedičstva. Z rôznych genofondov šľachtitelia extrahujú požadované znaky a tieto následne začleňujú do nových variet. Sama príroda pôsobí na genofond a zaisťuje tak, že daná odroda prežije. Tak ako sa mení klíma a objavujú sa silnejší škodcovia a zákernejšie choroby, tak aj konope vyvíja nové obranné prostriedky a postupne sa na daný stav adaptuje. Moderný systém poľnohospodárstva sa ale snaží zmeniť tento prírodný systém. Keď bude konope zlegalizované šľachtenie a vylepšovanie odrôd pre komerčné poľnohospodárstvom sa stane faktom. Väčšina území vhodných pre komerčné pestovanie konope sa už stalo útočiskom pre ich vlastné prírodné odrody. Ako dôsledok komerčného poľnohospodárstva dôjde k vývoju nový vylepšených odrôd adaptovaných pre danú oblasť v čoho dôsledku dôjde k postupnému vytláčaniu vzácnych, pôvodných odrôd do pre ne neprirodzených oblastí. Prírodné odrody sa takto budú mimovoľne krížiť prostredníctvom peľu prenášaného vzduchom od introdukovaných odrôd čím dôjde vytlačeniu niektorých pôvodných génov z genofondu. Nebezpečenstvo číha vo vnútri. Odkedy každá odroda konope je geneticky jedinečná a pozostáva prinajmenšom z pár jedinečných génov ktoré nemôžme nájsť u iných odrôd, a teda s každou stratenou odrodou sa zároveň navždy stráca unikátna genetická informácia. Genetická slabosť môže vyvstať z nadmerného príbuzenského kríženia komerčných odrôd a z nich vzniknuté nové odrody nemusia byť imúnne voči nepoznaným enviromentálnym hrozbám. Choroby ktoré sa môžu začať šíriť ohromnou rýchlosťou môžu vyhladiť naraz celé plochy. Šírenie Takáto rozsiahla devastácia úrody by pravdepodobne vyústila do ohromných finančných strát farmárom a zároveň možného vyhubenia celého druhu. V roku 1970 postihla amerických farmárov a pestovateľov z južných oblastí pohroma v podobe listovej pliesne (H. maydis ), ktorá sa vyskytuje na listoch kukurice a ktorá sa šírila rýchlo a nečakane skrz kukuričné lány a zastihla farmárov ktorý neboli pripravený a vybavený účinnými obrannými prostriedkami voči skaze v takomto merítku. H. maydis je druh pliesne ktorá spôsobuje drobné odhnívanie pletív čím pácha škody na samotnej kukurici, tento druh bol síce známi, no dovtedy nespôsobil ekonomické dopady takých rozmerov ako v roku 1970. Avšak v roku 1969 sa objavila zmutovaná odroda tejto pliesne v Illinois a koncom nasledujúcej sezóny sa jej spory rozšírili prostredníctvom vetra od Veľkých jazier na severe až po mexický záliv na juhu. Približne 15 % úrody americkej kukurice bolo zničených. V niektorých štátoch dokonca vyše polovica úrody bola nenávratne stratená. Našťastie najviac postihnuté boli len tie polia čo obsahovali odrody pochádzajúce od rodičov ktorých kukuričný pestovatelia nazývali Texaská odroda. Rastliny pochádzajúce z rodičovských rastlín nedávno vyvinutých odrôd boli postihnuté len minimálne. Objavenie a šírenie Texaskej odrody spôsobilo revolúciu kukuričného priemyslu. Odkedy peľ z týchto odrôd je sterilný, samičie rastliny nemôžu byť opelené ručne ani mechanicky čo zachránilo každoročne farmárom milióny dolárov. No vo vnútri tejto odrody sa schovávala vtedajšími pestovateľmi kukurice nepoznaná slabina a síce extrémna zraniteľnosť voči zmutovanej forme listovej plesni. Totálnej pohrome sa podarilo predísť neprestávajúcim úsilím pestovateľov vyvinúť komerčnú odrodu z iných texaských rastlín. Avšak tento proces zaberie ďalšie tri roky, kým sa podarí vyvinúť a zreprodukovať dostatok odolných semien pre všetkých čo ich potrebujú. Je len k prospechu a nutné poznamenať, že aj radosti nás všetkých, že pestovatelia kukurice sa dokázali vysporiadať s touto výzvou a môžu tak udržiavať rezervy semien určené na pestovanie. Ak patentované hybridné odrody konope budú aj naďalej produkované a bude neustále narastať ich obľuba tak tá istá situácia môže vyvstať aj tu. Veľa patogénov infikujúcich konope alebo akúkoľvek inú plodinu má potenciál prerásť až do podoby epidémie ak je úroda v stave genetickej uniformity. Nemôžme a nemali by sme zastaviť program zdokonaľovania rastlín a používania hybridných odrôd. Avšak mali by sme si zadovážiť rezervný genetický materiál pre prípad, že by sme ho potrebovali niekedy v budúcnosti. Pestovatelia môžu v budúcnosti bojovať proti možným problémom len pri spoľahnutí sa na genofond obsiahnutý v prírodných ( pôvodných ) odrodách. Ak sa dospeje do štádia kedy pôvodný genofond sa stane „vytlačeným“ vďaka konkurencii patentovaných komerčných hybridných odrôd potom pestovatelia ostanú v prípade podobnej pohromy bezmocný. Zatiaľ čo tlak mutácie a prírodnej selekcie zaberie tisícky rokov aby nastala zmena genofondu skaza konope sa môže šíriť ako požiar. Ako ochrancovia konope musíme neustále bojovať s pozmeňovacími návrhmi rastlinných patentových zákonov vrátane konope a okamžite započať s programom katalogizácie a šírenia zanikajúcich odrôd. Ochrana konope je potrebná všade tam kde každá jedna odroda môže byť voľne pestovaná na plochách napodobňujúcich prirodzené biotopy. Toto pomôže redukovať selektívny tlak umelého ( neprirodzeného ) prostredia a ochrániť genetickú neporušenosť každej odrody. No v súčastnej dobe je program ďaleko od naplnenia svojho cieľa a preto realita je taká, že vzácne odrody sa vytrácajú rýchlejšie ako môžu byť zachránené. Iba hŕstka oddaných bádateľov, pestovateľov a ochrancov sa však znepokojuje nad touto pohromou. Je tragédiou, že rastlina s takým, potenciálom, sa môže dostať na takú úroveň vo veku keď vyhubenie nachádzajúce sa v rukách ľudstva je bežným javom. Zodpovednosť sa vytráca s par tými čo budú dostatočne vnímavý a prezieravý na ukončenie genocídy a ochránia konope pre budúce generácie. Kniha Botanika konope prezentuje vedecké poznatky a rozmnožovacie techniky použiteľné na ochranu a množenie vymierajúcich odrôd konope. Takisto obsahuje informácie týkajúce sa genetiky a šľachtenia konope za účelom započatia programu na zdokonaľovanie rastlín. Je na každom z nás či informácie tu nachádzajúce sa použije zodpovedne a s rozvahou. Kapitola 1 – Životný cyklus konope ( Sinsemillia ): Konope je vysoká, vzpriamená, jednoročná rastlina, ktorej sa najlepšie darí na otvorených, presvetlených miestach s ľahkou a vzdušnou pôdou, ktorá dobre odvádza vlhkosť, no zároveň je bohatá na živiny s dostatkom vlahy. Konope môže dorásť do výšky až 6 metrov ( 20 stôp ) počas 4 – 6 mesačného vegetačného obdobia. Odkryté brehy riek, lúky, alebo poľnohospodárske plochy - to sú všetko miesta čo ponúkajú ideálne podmienky pre život konope ovšem za predpokladu, že ponúkajú dostatok svetla. Konkrétne si zoberme príklad, že máme dovezené semená z Thajska, ktoré necháme vyrásť bez zastrihávania, výsledkom bude mohutná rastlina ( samica – ak máme šťastie ). Skrížime ju so samčou rastlinou ktorú sme dostali z odrezku pôvodom z Mexika a dostaneme kríženca ( hybrid ), teda semena kríženca ktoré si uschováme na pestovanie niekedy v budúcnosti. Toto je názorný príklad pestovania typu outdoor v miernom klimatickom pásme. Semená sadíme na jar a zvyčajne vyklíčia v rozmedzí 3 – 7 dní. Okamžite potom ako sa sadeničky začnú vynárať zo zeme začínajú narovnávať svoj hypokotyl ( počiatočná stonka ). Kotyledonsy ( zárodočné lístky ) sú mierne nesúmerné čo sa týka veľkosti, čiastočne zúžené na báze vplyvom stlačenia v obale semena a na konci zväčša tupé, alebo zaoblené. Hypokotyl dosahuje dĺžku 1 – 10 centimetrov ( 1 – 3 palce ). Asi desať centimetrov nad zárodočnými lístkami sa objavujú prvé skutočné lístky zatiaľ len jedno článkovité každý s vlastnou listovou stonkou ( petiola ) pootočenou o štvrtinu oproti zárodočným lístkom. Následný pár je opäť o štvrtinu pootočený a rozdielne tvarovaný, druhý pár listov sa skladá z 3 lístkov, tretí z 5 a tak to pokračuje ďalej až kým počet nedosiahne niekde ku 7 – 11. Príležitostne sa vyskytne, že už prvý pár má skôr list skladajúci sa z 3 lístkov a následne druhý z 5. Pokiaľ rastliny nie sú vysadené natesno tak konáre ( sekundárne stonky ) začnú vyrastať z oblasti pazúchov stoniek držiacich listy, no z hornej strany( no prirodzene). Teda sinsemillia ( bezsemenná samičia rastlina konope ) rastúca na mieste s dostatkom priestoru na rast sa vyvinie do rastliny s dlhými sekundárnymi, axiálnymi stonkami a značným koreňovým systémom čo zaručí zvýšenie produkcie palíc. Pri takýchto výhodných podmienkach je schopná rásť tempom 7 centimetrov za deň počas dlhých letných dní až do fázy kvitnutia. Konope odpovedá dvojako na dĺžku dňa. Za prvé je to počas prvých dvoch až troch mesiacoch rastu kedy na zväčšujúcu dĺžku dňa odpovedá zosilneným rastom, no v tom istom období (sezóne) rastlina potrebuje kratšie dni na začatie kvitnutia a ukončenie životného cyklu. ŽIVOTNÝ CYKLUS KONOPE -1.Ranné ( juvenilné ) obdobie: Konope začína kvitnúť pokiaľ je vystavené určitej kritickej dĺžke dňa, ktorá je pre každú odrodu rozdielna. Kritická dĺžka dňa sa týka len rastlín čo nezačali kvitnúť pod neustálym prisvecovaním, pretože sú odrody čo to dokážu aj týmto spôsobom a teda nemajú kritickú dĺžku dňa. No väčšina odrôd nevyhnutne potrebuje práve tento podnet na to aby začali kvitnúť ( kratšie dni a dlhšie noci ) a dodávanie menej ako tejto dĺžky vedie ku tvorbe počiatočných, nediferencovaných ( nevyvinutých ) zárodočných kvietkov. Čas potrebný na vytvorenie zárodočných kvietkov sa líši v závislosti od dĺžky indukovanej fotoperiody. Pri dodaní desať hodín svetla počas dňa je potrebných len zhruba 10 dní na to aby rastlina začala kvitnúť, zatiaľ čo pri dĺžke svetla 16 hodín za deň tento istý proces zaberie až okolo 90 dní. Ako sa zdá počiatočné skrátenie dňa na menej ako 8 hodín denne nemá vplyv na urýchlenie začiatku kvitnutia. Tmavá ( noc ) fáza musí byť neprerušovaná aby mohlo započať samotné kvitnutie. Konope je dvojdomá rastlina čo znamená, že každé pohlavie, teda samčie aj samičie sa vyvíja na osobitnej rastline práve tohto pohlavia, no je možné nájsť aj rastliny jednodommé teda obojpohlavné rastliny ( hermafroditi ), kedy jedna rastlina je z určitej časti samčia aj samičia a na opelenie nepotrebuje inú rastlinu opačného pohlavia ako pri dvojdomých rastlinách. Vývoj a tvar vetví obsahujúcich kvitnúce ( pohlavné ) orgány sa podstatne odlišuje medzi samičími a samčími rastlinami: zatiaľ čo samčie rastliny tvoria semenec tvorený z dlhej, voľnej a mnohovetvenej stonky až 30 centimetrov ( 12 palcov) dlhej na ktorej sú samčie kvietky, u samičích rastlín sú kvietky učupené tesne v pazúchoch medzi malými lístkami. Poznámka: Samičia rastlina sa ďalej v texte bude objavovať pod pomenovaním piestiková a samčia ako tyčinková. Je to kratšie a prehľadnejšie.( Pozn. DDT“ V preklade ostanem pri pôvodnom pomenovaní a na prípadnom mieste v texte kde by z tohto pomenovania nebolo presne jasné o aký typ pohlavia sa presne jedná to podrobnejšie popíšem.). Prvý náznak kvitnutia u konope je vývoj nediferencovaných zárodočných kvietkov pozdĺž hlavnej stonky v nódoch ( na styku listovej stonky s hlavnou, prip. sekundárnou stonkou ) za palisteňom. Vo fáze preflowering ( predkvitnúcej ) je ešte pohlavie nerozlíšiteľné až na základné črty. Keď sa prvý krát objavia zárodočné kvietky tak ešte nemožno určiť o aký typ pohlavia sa jedná, no čoskoro samčie kvietky možno identifikovať podľa skrúteného poznechtovytého tvaru čoskoro nasleduje jeho diferenciácia na guľaté kvietky majúce 5 radiálnych častí ( lupienkov ). Samičie pohlavie spoznáme podľa zväčšeného, súmerného tubulárneho kalichu ( okvetnej pošvy ). Tieto sa v mladosti dajú ľahšie rozpoznať ako samčie zárodočné kvietky. Prvé samičie kalichy sú chudobné na piestiky ( tyčinky, alebo prívesky zachycujúce peľ ) aj keď už prvé samčie kvietky začínajú uvoľňovať životaschopný peľ. V určitých prípadoch hlavne u hybridov, malé nekvitnúce vetvy sa budú formovať v nódoch čo často vedie k ich nesprávnej identifikácií ako zárodky samčích pohlavných orgánov. Pestovatelia čakajú až kým sa nevyvinú skutočné kvietky a až potom správne určujú pohlavie. Samičie rastliny zvyknú byť kratšie a rozvetvenejšie ako samčie. Samičie rastliny sú listnaté až po vrchol s množstvom listov obklopujúcich kvety, zatiaľ čo samčie rastliny majú len zopár listov blízko vrcholu a zopár ak vôbec nejaké pozdĺž dlhej kvitnúcej stonky (Pozn. DDT: toto je veľmi relatívny znak určujúci pohlavie a nutné podotknúť, že značne nespoľahlivý). Termín piestik sa chápe u konope trochu v inom význame ako pri presnej botanickej definícii. Toto vzišlo z veľkého počtu pestovateľov ktorý nemali až také znalosti z anatómie rastlín no silno sa zaujímali o rozmnožovanie konope. Presná definícia piestiku hovorí o kombinácii vaječníku, štetiny(„hrot“) a blizny. No obyčajne sa zvykne používať tento termín na označenie kombinácie štetiny a blizny. Hovorový význam je používaný v celej knihe odkedy sa aj medzi pestovateľmi ustálila táto definícia. Samičie kvietky vyzerajú ako dva dlhé piestiky bielej, žltej, alebo rúžovej farby odstávajúce z kalichu ktorý pozostáva z preloženej veľmi tenkej membrány. Kalich je pokrytý živicou vylučovanou žľazovými ( glandulárnymi ) chĺpkami ( trichómami ). Samičie kvietky vyrastajú v páre na každej strane petioly za brakteou (zredukovaný palist), ktorý ukrýva kvietky. Uzavretý kalich nesúci vaječníky meria zhruba 2 až 6 milimetrov na dĺžku. U samčích kvietkov, päť okvetných lupienkov ( približne 5 milimetrov dlhých = 3/16 palca ) tvorí kalich pričom môže byť žltej, bielej, alebo zelenej farby. Tieto visia nadol spolu s piatimi tyčinkami ( približne 5 milimetrov dlhých ) na ktorých sa objavujú tenké prašníky ( peľové vaky ), rozdelené odhora až po špičky a zavesenými na tenkých vláknach. Povrch samčích kalichov je pokrytý chĺpkami nevylučujúcimi živicu. Peľové zrniečka majú takmer sférický ( guľatý ) tvar a na priemer merajú cca 25 až 30 mikrónov. Povrch je hladký, no je na ňom možno vidieť 2 – 4 zárodočné póry. Pred začiatkom kvitnutia sa fylotaxia ( rozostavenie listov na osi ) zmení a počet čepelí na liste sa postupne začne zmenšovať až kým nerastú malé jednoduché, jednočepeľné ( single ) listy pod každým párom kalichov. Fylotaxia sa tiež mení od postavenia krížom po striedavé rozostavenie a zväčša ostáva zmenená už počas zvyšku kvitnutia bez ohľadu na pohlavie. Odchýlky od normálu počas kvitnutia môžu byť zapríčinené viacerými faktormi. Samčia rastlina krátko po uvoľnení peľu hynie, no samičia rastlina môže existovať a dozrievať až do piatich mesiacov pokiaľ životaschopné kvietky sú neustále produkované a nastane len v malom množstve, alebo vôbec opelenie. V porovnaní so samičou rastlinou samčia rastlina rastie rýchlejšie do výšky a taktiež rýchlejšie sa u nej zmenšuje počet čepelí na liste až kým dosiahne jednočepeľný palisteň sprevádzajúci kvietky. Samčia rastlina kvitne obvykle o jeden mesiac skorej ako samičia, no samičia rastlina často diferencuje zárodočné kvietky jeden až dva týždne skôr ako samčia rastlina. Veľa faktorov ovplyvňuje pohlavie rastliny. Za normálnych okolností pri priemerných podmienkach fotoperiody, konope bude produkovať približne rovnaký počet čisto samčích a samičích rastlín s málo hermafroditnými jedincami. Za extrémnych podmienok ako prebytok, alebo naopak nedostatok živín, zmrzačenie rastlín, pozmenená fotoperioda, populácia sa začne značne odlišovať od očakávaného pomeru 1 : 1 tzn. samčie : samičie rastliny. Následne po uvoľnení peľu sa jadro začne deliť a produkovať malé reprodukčné bunky sprevádzané veľkými, vegetatívnými, oboje sú obsiahnuté vo vnútri dozretého peľového zrniečka. Pučanie nastane 15 – 20 minút po kontakte s piestikom. Zatiaľ čo peľová trubica rastie, vegetatívne bunky ostávajú v peľovom zrniečku a reprodukčné bunky prenikajú do peľovej trubice a migrujú smerom ku vajíčku. Reprodukčné bunky sa delia do dvoch gamét ( pohlavné bunky ) kým putujú peľovou trubicou. Opelenie samičích kvietkov vyústi do straty páru piestikových chĺpkov tubulárneho kalichu kde sa zväčšuje vajíčko. Samčia rastlina hynie po uvoľnení peľu. Po približne 14 až 35 dňoch je semienko dozreté a odpadne z rastliny tým, že sa uvoľní zo suchého kalichu uchyteného na stonke. Toto uzavrie normálny 4 – 6 mesačný cyklus, ktorý môže trvať buď len 2 mesiace, alebo až 10 mesiacov. Čerstvé semená majú takmer 100 % klíčivosť a životaschopnosť, no tá sa postupne znižuje s pribúdajúcim vekom semien. Úplne dozreté semiačko je čiastočne obklopené kalichom a rôznorodo vzorkované na sivom, hnedom, alebo tmavom podklade. Podlhovasté a mierne sploštené semienko meria od 2 do 6 milimetrov ( 1/16 – 3/16 palca ) na dĺžku a 2 – 4 milimetre ( 1/16 – 1/8 palca ) na šírku. Opatrné opelenie len pár nami vybraných vetví prinesie zisk stoviek semiačok so známymi predkami, ktoré sú odstránené po dozretí keď začnú vypadávať z kalichov. Zvyšné chumáčiky (zhluky kalichov) na rastline sú typu sinsemillia a pokračujú v dozrievaní na rastline. A zatiaľ čo sa neopelené kalichy zväčšujú, žľaznaté trichómy ( chĺpky ) na povrchu rastú a vylučujú aromatickú, THC obsahujúcu živicu. Dozreté, prenikavo voňajúce a lepkavé chumáčiky sú zozberané, usušené a odskúšané. Predošlý zjednodušený životný cyklus konope typu sinsemillia zobrazuje produkciu životaschopných semien bez straty produkcie bezsemenných kvitnúcich kalichov. ddt Takze to bol uvod + predhovor + prva kapitolka ako vidite podla schemy v uvode je jasne ake kapitoly budu nasledovat budem ich vzdy uverejnovat s odstupom cca jedneho tyzdna +- nejaky ten den. Prajem vela myslienok na zamyslenie. ddt Botanika Marihuany. Moderná štúdia: Šírenie a šľachtenie klasického Cannabisu. By Robert Connell Clarke Translated and editet by DDT Kapitola 1 Životný cyklus Cannabisu ( Sinsemillie) Kapitola 2 Šírenie Cannabisu Kapitola 3 Genetika a šľachtenie Cannabisu Kapitola 4 Dozrievanie a zber Cannabisu Kapitola2: Rozmnožovanie Konope: „Vytvorte toľko semien Konope Indickej koľko sa len dá a saďte ju na každom možnom mieste.“ - George Washington - Pohlavné verzus nepohlavné rozmnožovanie: Konope sa môže rozmnožovať buďto pohlavne, alebo nepohlavne. Semená sú výsledkom pohlavného rozmnožovania. Keďže pohlavné rozmnožovanie si vyžaduje rekombináciu genetického materiálu pitola 2 – od dvoch rodičov, môžeme sledovať rozdiely u sadeníc navzájom, teda medzi sebou, ale aj vo vzťahu rodič↔potomok možno sledovať odlišné charakteristiky. Vegetatívne, teda nepohlavné metódy rozmnožovania ( klonovanie ) ako sú metóda odrezkov, uzemňovania, delenia koreňového systému, sú metódy presnej replikácie rodičovskej rastliny bez genetickej variability. Existuje domnienka, že práve touto metódou asexuálneho, alebo nepohlavného rozmnožovania sa dá docieliť uchovanie odrody bez zmeny ( myslí sa genetickej zmeny – Pozn. DDT - ) na dlhé časové obdobie a pre stovky jedincov. Pokiaľ je správne pochopená podstata pohlavného a nepohlavného rozmnožovania potom môžeme vybrať pre danú situáciu práve tú metódu, ktorá by bola najvhodnejšia vzhľadom na dané požiadavky. Unikátny genetický materiál ako kombinácia génov na chromozómoch, prítomný v každej bunke každej rastliny je označovaný ako genotyp, ktorý je individuálny pre každú rastlinu. Prejav genotypu ako dôsledok ovplyvnenia prírodným prostredím kde sa daný organizmus vyskytuje vytvára sadu viditeľných charakteristík ktoré spoločne označujeme ako fenotyp daného organizmu v našom prípade rastliny ( Pozn. DDT: tak to bude označované ďalej pokiaľ nenastane situácia, že by z daného vyjadrenia nebola jasná podstata veci ). Funkciou rozmnožovania je ochrana určitých špeciálnych genotypov pomocou zvolenia si správnej techniky ktorou sa dosiahne replikácia požadovaných charakteristík. Ak sú dva klony samičej rastliny umiestnené na dve rôzne stanoviská, tieň a slnko, ich genotypy ostanú zhodné. Avšak to čo nebude zhodné u týchto klonov je fenotyp oboch rastlín. Zatiaľ čo klon rastúci v tieni bude vysoký a štíhly a bude dozrievať neskoro, klon rastúci na priamom slnku ostane nízky a krovinatý a bude dozrievať podstatne skôr ako jeho náprotivok rastúci v tieni. Pohlavné rozmnožovanie Pohlavné rozmnožovanie si vyžaduje spojenie peľu zo samčej rastliny s vajíčkom samičej rastliny, vytvorenie životaschopného semiačka a následne vytvorenie individuálnych novo zrekombinovaných genotypov. Peľ a vajíčko sa delia redukčným delením ( meiózou ) pri ktorom sa 10 chromozómových párov delí na polovicu aby sa následne zreplikovali, takže každá z dvoch dcérskych buniek obsahuje polovicu chromozómov z materskej bunky. Bunka v tomto štádiu sa nazýva haploid ( in ) kde in = 10 chromozómov. Diploid je stav, ktorý nastane po obnove, po opelení a vyústi do jediného diploidu ( 2n ) s haploidnou sadou chromozómov od každého rodiča. Potomkovia sa môžu podobať na samčiu, samičiu rastlinu, obe, alebo ani na jednu z rodičovských rastlín s tým, že sa dá očakávať značná variabilita u potomkov. Črty môžu byť kontrolované buď jedným génom, alebo ich kombináciou čo povedie k ďalšej potenciálnej rôznorodosti. Termín homozygotný a heterozygotný je prospešný pri opise genotypu konkrétnej rastliny. Ak gény kontrolujúce určitý znak sú tie isté na jednej sade chromozómov ako na druhej opozitnej sade chromozómového páru ( súhlasné chromozómy ), potom rastlina je homozygotná a bude „súhlasného typu“ pre daný znak ak nastane samoopelenie, alebo skríženie s individuálnou rastlinou, no s identickým genotypom pre daný znak. Charakter nesúci homozygotnými rodičmi pre daný znak bude prenesený na potomkov ktorý sa budú podobať jeden na druhého a na rodičov v tomto znaku. Ak sa gény na jednom chromozóme líšia od génov na jeho homologickom chromozóme potom sa daná rastlina nazýva heterozygótna; výsledný potomkovia nebudú vlastniť rodičovské črty a najpravdepodobnejšie sa budú navzájom líšiť. Dovezené konope vykazuje značnú rôznorodosť medzi sadenicami pre väčšinu znakov a veľa typov bude následne objavených. Na zaistenie minimalizácie odchyliek medzi sadenicami a uchovanie žiadaných rodičovských znakov, sú určité postupy dôkladne zachytené a ilustrované v kapitole III. V tejto kapitole budú podrobne popísané skutočné mechanizmy pohlavného rozmnožovania a produkcie semien. Životný cyklus a kultivácia sinsemillie Divoko rastúce konope rastie zo semien z ktorých vyrastú sadenice, ktoré sa neskôr vyvinú do predkvitnúcej fáze až napokon z nich vyrastú rastliny nesúce buďto peľ, alebo blizny v ktorých sa vyvinú semena, toto je obvyklý príklad pohlavného rozmnožovania. Avšak produkcia konope na vlákna, alebo drogu zasahuje do tohto prirodzeného cyklu a narúša prirodzené prenášanie genetického materiálu. Zatiaľ čo pri produkcii konope na vlákno je rastlina zberaná v predkvitnúcej fáze keď ešte nie je dokončená produkcia životaschopných semien, pri pestovaní konope za účelom získania drogy je úplne zabránené opeleniu sinsemillie čiže bezsemennej rastliny a následnej produkcii semien. V prípade pestovania rastlín na produkciu drogy a súčasnému získavaniu semien pre zaistenie genetiky na budúci rok sa musia používať špeciálne techniky aby neutrpela kvalita finálneho produktu. Moderný pestovatelia konope na vlákna používajú špeciálne na to vyšľachtené odrody s vysokým obsahom vlákna a rovnomernejším dozrievaním. Pri tomto type pestovania sa používajú hlavne jednodomé rastliny a to práve kvôli ich rovnomernejšiemu dozrievaniu oproti rastlinám dvojdomým. Pestovatelia si najprv musia vytvoriť testovací plán pri ktorom sa zaznamenajú fenotypy a kontrolované opelenie môže byť následne vykonané. Pokiaľ pestujeme hybrida tak potomkovia nebudú podobný rodičovským rastlinám a nami cenené črty môžu byť stratené. Pestovatelia sadiaci konope pre fajčenie, alebo tvorbu hašišu zozberajú ohromné množstvo semien ktoré vypadnú z kvietkov zberu, schnutia a spracúvania. Dospelá rastlina môže vyprodukovať desaťtisíce semien pokiaľ jej nič nebráni vo voľnom opelení. Sinsemillia sa pestuje spôsobom pri ktorom sa z políčka odstránia všetky samčie rastliny a zabráni sa hocijakému zdroju možného opelenia, čím sa podpory tvorba masívnych kalichov neopelených kvietkov. Vytvorilo sa množstvo teórii vysvetľujúcich neobvyklú potenciu ( silu ) neopelených rastlín konope. Vo všeobecnosti tieto teórie majú jednu spoločnú myšlienku a to, že konope sa snaží mimoriadne dlho vzoprieť nepriazni podmienok a zabezpečiť reprodukciu, pričom veľa teórii je výstredných až romantických. Čo sa skutočne odohráva v rastline pokiaľ ostane neopelená počas jej celého života a ako toto konečne ovplyvní množstvo kanabinoidov ( typ molekúl nájdený len u konope ) a terpénov ( typ aromatických organických zlúčenín ) v rastline zostáva záhadou. Predpokladá sa, že tvorba semien skracuje život rastliny ktorá potom nemá dosť času na naakumulovanie dostatku THC ( tetrahydrocannabinol čo je hlavná psychoaktívna zložka konope ). Hormonálne zmeny spojené s tvorbou semien definitívne zmenia metabolické procesy vo vnútri rastliny, vrátane biosyntézy kannabinoidov. Presná podstata je zatiaľ neznáma, no možno súvisí s nerovnováhou enzymatickéhých systémov kontrolujúcich produkciu kannabinoidov. Po opelení smeruje energia rastliny do tvorby semien namiesto do zvyšovania produkcie živice. Sinsemillia pokračuje v produkcii nových kalichov až do samotného konca zatiaľ čo u opelenej rastliny sa táto produkcia zastavuje. Taktiež existuje domnienka, že po opelení môže byť zastavená tvorba trichómov. Ak toto je ten dôvod tak potom sinsemillia má vyšší obsah kannabinoidov práve kvôli neprerušenej tvorbe kvietkov, trichómov a kannabinoidov. Takže to čo je dôležité je, že pestovatelia ovplyvňujú životný cyklus konope pričom vzniká produkcia semienok z nie prirodzeného opelenia. Avšak opatrným opelením môžeme získať toľko semien „čistých typov“ koľko len budeme potrebovať bez risku opelenia vzácnej úrody. Samičie rastliny ktoré vlastnia nami preferované vlastnosti sú izolované na reprodukciu a peľ je opatrne zozbieraný a aplikovaný len na nami vybrané kvietky samičích rastlín. Veľa pestovateľov prehliada samčie rastliny a považuje ich za nepoužiteľné, ba dokonca škodlivé. No samčia rastlina sa podieľa polovicou na genotype prejavenom u potomkov. Samčie rastliny nie sú ochraňované len kvôli množeniu, ale musí sa im umožniť dozrieť bez ujmi až kým sa ich fenotypy môžu naplno prejaviť a my si môžeme vybrať tie ktoré majú nami preferované vlastnosti. Peľ môže byť taktiež tak tiež uchovaný na kratší čas za účelom opelenia neskôr. Biológia Opelenia Pojem opelenie vyjadruje akt pri ktorom peľ so samčej rastliny „pristane“ na povrchu piestiku samičej rastliny zatiaľ čo samotné oplodnenie je spojenie chromozómov nesených peľom samčej rastliny s chromozómami vo vajíčku samičej rastliny. Opelenie začína samovoľným uvoľnením peľu zo samčích kvietkov. Milióny peľových zrniečok letia vzduchom unášané jemným vánkom a veľa ich pristane na určenom mieste - na bliznách susedných rastlín. Pokiaľ je piestik blizny zrelý, peľové zrniečko začne klíčiť a postupovať peľovou trubicou až ku samotnej základni piestiku. Trubica obsahuje haploidné reprodukčné jadro ( in ) a rastie smerom zdola nahor, pričom na samotnej základni piestiku sa nachádza vajíčko. Keď peľová trubica dosiahne samotné vajíčko samčie haploidné jadro sa spojí so samičím haploidným jadrom a obnovy sa diploidný stav. Pučanie peľového zrniečka nastane 15 až 20 minút po kontakte peľu s povrchom piestiku, no oplodnenie môže trvať aj dva dni pri nižších teplotách. Krátko po oplodnení piestik odpadne a vajíčko s okolitým kalichom sa začnú zväčšovať. Ak je rastlina správne zalievaná tak semená sa začnú formovať a tým sa aj ukončí či zavŕši samotná pohlavná reprodukcia. Je veľmi dôležité aby žiadna fáza nebola prerušená, pretože inak sa nebudú formovať životaschopné semená. Pokiaľ je peľ vystavený extrémom či už teplotným, alebo v podobe nadmernej vlhkosti tak neprebehne pučanie peľového zrniečka a peľová trubica odumrie ešte pre samotným opelením, alebo sa embryo nebude schopné vyvinúť do životaschopného semiačka. Techniky správneho opelenie berú na zreteľ všetky tieto podmienky. Kontrolované verzus náhodné opelenie Semena s ktorými sa väčšina pestovateľov začína reprezentovať je rôznorodých genotypov dokonca aj keď pochádzajú z rovnakej palice konope a nie zrovna všetky majú genotyp ktorý je žiadúci. Semená pochádzajúce z dovozu z dodávok nákladných lodí sú výsledkom totálne náhodného opelenia medzi množstvom genotypov. Pokiaľ sme sa pokúšali o elimináciu opelenia a neskôr sa nám aj napriek tomu vytvorilo aj keď len niekoľko málo semien je veľmi pravdepodobné, že opelenie bolo príčinou výskytu nejakej neskoro rastúcej samčej rastliny, alebo hermafrodita, čo sa nepriaznivo odrazilo na genotype potomkov. Až keď budú potomkovia dovezených odrôd v rukách kompetentných pestovateľov tak selekcia a následná replikácia žiadaných fenotypov kontrolovaným opelením môže nastať. Iba jedna, alebo dve rastliny z mnohých sa vyberú ako ty najlepší rodičia. Pokiaľ pestovateľ dovolí opätovné náhodné opelenie tak nielenže nedosiahne zlepšenie kvality, ale naopak môže dosiahnuť pravý opak a síce degeneráciu zapríčinenú prírodnou a náhodnou selekciou neželaných znakov. A práve preto musíme zmeniť techniku z náhodného na riadené opelenie pri ktorom sa pestovateľ môže pokúsiť uchopiť do vlastných rúk determináciu genotypu budúcich potomkov. Zber dát Udržiavanie presných poznámok a záznamov je kľúčom k úspešnému pestovaniu rastlín. Krížením medzi desiatimi „čistými odrodami“ ( desať samčích a desať samičích rastlín ) docielime desať „čistých“ a deväťdesiat hybridných rastlín. Je nekonečnou a neefektívnou prácou pokúsiť sa zapamätať si hodnotu každej malej skupiny a farebnej visačky spojovanej s každým krížením. Pestovateľ dobre organizujúci si prácu nebude mať problémy a hlavne možné zmätky z vkladania si dát o kríženiach, fenotypoch a okolnostiach rastu v systéme s jedným číslom korešpondujúcim s každou rastlinou v populácii. Jednoduchá, no najdôležitejšia vec pri správnom zbere dát je stopercentná vierohodnosť. Pamäť zlyháva a tak pamätanie si krokov ktoré možno, alebo snáď viedli k produkcii žiadanej odrody netvoria dáta potrebné k reprodukcii tejto odrody. Dáta sú vždy napísané, no pamäť je nespoľahlivý záznam. Kniha so záznamami nesie očíslovanie strán pre každú rastlinu a každé kríženie je označené štítkom na samičej rastline zaznamenané asi takýmto spôsobom: „semená samičej rastliny X peľ, alebo samčia rastlina.“ Taktiež by záznam mal zahŕňať dátum opelenia a zberu semien. Vzorky rodičovských rastlín sú uchované ako poukaz vzoriek na neskoršiu charakterizáciu a analýzu. Techniky opeľovania Technika kontrolovaného opelenia pozostáva z dvoch krokov: za prvé je to zozbieranie peľu z prašníkov samčích rastlín a za druhé priame aplikovanie zozberaného peľu na prijímajúci povrch piestikov samičej rastliny. Oba kroky sú v tomto prípade kontrolované takže pokiaľ nedojde k náhodnému úniku peľu nedôjde ani k náhodnému opeleniu. Práve preto, že konope je rastlina ktorej peľ sa prenáša prostredníctvom vetra je nevyhnutné vytvárať uzavreté záhony ktoré izolujú dospelé piestiky od vetra a tým eliminujú možnosť opelenia, no zároveň ešte sú dostatočne otvorené aby do nich dostatočne prenikalo svetlo a cirkuloval tam vzduch aby sa počas vývoja peľu, alebo semien rastliny neudusili. Papier a veľmi hustá tkanina sa javia ako najvhodnejšie materiály. Voľná, hrubá tkanina má tendenciu prepustiť časť peľu, no a naopak plastové materiály zasa vedú ku kondenzácii vyparenej vody z povrchu rastliny a následne môžu spôsobiť hnitie kvietkov. Materiály ktoré sú svetlo zafarbené, no nepriehľadné, alebo priesvitné odrážajúce materiály ostanú chladnejšie pri slnečnom počasí ako materiály ktoré sú tmavé, priehľadné ktoré buď absorbujú priamo teplo sálajúce od slnka, alebo vytvárajú skleníkový efekt pri ktorom sa vo vnútri zvyšuje teplota až časom dôjde k zničeniu peľu. Opeľovacie vačky vytvoríme jednoducho a to zlepením rastlinného papieru, resp. papyrusu ( veľmi dobre dýchajúci papier používaný na dusenie zeleniny ) a čistých nylonových rúrkových vačkov ( ako okno na pozorovanie ) s silikonovým lepidlom. Tak isto s úspechom možno použiť priedušný materiál na spôsob Gore-Texu. Na tvorbu semien je potrebné úspešné opelenie, no tak isto aj úspešné oplodnenie, takže podmienky vo vnútri záhonu by mali ostať také aby umožnili správny vývin peľovej trubice aj správne oplodnenie. Najvýhodnejšie a efektívnejšie je zozbieranie a aplikovanie peľu v jednom záhone pri ktorom odpadne riziko kontaminácie peľu počas presunu. Taktiež môžeme uvažovať o tzv. „voľnom“ opelení, ale len v prípade ak sa v uzavretom areály umožní aby sa tam nachádzal len jeden samec a neopelenie bude zapríčinené výskytom hermafroditov, alebo neskoro kvitnúcich samcov. Pokiaľ vybrané samčie rastliny uvoľnia peľ už v čase kedy na samičej rastline sa nachádza ešte len málo prvotných kvietkov, potom sa vytvorí len malé množstvo semien a aj tie na bazálnych kvietkoch a zvyšok palíc ostane bez semien. Skoré opelenie môže taktiež pomôcť fixovať pohlavie samičích rastlín a teda ako prevencia hermafroditizmu. Neskoršie ručné opelenie môže byť vykonané na tej istej samičej rastline pričom sa odstránia skoré semená z každej stonky a znovu vykonáme opelenie aby sme sa vyhli prípadným zmätkom. Hermafroditné, alebo jednodomé rastliny oddelíme od zvyšku rastlín a uskutočníme voľné opelenie pokiaľ „čisté“ šľachtenie je to po čom túžime v záujme ochrany želaných charakteristík. Opeľovaním hermafroditov sebou samým zvyčajne vedie k vyššiemu riziku hermafroditných potomkov. Peľ môže byť zozberaný niekoľkými spôsobmi. Pokiaľ pestovateľ disponuje osobitne oddeleným priestorom kde pestuje iba samčie rastliny a nehrozí, že by z tohto priestoru nejaký peľ kontaminoval ostatné rastliny, môže si dovoliť nechať peľ voľne vytrúsiť z rastliny bez ohrozenia zvyšku populácie a následne zberať peľ priamo. Môžeme použiť malú fľaštičku, sklenenú tácňu, alebo zrkadlo ktoré dáme a držíme pod nedávno sa roztvorenými samčími kvietkami, ktoré začínajú uvoľňovať peľ, následne poklepeme, zatrasieme jemne s prašníkom z ktorého odoberáme peľ. Ďalšia metóda sa praktikuje tak, že zozbierame celé stonky, alebo kvietky samčích rastlín a tie potom odložíme na kúsok papiera, resp. skla kde ich necháme uschnúť na chladnom mieste bez pohnutia. Počas schnutia prašníkov sa peľ postupne začne uvoľňovať, my ho postupne zozbierame a uschováme na krátky čas na tmavom, chladnom, suchom mieste. Jednoduchá metóda je dať otvorenú nádobku s peľom, alebo zohnutý papier do väčšej uzatvárateľnej nádoby s zopár, alebo viac čerstvými suchými keksmi, alebo nádoby so suchou bielou ryžou. Uzatvorený kontajner je uschovaný v chladničke a suché keksy, alebo ryža slúžia ako vysúšači prostriedok absorbujúci vlhkosť z peľu. Aj ten najslabší vánok môže ovplyvniť priebeh zberu peľu a môže byť príčinou kontaminácie peľom od susednej rastliny. Najlepším časom na zber peľu je skoré ráno kedy peľ ešte nebol vystavený teplu počas dňa. Všetko vybavenie vrátane rúk musí byť dôkladne očistené pred tým ako začneme zberať peľ z iného zdroja. Toto si vyžaduje ochranu každej vzorky peľu pred kontamináciou peľom z inej vzorky, teda inej rastliny. Samčie rastliny väčšinou otvárajú kvietky niekoľko hodín pred tým ako začnú samotný peľ uvoľňovať. Ak zberáme samčie kvietky práve v tomto čase do uzavretej nádoby tak tie sa často roztvoria a uvoľnia peľ v priebehu dvoch dní. Starostlivo uzavretý papierový obal má výhodu v podobe dobrej cirkulácie vzduchu, uľahčuje prúdenie vzduchu a zároveň zabraňuje vzniku plesní. Obe vyššie popisované techniky zberu peľu sú náchylné na pôsobenie vetra a teda pokiaľ máme samčiu rastlinu medzi zvyšnými samičími zber peľu týmito technikami môže spôsobiť kontamináciu samičích rastlín peľom. A práve preto boli vyvinuté techniky na kontrolovaný zber a aplikáciu ktoré možno praktikovať priamo v priestore kde sa nachádzajú aj zvyšné samičie rastliny bez toho aby sme museli samčie rastliny premiestňovať z ich pôvodného stanovišťa. Odhliadnuc od pohodlia, samčie rastliny ktoré rastú v rovnakých podmienkach ako samičie ( v tomto prípade tie ktoré budú opelené ) môžu presnejšie „vyjadriť“ svoj fenotyp. Samozrejme prvým krokom pri zbere peľu je výber samčích rastlín z ktorých budeme daný peľ odoberať. Vyberáme také jedince s dobre vyvinutými kalichmi kvietkov. Už prvý náznak ešte v pred kvitnúcom resp. vo veľmi skorom štádiu kvitnutia výskytu samičej rastliny často vyvoláva paniku („stamenoia“, Pozn. by DDT: z anglického výrazu pre samčiu rastlinu ako tzv. staminate čo znamená tyčinkovitá t.j. kde sa drží peľ a preto „stameománia“) u pestovateľov bezsemennej konope, teda sinsemillie a preto možné samčie rastliny odstraňujú už v tomto skorom štádiu. Zárodky samčích kvietkov potrebujú na vývoj 1 – 5 týždňov a až potom u nich dochádza k roztvoreniu kvietkov a následnému uvoľneniu peľu. Počas tejto periódy vybrané samčie rastliny starostlivo pozorujeme denne, alebo dokonca s odstupom len v hodinách ak je to nutné pretože tempo vývoja je veľmi variabilné a u niektorých rastlín môže dôjsť k uvoľneniu peľu veľmi rýchlo. Samčie rastliny u ktorých sme usúdil, že nie sú vhodné pre šľachtenie odstránime a následne zničíme a zvyšné, teda tie s ktorými počítame pri šľachtení špeciálne oštítkujeme aby sme sa vyhli nejasnostiam zbytočne práce navyše. Keď sa prvé kvietky začnú zväčšovať je ten pravý čas na ich odstránenie a zneškodnenie ešte pred tým ako sa začne peľ z nich uvoľňovať. Hodenie ich na zem je neúčinné vzhľadom na to, že tieto na zem pohodené kvietky môžu uvoľniť peľ následne potom ako uschnú. Keď samčia rastlina vstúpi do stavu plného kvitnutia a stále viac a viac zrelých kvietkov sa začne objavovať potom môže byť táto rastlina ľahko kontrolovaná, stonky s najvyvinutejšími kvietkami sú vybrané. Zvyčajne najbezpečnejším riešením býva praktikovať zber z dvoch stoniek pre každé zamýšľané kríženie pre prípad, že by jedna zlyhala počas vývoja. A analogicky v prípade ak máme desať samičích rastlín ktoré plánujeme opeliť tak zber peľu robíme z dvadsiatich stoniek. Ak si teda vyberieme dvadsať najlepšie kvitnúcich vrcholcov stoniek všetky zvyšné kvitnúce kalichy na rastline sú odstránené ako prevencia náhodného opelenia. Veľké listy sú ponechané na zvyšku rastliny, no odstránime tie ktoré sa nachádzajú na vrcholcoch stoniek rastliny aby sme predišli kondenzácii vyparujúcej sa vody z povrchu rastliny v tomto relatívne uzavretom priestore. Tú časť ktorá bola odstránená zo samčej rastliny si uschováme pre neskoršiu analýzu a charakterizáciu fenotypu. Opelenie v uzavretom priestore je chránené a rastlina je kontrolovaná pred hocijakým náznakom vyrážania nových kvietkov mimo uzavretého priestoru. Kompletne odkrytý vrcholec je prestrčený nad vrchol stonky a ochránený tesným, no zároveň dostatočne priestranným oblepením napríklad gumovým golierom a omotaný elastickou, alebo plastickou páskou pre zaistenie tesného spojenia a zároveň kvôli predídeniu poškodeniu ciev tkaniva stonky. Použitiu povrazu a drôtu sa radšej vyhnime. Ak tento uzavreté priestory je upevnený na slabých stonkách tak tieto môžu byť podopreté; a tiež vaky ostanú chladnejšie pokiaľ budú tienené. Ruky si vždy umyjeme pred aj po manipulácii so vzorkou peľu aby sme predišli náhodnému prenosu a následnej kontaminácii. Opisované uzavreté priestory, resp. určité vaky pre zber a aplikáciu peľu a prevenciu náhodnému opeleniu sú jednoduchej konštrukcie a tvaru. Papierové vaky sa javia ako výhodné práve na takéto použitie. Dlhé, úzke vaky napr. ľahký vak z fľaše o objeme jedného kvartu ( jednotka objemu, pozn. by DDT ) , obrovské vrecko od popkornu, alebo vrecko na pečivo poskytuje výhodný tvar na prekrytie vrcholcov stoniek. Ak použijeme tenší papier tak docielime lepšiu cirkuláciu vzduchu a kvietky sa budú lepšie vyvíjať. Nikdy nepoužívajme nadmerne hrubý papier, alebo plastový sáčok. Najdostupnejšie vrecká sú vyrobené z vodou rozpustného tmelu a môžu sa rozpadnúť po daždi, alebo zalievaní. Všetky švy sú prelepené vode odolnou páskou, alebo silikonovým lepidlom a s týmito vakmi by sa nemalo manipulovať pokiaľ sú vlhké pretože sa ľahko trhajú. Vaky z tkaniny Gore – Tex, alebo rastlinného pergamenu sa nebudú trhať ani keď budú mokré. Papierové sáčky majú jednu výhodu a to, že sa dajú ľahko oštítkovať a následne každý označiť vode odolným atramentom s číslom konkrétnej samčej rastliny, dátumom a časom kedy bol vak nainštalovaný a ďalšie poznámky ktoré pestovateľ uzná, že by bolo dobré nainštalovať. Ponecháme si miesto na zaznamenanie dátumu zozbierania peľu a ďalších potrebných informácii o budúcej samičej rastline ktorá bude opelená. Uvoľňovanie peľu je v týchto vakoch skutočne rapídne a po dvoch dňoch až jednom týždni jednotlivé vetvičky môžu byť odstránené a ponechané na dousušenie na chladnom, tmavom mieste pokiaľ sú vaky nainštalované príliš skoro, alebo sa rodičovské rastliny vyvíjajú veľmi pomaly. Pokiaľ chceme vidieť v akom štádiu vývoja je uvoľňovanie peľu zo samčích kvietkov, zoberieme baterku a posvietime si na sáčok odzadu v tme a potom už len sledujeme siluetu kvietkov na ktorých ľahko rozpoznáme v akom štádiu sa nachádzajú. V niektorých prípadoch možno nainštalovať priehľady z číreho nylonu prilepeného silikonovým lepidlom, v tomto prípade je možnosť vizuálnej kontroly podstatne lepšia. V momente keď je kvitnutie na samom vrchole a veľa kvietkov sa práve roztvorilo, ukončíme kolekciu a vetvičky s vakmi k nim prislúchajúcimi odstránime. Pokiaľ je vetvička odstránená veľmi skoro tak kvietky neuvoľnia žiaden peľ, no naopak pokiaľ vaky ostanú na rastline príliš dlho – uvoľnený peľ zlikviduje teplo, alebo vlhkosť. V dobe keď je kvitnutie na samom vrchole – milióny peľových zrniečok sa uvoľňujú a množstvo ďalších sa roztvorí potom ako sa vetvičky zozbierajú. Vaky zbierame skoro ráno, ešte predtým ako slnečná páľava má možnosť ich spáliť. Vaky a ich obsah necháme preschnúť na chladnom, tmavom mieste aby sme predišli plesni, alebo inému znehodnoteniu peľu. Pokiaľ sa k peľu dostane vlhkosť zrniečka začnú klíčiť a znehodnotia sa, preto je uschovanie peľu na suchom mieste absolútne nevyhnutnou záležitosťou. Potom ako vetvičky samčích rastlín sú usušené a uvoľňovanie peľu je zastavené zatrasieme silno s vakmi a necháme peľ pomaly usadiť, potom vaky opatrne roztvoríme. Vetvičky a prázdne kvietky odstránime pretože v tomto štádiu už môžu byť len zdrojom vlhkosti a tá môže podporiť bujnenie plesní, vaky jemne roztvárame. Tieto vaky si môžeme ponechať a použiť ich na opelenie samičích rastlín, alebo peľ z nich jemne zozbierame a dáme do fľaštičiek a tie dáme na chladné, suché, tmavé miesto pre použitie neskôr ručnou aplikáciu. Predtým ako peľ zozbierame a uskladníme odstránime všetky nečistoty v podobe rastlinných zvyškov atď. Kúsok palivového filtra v podobe plátna pretiahneme cez vrch zaváracieho pohára ktoré nám poslúži ako výhodné preosievacie sitko. Teraz si vyberieme samičiu rastlinu ktorá nám poslúži ako druhá rodičovská rastlina na ktorej sa vytvoria semena. Samičí kalich je dovtedy pripravený na opelenie kým je bledý a vyrastajú z neho štíhle piestiky. Tmavé, uschnuté piestiky odstávajúce zo zväčšených živicou pokrytých kalichov sú znakom, že reprodukčné obdobie je už dávnou minulosťou. Konope môže byť úspešne opelené od doby kedy sa prvé piestiky objavia na zárodočných kalichoch ešte v predkvitnúcej fáze až do doby tesne pred zberom, no pokiaľ chceme najvyšší výnos zdravých semien so zachovaním náležitej uniformity mali by sme proces opelenia uskutočniť práve v období vrcholenia kvitnúcej fáze. v tomto štádiu je samičia rastlina pokrytá mocnými kalichmi s bielymi piestikmi. V tomto období je už niekoľko piestikov tmavých a uschnutých a produkcia živice sa práve začala. Toto je najlepší čas na to aby sme rastlinu opelili, je to obdobie kedy stále ostáva ešte dosť času na to aby semienka bez problémov dozreli. Spodné, dobre kvitnúce a zároveň tienené vetvičky sú tie pravé na náš účel a práve preto si ich vyberieme. Tienené paličky sa nespália na slnku tak ľahko ako tie ktoré sú vystavené priamemu slnku a práve toto pomôže ochrániť citlivé piestiky. Pokiaľ je to možné tak dva krajné zhluky ( chumáčiky ) kvetných piestikov si vyberieme pre jeden peľový vak. Takže v tomto prípade s dvoma vakmi v ktorých je peľ opelíme jednu rastlinu a dva chumáčiky samičích rastlín pre každý vak, takto dostaneme štvornásobne vyššiu šancu úspešného kríženia. Je treba mať na pamäti, že úspešnému vývoju životaschopných semien predchádza úspešné opelenie, oplodnenie a vývoj embrya. Zásah do hociktorej časti z tohto cyklu znemožní vývoj semien, ak sme teda neuspeli v oplodnení tak opatrne zapakujeme všetky kroky ešte raz. Predtým ako použijeme vak s peľom, informácie od samičej rastliny pridáme k informáciám samčej rastliny od ktorej máme peľ. Do týchto údajov zahrnieme číslo samičej rastliny, dátum opelenia a popis fenotypov oboch rastlín. Pre oba chumáčiky na jednej rastline, vetvičke vytvoríme teda rovnaké štítky a chránené ich dáme pod uzáver vaku na vetvičke. Na opelenie si vyberieme teplý, bezveterný večer, takže peľová trubica má čas narásť skôr ako začne svitať. Po odstránení väčšiny tieniacich listov z paličiek ktoré ideme opeliť peľ vyklepeme z miesta vaku kde sa otvára. Potom vak jemne otvoríme a prevlečieme cez dve otočené paličky tak aby sa peľ nevytrúsil a nakoniec jemne priviažme pružným motúzom, alebo páskou. Potom s vakom silno zatrasieme aby sa peľ vo vnútri rovnomerne rozptýlil a zaručil kompletné opelenie. Nové vaky naplníme peľom buďto pre tým ako ich dáme na vetvičky, alebo až potom a peľ do nich dopravíme použitím veľkých striekačiek, alebo rozprašovačom v dobe keď je vak už nainštalovaný na rastline. Samozrejme riziko náhodného a teda nechceného opelenia je v prípade, že zavádzame peľ injekčne vyššie. Pokiaľ máme len malé množstvo peľu tak tento použijeme šetrnejšie a môžeme ho zmiešať s nejakým neutrálnym prachom ako napríklad múka predtým ako ho použijeme. Pokiaľ použijeme čistý, nezriedený peľ tak je veľmi pravdepodobné, že pri opeľovaní množstvo peľových zrniečok uviazne na jednom piestiku, no na jeho opelenie stačí len jedno. Rozmiešaný peľ poskytuje stále vysokú úspešnosť opelenia a následne oplodnenia. Bežne sa mieša peľ v pomere peľové zrniečko : napr. zrniečko múky – 1 : 10, alebo 1 : 100. Možno použiť aj prachový fungicídny prípravok, tento zároveň spomaľuje bujnenie pliesní počas dozrievania zhlukov kvietkov v ktorých sa vyvíjajú semienka. Vaky môžu nejaký čas ostať na samičej rastline, semienka sa zvyčajne začnú vyvíjať do niekoľkých dní, no ich vývoj bude spomalený práve prítomnosťou vakov. Šľachtiteľ počká tri jasné, slnečné dni potom opatrne odstráni a sterilizuje, alebo zničí vaky. Pri tejto metóde je malá šanca náhodného opelenia. Každé životaschopné peľové zrniečko ktoré neuspelo pri opelení bude klíčiť v teplom, vlhkom vaku a zahynie do troch dní po boku množstva neopelených piestikov. Počas chladného, alebo zamračeného dňa to môže vyžadovať aj týždeň, no vak odstránime skorej v bezpečnej dobe aby sme zaistili správny vývoj semiačok bez náhodného opelenia. V okamihu keď sú vaky odstránené sa kalichy začnú zväčšovať od semien, čo označuje úspešné oplodnenie. Samičia rastlina na ktorej sa vyvíjajú semienka potom potrebuje dostatočné zalievanie vodou inak sa vývoj semiačok spomalí, čo vyústi do tvorby malých nedozretých a neživotaschopných semienok. Semienka sa zvyčajne vyvíjajú najrýchlejšie počas teplého počasia a čas za ktorý kompletne dozrejú v tomto prípade obvykle netrvá dlhšie ako dva až štyri týždne. Počas chladného počasia sa však táto doba môže predĺžiť aj na dva mesiace. Ak počas dažďov zmoknú aj semiačka tak tie môžu začať pučať. Semienka zberáme v dobe keď kalich začne schnúť a tmavý, lesklý obal semienok začne byť vidno pomedzi odstávajúce schnúce kalichy. Semienka sú označené a uschované na tmavom, suchom a chladnom mieste. Túto metódu používajú pestovatelia pre tvorbu semienok s poznaným pôvodom a zároveň im slúži pri štúdiu a vylepšovaní genetiky Cannabisu. Selekcia semien Takmer každá pestovaná rastlina konope, nezáleží čo sa s ňou stalo neskôr, započala svoj život klíčením zo semienka a analogicky takmer každý pestovateľ konope, nezáleží na jeho zámeroch, započal s pestovaním zo semien ktoré sa získal ako darček od spolupestovateľa, alebo ich získal z nejakej dovezenej marihuany. V skutočnosti má pestovateľ pri výbere semienok len veľmi obmedzené možnosti iba ak by cestoval priamo na miesto kde rastie rastlina ktorá má nim preferované charakteristiky a osobne by ju opelil. toto samozrejme nie možné pre väčšinu pestovateľov, resp. bádateľov a preto im zvyčajne neostáva iná možnosť ako sa spoľahnúť na dovezené semienka. Tieto semena majú neznámych predkov a sú výsledkom buďto náhodného opelenia, alebo zámerného pôvodnými pestovateľmi, teda jeden, no zato elementárny problém ktorý ovplyvňuje čistotu genetického materiálu tak ako aj predvídateľnosť získaných semienok. 1. Pokiaľ máme pred sebou vzorku marihuany, ktorá je skutočne masívne pokrytá semienkami, tak je na mieste si uvedomiť, že v tejto várke pestovaných rastlín bolo umožnené väčšine samčích rastlín dozrieť a tým pádom aj uvoľniť peľ, a keďže je konope typ rastliny ktorá sprostredkúva opelenie prostredníctvom vetra, tak množstvo samčích rastlín ( vrátane skoro, neskoro dozrievajúcich samčích rastlín a tak isto aj tých hermafroditných ) sa bude podieľať na vzorke semien ktorú máme práve pred sebou v zhlukoch samičích kvietkov. Pokiaľ zozbierame semienka z jedného zhluku kvietkov ( paličky ) ktorý má tie charakteristiky aké sa nám páčia tak máme istotu aspoň v tom, že aspoň samičí rodič bude pre všetky tieto semienka rovnaký aj keď peľ ktorý sa podieľal pri zrode týchto semiačok pochádza pravdepodobne z množstva samčích rastlín. Tento fakt má na svedomí veľkú rôznorodosť u potomkov. 2. Naopak ak máme pred sebou vzorku s ojedinelým výskytom semiačok, alebo takmer sinsemilliu teda bezsemennú rastlinu tak si môžeme byť istý, že bolo vynaložené veľké úsilie na to aby sa zabránilo opeleniu, teda sa odstránili samčie rastliny ešte pred tým ako by sa z nich mohol peľ uvoľniť. Tých pár semienok čo sme objavili vo vzorke je pravdepodobne následok prítomnosti nejakého pestovateľom nespozorovaného hermafrodita, alebo proste náhodne vetrom doneseným peľom z divo rastúcich rastlín, alebo nejakého neďalekého políčka. Hermafroditný rodičia často produkujú hermafroditných potomkov a práve táto črta nie je práve tou po ktorú by pestovatelia uvítali na svojich rastlinách. 3. Je treba mať na mysli, že väčšina domestikovaných odrôd konope sú náhodné hybridy. Príčinou tohto stavu je obmedzená selekcia samčích rastlín, nie práve sterilné prostredie počas opeľovania a samozrejme nedostatočný priestor, ktorý nevyhovuje požiadavkám na izolovanie samčích rastlín od zvyšku populácie. Pokiaľ si vyberáme semienka tak pestovateľ bude často pozorne zháňať samičiu rastlinu ktorá bola kontrolovane a lokálne opelená iným pestovateľom. Dokonca aj pokiaľ máme hybrida s takéhoto zdroja tak je to stále lepšie a máme vyššiu šancu na úspech ako pri dovezených semienkach, no samozrejme za predpokladu určitých nasledujúcich smerníc: 1 – Usušené paličky sú bez samčích kvietkov ktoré by mohli mať na svedomí hermafroditné opelenie. 2 – Vyberáme si len z tých paličiek ktoré disponujú takými vlastnosťami aké sami považujeme za preferovaniahodné a semienka si vyberáme z tých najlepších. 3 – Vyberáme zdravé, veľké semiačka. Najlepšie sú veľké a tmavé semienka, tým ktoré sú malé a bledé sa radšej vyhýbame pretože to môže byť signál, že sú nedozreté a neživotaschopné. 4 – Pokiaľ nie sú dostupné presné informácie o samčej rastline ktorá sa stala rodičom pre dané semienko (-á ), potom výber závisí na všeobecnom dojme a samozrejme šťastí. Dozreté semienka, ktoré sa nachádzajú na bazálnej časti paličky spolu s zoschnutými kalichmi pozdĺž hlavnej stonky, teda tam kde sa objavujú najskoršie samičie kvietky museli byť opelené skoro dozrievajúcimi samčími rastlinami. Je teda vysoká pravdepodobnosť, že práve z týchto semiačok nám vyrastú skoro dozrievajúce rastliny – potomkovia. A ako kontrast k už povedanému dospelé semienka ktoré sa nachádzajú a následne sú odobraté z oblasti vrcholu, špičky paličky často obklopené nezrelými semiačkami sa sformovali z neskoro sa objavujúcich samičích kvietkov. Tieto kvietky boli pravdepodobne opelené neskoro dozrievajúcimi samčími, alebo hermafroditnými rastlinami a teda aj semienka v nich sformované dozrejú neskôr a majú väčšiu šancu, že z nich vyrastú hermafroditné rastliny - potomkovia. Samčie rastliny sa určitým percentom podieľajú na výzore budúceho semienka. Pokiaľ vyberieme semienka z rovnakej časti paličky a navyše s podobnou veľkosťou, tvarom farbou kresbou tak potom je tu väčšia pravdepodobnosť, že opelenie je výsledkom malého množstva genotypov ( „gene pools“ ) a rastliny – potomkovia, ktoré vyrastú z tejto skupiny semiačok budú viac uniformné. 5 – Vyberáme semienka, ktoré je najlepšie ak pochádzajú z podobnej lokality, teda podobného klimatu a zemepisnej šírky ako je miesto kde plánujeme ich pestovať my. Diskusia ohľadom zberu semiačok pre špecifické charakteristiky je detailne rozoberaná v Kapitole III. 6 – Semienka „čistých“ odrôd si vyberáme z krížení rodičovských rastlín s rovnakým pôvodom. 7 – Semienka „hybridných“ odrôd si vyberáme z krížení medzi „čistými“ odrodami no s rozdielnym pôvodom. 8 – Semienkam z hybridných rastlín, alebo takých ktoré sú výsledkom opelenia hybridnou rastlinou sa radšej vyhýbame pretože tieto nebudú spoľahlivo produkovať fenotyp ani jednej z rodičovských rastlín. Zásoby semienok sú roztriedené do tried podľa toho aké množstvo kontrol bolo použitých pri výbere rodičovských rastlín. Triedy: 1.trieda – Obe rodičovské rastliny sú známe a nie je ani najmenšia šanca, že semienka pochádzajú z náhodného, kontaminovaného opelenia. 2.trieda – Samičia rastlina je známa, no niekoľko známych samčích, resp. hermafroditných rastlín je zapletených do opelenia. 3.trieda – Samičia rastlina ( 1.rodič ) je známa, no samčia rastlina ( 2.rodič ) je neznáma. 4.trieda – Ani jedna z rodičovských rastlín nie je známa, no semienka pochádzajú z jednej paličky takže znak veku pri samičej rastline môže byť charakterizovaný. 5.trieda – Rodičovstvo je neznáme, no pôvod je istý, tak ako napr. semienka zo spodnej časti vrecka dovezenej konope. 6.trieda – Rodičovstvo aj pôvod sú neznáme. Nepohlavné rozmnožovanie Nepohlavné rozmnožovanie ( klonovanie ) umožňuje ochranu genotypu a to tak, že počas rastu a regenerácie dochádza iba k deleniu buniek ( mitóze ). Vegetatívne, teda nereprodukčné tkanivo konope obsahuje 10 párov chromozómov v každom jadre. Tento stav voláme diploid ( 2n ) kedy 2n = 20 chromozómov. Počas mitotického delenia každý z chromozómových párov sa zreplikuje a jeden z týchto dvoch setov ( chromozómových párov, teda 2 páry ) migruje do dcérskej bunky, ktoré má v tejto chvíli identickú genetickú výbavu ( genotyp ) ako materská bunka. Z toho plynie, že vegetatívne bunky u ( a nielen ) konope majú rovnakú genetickú výbavu ( genotyp ) a rastliny ktoré vzišli z takéhoto nepohlavného rozmnožovania budú mať teda analogicky rovnaký genotyp ako materská rastlina z ktorej vzišli a prakticky vždy sa budú vyvíjať rovnako pokiaľ budú pestované v rovnakých enviromentálnych podmienkach. U konope sa mitóza vyskytuje hlavne v oblasti rastúcej špičky ( meristému ), vrcholkoch koreňov ( meristém ), meristématickej miazgovej vrstvy stonky. Pestovateľ využije tieto miesta kde sa meristém vyskytuje v najväčšej miere na produkciu klonov ktoré následne budú rásť a množiť sa. Nepohlavné techniky rozmnožovania ako odrezky, prekrývanie ( layering ), delenie korienkov dokáž zaistiť identickú populáciu ktorej veľkosť ( teda početnosť ) bude obmedzená len dostatkom materiálu ( rastlinného ) na tvorenie klonov danými technikami z rodičovských rastlín, teda z tých z ktorých tvoríme klony. Teda logicky z už napísaného vyplýva, že klony možno produkovať dokonca aj len z jednej bunky pretože každá bunka rastlinného tela nesie genetickú informáciu potrebnú na regeneráciu ( reprodukciu ) celej rastliny. A ďalšia výhoda nepohlavného rozmnožovania sa naskytá v prípade ak chceme ochrániť určité unikátne charakteristiky rodičovskej rastliny. A keďže konope ( a nie len ono ) pri pohlavnom rozmnožovaní tvorí heterozigoty tak rôzne cenené znaky počas tohto typu rozmnožovania môžu byť stratené, záchrana sa ponúka pri nepohlavnom rozmnožovaní a teda tvorbe klonov. Ktorýkoľvek z poľnohospodárskych alebo enviromentálnych vplyvov bude mať na všetky klony z jednej rastliny rovnaký vplyv. Myšlienka týkajúca sa klonov neznamená hneď, že všetky klony z jednej skupiny budú nevyhnutne vyzerať identicky vo všetkých rysoch. Fenotyp ktorý pozorujeme pri konkrétnom jedincovi je ovplyvnený samozrejme jeho okolím. A práve kvôli tomuto faktu sa budú klony z jednej skupiny ( cháp z jednej materskej rastliny ) vyvíjať odlišne pokiaľ budú vystavené v rôznych enviromentálnych podmienkach. Tieto podmienky neovplyvňujú genotyp a preto nie sú trvalé. Klonovanie by teoreticky malo ochrániť genotyp navždy. Sila môže začať postupne klesať ako dôsledok slabej nedostatočnej selekcie materiálu na tvorbu klonov, alebo stálym tlakom chorôb, enviromentálnych stresov, no tento trend sa zvráti ak sú tlaky odstránené. Zmeny v genetickom materiály sa občas vyskytnú počas selekcie pre energický, vitálny rast. No toto je menej pravdepodobné pokiaľ sa rodičovské odrody zachovávajú obvyklým ( častým ) klonovaním. Jedine mutácie génu vo vegetatívnej bunke, ktorá sa neskôr delí a mení na zmutovanú v dôsledku mutácie génov natrvalo ovplyvní genotyp klonov. Ak táto zmutovaná časť je naklonovaná, alebo šírená ďalej pohlavne tak sa zmutovaný genotyp bude stále replikovať. Mutácia u klonov zvyčajne ovplyvní dominanciu vzťahov a preto sú okamžite tieto zmeny zaznamenané. Mutácie môžu byť indukované ( stimulované ) umelo ( no bez presnej predvídateľnosti ) ošetrením meristematických oblastí röntgenovými lúčmi, kolchicínom, alebo inými mutagénmi. Genetická uniformita klonov ponúka jednu úžasnú vec a to priestor pre experimentovanie a následné kvantifikovanie okrem iného aj nepatrných enviromentálnych a kultivačných techník. Pri metóde pohlavného rozmnožovania sa práve tieto jemné zmeny dajú buď len veľmi ťažko, alebo vôbec pozorovať čo je následok extrémnej diverzity plynúcej z tejto metódy rozmnožovania. No zároveň pohlavné rozmnožovanie môže vyvolať rôzne skutočne závažné problémy. Napríklad ak je populácia klonov náhle vystavená určitým enviromentálnym stresom, škodcom, ochoreniam voči ktorým daná genetika klonov nemá obrany tak každý člen danej populácie bude v lepšom prípade určitým spôsobom poznačený týmto stresorom v horšom prípade môžeme celú populáciu dokonca stratiť. A keďže neexistuje genetická diverzita medzi jednotlivými klonmi navzájom tak aj v prípade výskytu určitých nových stresorov nedochádza k adaptácii na ne skrz rekombinácie génov tak ako je to pri pohlavne sa rozmnožujúcej generácii. ddt Pri rozmnožovaní odrezkami, alebo prekrývaním je nevyhnutné pre tvorbu nového koreňového systému formovanie meristému na stonke, vrcholci rastlinky, ktorá pochádza priamom od materskej rastliny. Veľa buniek stonky dokonca aj v dospelosti má schopnosť tvorby náhodných koreňov. V skutočnosti každá vegetatívna bunka rastliny obsahuje genetickú informáciu celej rastliny. Náhodné ( cudzie ) korene sa objavujú spontánne na stonke a starých koreňoch ako protiklad celku koreňov pretože sa vyvíjajú pozdĺž koreňového systému majúceho pôvod už v embryu. V humídnych oblastiach = s vysokou vlhkosťou ( trópy, skleník ... ) náhodné korene sa vyskytujú prirodzene pozdĺž hlavnej stonky blízko zeme a ovisajú pozdĺž vetví pričom sa dotýkajú sa zeme. Zakoreňovanie Poznanie vnútornej štruktúry stonky je nápomocná pre pochopenie vzniku náhodných koreňov. Vývoj náhodných koreňov možno rozdeliť do troch fáz: 1. Iniciovanie meristematických buniek nachádzajúcich sa len na vonkajšej strane a medzi cievnymi zväzkami ( počiatky koreňov ) 2. Diferenciácia týchto meristematických buniek na zárodky koreňov 3. Vývoj a následný rast nových koreňov prerušením starého pletiva a vytvorením cievneho spojenia s výhonkami. S počiatkom tvorby nových korienkov sa skupinka buniek začne premieňať funkčne aj vizuálne na maličké špičky ( končeky ) korienkov. Cievny systém sa formuje zo susedných cievnych zväzkov a vývoj koreňov pokračuje rastom naprieč „kôrou“ až kým sa končeky korienkov neobjavia na pokožke stonky. Tvorba korienkov obvykle začne do jedného týždňa a mladé korienky sa objavujú do štyroch týždňov. Často sa na povrchu stonky formuje nepravidelná hmota z bielych buniek nazývaná ako „zrohovatené pletivo“ v susedstve iniciace rastu korienkov. Toto pletivo neovplyvňuje vývoj korienkov. Je to určitá forma regeneračného pletiva a je to zároveň signál, že podmienky sú priaznivé pre započatie tvorby korienkov. Fyziologická podstata formovania koreňov je dobre zvládnutá ( pochopená ) čo umožnilo veľa výhodných modifikácii koreňového systému. Prírodné rastové stimulátory rastlín ako napr. auxin, cytokinin, giberelín sú určite zodpovedné za kontrolu tempa rastu korienkov. Auxin sa považuje za látku ktorá najviac ovplyvňuje tieto deje. Auxin spolu s ďalšími rastlinnými stimulátormi sa zúčastňujú prakticky na všetkých rastlinných procesoch: rast stonky, formovanie koreňov, brzdenie tvorby vedľajších pupeňov ( šišiek, paličiek ), dozrievanie kvietkov, vývoj plodov a predurčenie pohlavia. Veľká pozornosť je venovaná aplikácii umelých rastových stimulátorov tak aby po pridaní sa nevyskytovali negatívne efekty. Ako sa zdá tak auxin ovplyvňuje rastliny ktoré sú si najviac príbuzné (druhovo) rovnakým spôsobom, no tento mechanizmus ešte nie je celkom objasnený. Veľa objavených syntetických zlúčenín ako sa ukázalo má účinky ako auxin pričom tieto sú komerčne dostupné ako napr. kyselina naftalenoctová ( NAA ), kyselina indolomaslová ( IBA ) a kyselina 2,4 – dichlorofenoxyoctová ( 2,4 DPA ), no len kyselina indolooctová bola izolovaná z rastlín. Prírodne sa vyskytujúci auxin sa tvorí hlavne na špičkách vhodných stoniek a mladých listoch. Po vytvorení v rastúcich vrcholcoch putuje smerom dolu, no masívne koncentrácia auxinu v zakoreňovaciom roztoku prinúti jeho putovanie nahor cievnym systémom. Spoznanie fyziológie auxinu viedlo k jeho praktickej aplikácii pri zakoreňovaní odrezkov. Tento jav bol objavený pôvodne Wentom a neskôr Thimannom pričom Went objavil, že auxin podporuje tvorbu „cudzích“ koreňov u stonkových odrezkov. Od tohto momentu sa objavuje aplikovanie prírodného, alebo syntetického auxinu na podporenie tvorby náhodných koreňov u veľa rastlín a predpokladá sa , že množstvo auxinu je priamo prepojené s iniciačnou tvorbou korienkov. Neustály výskum v tejto oblasti firmou Warmke a Warmke ( 1950 ) naznačil, že množstvo auxinu môže predurčiť či už náhodný rast koreňov, alebo formovanie výhonkov, pri vysokej koncentrácii auxinu podporujeme tvorbu koreňov a malé zastúpenie podporuje rast výhonkov. Cytokininy sú chemické zlúčeniny stimulujúce rast buniek. U odrezkov cytokininy potláčajú rast koreňov, no naopak stimulujú rast výhonkov ( pukov, šušiek ). Ako je teda vidno účinok je tu presne opačný v porovnaní s účinkom auxinu a naznačuje to, že rovnováha práve týchto dvoch zlúčenín reguluje normálny rast rastliny. Skoog analyzoval používanie roztoku s vyrovnanými hodnotami koncentrácii auxinov a cytokininov na podporu nediferencovaného zrohovateného pletiva ( callus ). Toto môže vytvoriť užitočný zdroj nediferencovaného materiálu pre bunečné klonovanie. Aj keď u konope vo všeobecnosti nie sú problémy so zakoreňovaním odrezkov a aj prekryvy (layers) zakoreňujú pomerne dobre, existujú napriek tomu rozdiely v schopnosti zakoreňovania sa, hlavne staré stonky môžu odolávať a teda zakoreňovať len veľmi ťažko. Výber materiálu na zakoreňovanie je veľmi dôležitý. Najľahšie sa zakoreňujú mladé, pevné výhonky s priemerom 3 – 7 milimetrov ( 1/8 palca ). Je dobre sa vyhnúť slabým, nezdravým rastlinám rovnako ako aj veľkým zdrevnateným vetvám a reprodukčným pletivám pretože tieto sa zakoreňujú pomalšie. Stonky s vysokým obsahom uhľohydrátov sa celkovo najlepšie zakoreňujú. Znakom prítomnosti práve vysokého obsahu uhľohydrátov je pevnosť, tuhosť, no treba si dávať pozor aby sme si to nesplietli so starým zdrevnateným pletivom. Existuje určitý jódovo – škrobový test na určenie presného obsahu uhľohydrátov. Čerstvo orezané konce zväzkov odrezkov ponoríme do slabého roztoku jodidu – jodidu draselného. Odrezky z najvyšším obsahom škrobu ( uhľohydrátov ) sa sfarbia najtmavšie, po tomto teste vzorky opláchneme a roztriedime podľa daného obsahu škrobu. Odrezky s vysokým obsahom dusíka zakoreňujú podstatne menej a horšie ako tie so stredným až nízkym obsahom. A preto mladé, rýchle rastúce stonky s vysokým obsahom dusíka a nízkym obsahom uhľohydrátov zakoreňujú nie tak dobre ako odrezky ktoré sú už o čosi staršie. Pre zakoreňovanie vyberáme tie časti ktoré prestali rásť do dĺžky ( predlžovať sa ) a začali rásť radiálnym smerom ( pretínajúcim os stonky, teda do šírky ). Samčie rastliny majú priemerne vyšší obsah uhľohydrátov ako samičie tie majú zasa vyšší obsah dusíka. Zatiaľ je neznáme či pohlavie ovplyvňuje schopnosť zakoreňovania, no odrezky z vegetatívneho pletiva je najvýhodnejšie odoberať až po tom ako sa vyvinie pohlavie, no keď stonky sú stále ešte mladé. Pre zakoreňovanie klonov, alebo rodičovských rastlín je výhodné teda udržiavať vzťah ( nízky obsah dusíka k vysokému obsahu uhľohydrátov ) a tento stav dosiahneme ak budeme postupovať podľa nasledujúcich pravidiel: 1. – Znížením dodávania dusíka sa spomalí rast výhonkov a poskytneme čas na akumuláciu uhľohydrátov. Toto dosiahneme odplavením ( nečistôt z pôdy veľkým množstvom čerstvej vody ) a tým, že prestaneme hnojiť dusíkovým hnojivom a umožníme týmto rastlinám prístup k plnému slnečnému svetlu. Stlačením miesta pre korene spomalíme nadmerný rast a tým umožníme akumuláciu uhľohydrátov. 2. – Vyberieme tie časti rastlín ktoré majú najvyššiu pravdepodobnosť sa zakoreniť. Spodné vetvičky u ktorých sa zastavil laterálny ( bočný ) rast a začalo sa akumulovanie uhľohydrátov sú najvhodnejšie. Pomer uhľohydrátov k dusíku sa zvyšuje ako sa vzdiaľujeme od špičky vetvičky, takže odrezky by nemali byť príliš krátke. 3. – Etiolizáciou ( odfarbením rastliny vplyvom nedostatku svetla ) počas rastu pletiva stonky v úplnej tme zvýšime šancu inicializácie zakorenenia. Obsah škrobu (polysacharid) začína klesať, sila pletiva a vlákien sa začína zmenšovať spolu s hrúbkou stien buniek cievny systém sa začína zmenšovať, obsah auxinu začína stúpať a nediferencované pletivo sa začína tvoriť. Tieto deje tak ako sú uvedené vedú postupne k začatiu rastu korienkov. Ak máme možnosť kontrolovať svetelnú periódu tak môžeme nechať celú rastlinu podliehať etiolizácii, no zvyčajne sa len jednotlivé vetvičky ktoré poslúžia ako klony obalia len v dĺžke niekoľkých palcov, tesne nad miestom odkiaľ sa budú odrezky odoberať. Toto vykonáme dva týždne pred zakoreňovaním. Etiolizovaný výhonok sa potom môže odkryť a ponoriť do zakoreňovacieho média. Rôzne postupy založené na metóde zakoreňovania prekryvov a odrezkov s časťou pod určitou vrstvou pôdy v skutočnosti využíva a spolieha sa aspoň z časti na efekt etiolizácie. 4. – Obviazaním stonky nožom narezaným lykom, alebo stlačenie stonky obmotaním drôtikom môže zablokovať transport uhľohydrátov, auxinu a ostatných zakoreňovacích kofaktorov smerom dolu a tým sa zvyšuje koncentrácia týchto životaschopných komponentov na inicializáciu zakoreňovania nad obviazaným miestom. Tvorba odrezkov Odrezky z relatívne mladých vetvičiek 10 až 45 centimetrov ( 4 – 18 palcov ) dlhých odrežeme ostrím nožom, alebo žiletkou a okamžite ponoríme do čistej vody tak aby boli konce odrezkov dobre pokryté vodou. Ponorenie odrezkov okamžite po oddelení do vody je esenciálnou operáciou nakoľko ak sa tak nestane tak sa vzduchové bublinky ( embólia ) môžu dostať do odrezku a to môže viesť k postupnému uvädnutiu odrezku. Ak vykonáme odrezkovanie pod vodou tak sa vyhneme možným problémom spojeným s embóliou. Pokiaľ odrezky ponecháme na vzduchu tak pred tým ako ich ponoríme do zakoreňovacieho média by sme ich mali znova zrezať a až potom ich ponoriť do tohto zakoreňovacieho média. Médium by malo byť teplé a vlhké predtým ako oddelíme odrezky od materskej rastliny. V zakoreňovaciom médiu vytvoríme rad jamiek vzdialených od seba prinajmenšom 10 centimetrov ( 4 palce ) nejakou špicatou paličkou tak aby priemer jamky bol len nepatrne väčší ako odrezok. Odrezky vyberieme z vody do ktorej sme ich dali hneď po oddelení od materskej rastliny a zrezané konce týchto odrezkov ošetríme nejakým rastovým stimulátorom a fungicídom ( napr. Rootone F, Hormex ) a potom každý odrezok dáme do jamky. Odrezok nainštalujeme do jamky tak aby samotný rez odrezku bol prinajmenšom 10 centimetrov od spodku média. Zakoreňovacie médium jemne nahrnieme ( natlačíme ) okolo odrezku, no dávame pozor aby sme nezotreli rastový stimulátor. Počas prvých dní kontrolujeme odrezky často aby sme si boli istý, že všetko funguje v poriadku. Potom zalievame odrezky každý deň so stredne koncentrovaným roztokom hnojiva. Utužovanie Odrezky zvyčajne do troch až šiestich týždňov si vyvinú dostatočný koreňový systém na to aby mohli byť presadené. V tomto časy keď procesy utužovania započali, pripravujeme chúlostivé odrezky na život na priamom svetle. Následne odrezky premiestnime a presadíme na nejaké chránené miesto ako napr. skleník pokiaľ nezačnú sami rásť. Je nevyhnutné ich začať zalievať rozriedeným výživovým roztokom ( hnojivom ), alebo prihnojovať ich hotovým kompostom hneď ako začnú utužovacie procesy procesy. Mladé korienky sú veľmi jemné a musíme venovať veľkú pozornosť pri práci s nimi inak by sme ich mohli poškodiť. Po premiestnení vegetatívnych odrezkov von na miesto s práve danou fotoperiódou, tieto zareagujú práve podľa nej. Pokiaľ nie je vhodný čas ( ročné obdobie ) na to aby boli tieto odrezky premiestnené von ( napr. čas tesne pred zberom ), alebo je príliš zima na to aby putovali von, môžeme ich udržiavať vo vegetatívnej fáze dodávaním im svetla a tým akoby suplovať dlhší deň. Alternatívou môže byť indukovanie kvitnutia no v podmienkach indooru a teda pod umelým osvetlením. Po tom ako si vyberiem tie výhonky prostredníctvom ktorých budeme klonovať danú materskú rastlinu výhonky oddelíme od nej, ošetríme a následne umiestnime do zakoreňovacieho média. Po tom ako v roku 1984 bolo objavené, že auxiny ako napr. IAA stimulujú tvorbu náhodných ( nepravých ) koreňov a následný objav, že pri aplikácii syntetického auxinu ako napr. NAA sa zvyšuje tempo a množstvo tvorby týchto náhodných koreňov, už nič nestálo v ceste aby veľa nových techník ošetrovania mohlo byť objavených. Zistilo sa, že vždy je efektívnejšie ak sa používa zmes rastových stimulátorov ako keď sa používa len jeden. V komerčných preparátoch sa často kombinuje IAA a NAA s istou v malom percentuálnom množstve pridanou fenoxy zlúčeninou. Kvalita mnohých stimulátorov s časom rapídne klesá a preto sa považuje za nevyhnutné používať len čerstvo namiešaný roztok. Podaním vitamínu B1 ( tiamín ) sa podporuje rast koreňov, no nebol zistený efekt indukcie tvorby koreňov. Hneď ako sa objavia prvé korienky je treba dodávať živiny, lebo odrezkom ich vlastné rezervy vydržia len veľmi obmedzený čas. Kompletné zastúpenie živín v zakoreňovaciom médiu určite len prospeje rastu koreňov; obzvlášť dôležitý je dusík. Odrezky sú extrémne citlivé na útok pliesní a práve podmienky, ktoré sú výhodné na zakoreňovanie sú tak isto vhodné aj pre tvorbu a rast pliesní. „Cap tan“ je dlho účinkujúci fungicíd ktorý sa občas aplikuje v práškovej forme spolu s rastovým stimulátorom. Toto dosiahneme tak, že ten koniec odrezku na ktorom bol uskutočnený rez vyváľame v tomto prášku pred tým ako daný odrezok dáme do zakoreňovacieho média. Kyslík a zakoreňovanie Iniciácia a rast koreňov závisí od množstva atmosferického kyslíka. Ak je obsah kyslíka nízky tak výhonky môžu zlyhať pri zakoreňovaní a konečný vývoj koreňov bude určite spomalený. je veľmi dôležité aby sme vybrali pórovité, dobre prevzdušnené zakoreňovacie médium. Toto médium môže byť navyše obohacované k prírodnému kyslíku aj kyslíkom umelým ( O2); a ako sa ukázalo tak u veľa rastlinných druhov toto umelé obohacovanie kyslíkom vedie k zintenzívneniu tvorby koreňov. Ako sa zdá neexistuje množstvo pri ktorom by prebytok kyslíka poškodzoval korene, no aj tak prebytok kyslíka môže vytláčať oxid uhličitý ( CO2 ), ktorý je tak isto nevyhnutný pre správny vývoj rastu a iniciácie koreňov. Pokiaľ je obsah kyslíka nízky tak korene sa budú zhlukovať tesne pod povrchom kde ho je najviac, zatiaľ čo ak je ho dostatočný obsah budú rásť po celej dĺžke zasadeného výhonku a hlavne na mieste rezu. Obohacovanie zakoreňovacieho média kyslíkom je skutočne veľmi jednoduché. Pretože výhonky odrezkov musia byť neustále zvlhčované aby mohli dobre zakoreniť, prevzdušnenie zakoreňovacieho média možno dosiahnuť dobrým prevzdušnením vody ktorú používame na závlahu týchto odrezkov. Systémy využívajúce opar alebo hmlu toto dosahujú automaticky pretože dopravia jemnú hmlu ( veľa rozpustného kyslíka ) na listy odkiaľ jej väčšina putuje dole do pôdy ako podpora korienkov. Obohatenie závlahovej vody kyslíkom môžeme spraviť prostredníctvom nainštalovania prevzdušňovača do hlavnej prístupovej línie vody takže voda môže absorbovať atmosférický kyslík. Zvýšenie obsahu rozpusteného kyslíka len o 20 častíc na milión môže mať veľký účinok na zakoreňovanie. Prevzdušnenie je výhodnou cestou obohacovania kyslíkom nakoľko sa okrem atmosférického kyslíka absorbuje aj atmosférický oxid uhličitý. Vzduch možno dodávať aj prostredníctvom malých púmp, alebo kyslíkových nádob priamo do zakoreňovacieho média prostredníctvom tenkých rúrok v ktorých spravíme špendlíkom dierky, alebo skrz pórovitý kameň tak ako to funguje pri prevzdušňovaní akvárií. Zakoreňovacie média Voda je najbežnejším médiom na zakoreňovanie. Je lacná, rovnomerne rozptyľuje živiny v nej sa nachádzajúce a umožňuje priame pozorovanie vývoja koreňov. Avšak aj tu vyvstáva niekoľko problémov. Tým, že je voda priehľadná je umožnené prenikať svetelným lúčom k ponorenej časti stonky a tým sa oddiaľuje samotná etiolácia z čoho plynie aj spomalenie rastu koreňov. Taktiež je voda dobrým hostiteľom vodných plesní a iných húb, je slabou oporou pre odrezky a obmedzuje cirkuláciu, prístup vzduchu k mladým korienkom. V dobre prekysličovanom vodnom roztoku sa korene vyvinú do ohromnej masy a spleti na báze stonky, zatiaľ čo v slabo okysličovanej, alebo dokonca stojatom vodnom roztoku sa vyvinie len niekoľko korienkov na povrchu kde dochádza k priamej výmene kyslíka. Pokiaľ je zakoreňovanie realizované v čistej vode tak tento roztok môžeme pravidelne vymieňať vodou z kohútika ktorá v sebe nesie dostatok rozpusteného kyslíka pre krátke obdobie. Ak používame určitý živný roztok, teda taký v ktorom sú rozpustené určité živiny tak aj tento je potrebné dodatočne okysličovať. No pozor živný roztok sa v dôsledku vyparovania vody stáva koncentrovaným – na toto si musíme dávať pozor. Čistú vodu v tomto prípade použijeme ako riedidlo a zároveň ňou doplníme kontajner. Úprava pôdy Pevné zakoreňovacie médium poskytuje odrezkom oporu, tmu potrebnú na etioláciu a rast koreňov a dostatočnú cirkuláciu vzduchu pre mladé korienky. V praxi sa často používa vysoko kvalitná pôda s dobrou drenážou ako má napríklad tá ktorá sa používa na naklíčenie semien, no pôda sa najskôr musí starostlivo sterilizovať aby sa v nej nemnožili škodlivé baktérie a huby. Malé množstvo môžeme jednoducho sterilizovať pomocou rúry do ktorej na plech rozprestrieme pôdu a nastavíme rúru na „nízku“ teplotu – približne 180 ºC (~180 F ), na tridsať minút. Toto zabije väčšinu škodlivých baktérii, húb, plesní rovnako dobre ako rôzne červy, hmyz a semienka rôznych tráv ( burín ). Ak pôdu vystavíme zbytočne vysokej teplote tak docielime rozpad ( poškodenie ) živín a organického komplexu a začnú sa v pôde tvoriť toxické látky. Veľké množstvo pôdy možno ošetriť pomocou dezinfekčného prípravku. Chemická dezinfekcia vyhubí organický materiál tým, že ho spáli a to vedie k vytvoreniu lepšieho zakoreňovacieho mixu. Formaldehyd je výborný fungicíd, ktorý ničí niektoré druhy semien burín, červy a hmyz. Jeden galón voľne predajného formalínu ( 40 % ) rozmiešame s 50 galónmi vody a pomali aplikujeme pokiaľ každá kubická stopa pôdy neabsorbuje 2 – 4 kvarty ( jednotka objemu – pozn. DDT ) tohto roztoku. Malé kontajneri zatesníme plastovým vreckom; veľké plochy a parcely pokryjeme polyetylénovou vrstvou. Po 24 hodinách odstránime plastový uzáver a umožníme pôde schnúť po dobu dvoch týždňov, alebo pokiaľ už dlhší čas nie je cítiť formaldehydový zápach. takto ošetrenú pôdu ešte pred tým ako ju použijeme dobre prepláchneme vodou. Dezinfekčné prostriedky ako formaldehyd, metyl bromid , alebo iné smrteľne jedovaté látky používame len na voľnom priestranstve s použitím primeranej ochrany nás pred pôsobením ich účinkov. Zvyčajne je omnoho jednoduchšie a bezpečnejšie použiť umelé sterilné médium na zakoreňovanie. Najčastejšie sa používa vermikulit, alebo perlit pri množení kvôli ich skvelej drenáži ( odvádzanie vody ) a neutralite pH ( rovnováha medzi kyslosťou a zásaditosťou ). Ani jeden z týchto materiálov nie treba sterilizovať pretože oba produkty pri výrobe prechádzajú vysokým teplom a neobsahujú organický materiál. Zistilo sa, že rovnomerným rozmiešaním stredne a hrubo zrnitého materiálu akým je vermikulit, alebo perlit najlepšie podporuje rast koreňov. Toto je výsledkom lepšej cirkulácie vzduchu okolo väčších častíc. Médium je potrebné vlhčiť slabým živným roztokom vrátane mikro – živín, pretože tieto média obsahujú buď len veľmi málo alebo vôbec takýchto živín. Roztoku zakaždým skontrolujeme pH a upravujeme ho tak aby bolo neutrálne a to poľnohospodárskym vápnom, dolomitickým vápencom, škrupinou z ustrice [ alebo iným vhodným (vzhľadom na pH a biologickú prijateľnosť) materiálom ]. Prekrývanie (poplazy) Prekrývanie je proces pri ktorom sa korienky vyvíjajú na stonke ktorá je stále súčasťou materskej rastliny a je aj stále zásobená živinami z tejto rastliny. Stonku potom oddelíme a meristematický vrcholec sa stane novým indivíduom ( klonom ), ktorý rastie na svojich vlastných koreňoch, toto sa nazýva prekryv. Prekrývanie sa odlišuje od metódy odrezkov v tom, že tu je výhonok aj v čase keď sa na ňom objavujú prvé korienky súčasťou pôvodnej materskej rastliny. Zakoreňovanie je u prekrývania iniciované rôznymi ošetreniami stonky, ktorých účelom je prerušiť prúdenie do týchto častí produktov fotosyntézy z vrcholku výhonku. To spôsobí, ,že sa v týchto častiach začínajú akumulovať auxiny, uhľohydráty plus ďalšie rastové faktory. Zakoreňovanie sa u týchto častí objavuje dokonca aj vtedy keď prekryv je stále súčasťou rastliny. Voda a minerálne živiny stále putujú do týchto častí z materskej rastliny pretože len lyko ( phloem ) bolo prerušené; rastlinné pletivo (xylém) spájajúce výhonok s materskou rastlinou ostalo neporušené. Týmto spôsobom môže pestovateľ prekonať problémy, ktoré vyvstávajú u odrezkov, ktoré sú odrezané a bez korienkov a udržiavajú sa nažive kým sa zakorenia, a tým výrazne zvýšiť šance na úspech. Staré, zdrevnatené reprodukčné stonky, ktoré by pri metóde odrezkov uschli môžu byť zakorenené práve metódou prekryvu. Prekryvy môžu byť veľmi časovo náročné a preto sú menej praktické pre masové klonovanie materskej rastliny ako odstraňovanie ( z materskej rastliny ) a následne zakoreňovanie desiatok odrezkov. No metódu prekryvu využíva len málo pestovateľov aj napriek tomu, že sa jedná o alternatívu s vysokou šancou na úspech, ktorá taktiež vyžaduje menej náradia ako metóda odrezkov. Postup (techniky) pri tvorbe prekryvu (poplazov): Takmer všetky techniky prekryvu sa spoliehajú na etioláciu. Obe či už prekryv prostredníctvom pôdy, alebo vzduchu vyžadujú zbavenie tej časti stonky ktorá sa má zakoreniť svetla aby sa podporila tvorba koreňov. Rastové stimulátory tvorby koreňov a fungicídy sa javia ako výhodné a tieto sa zvyčajne aplikujú vo forme spreju, alebo prášku. Tvorba koreňov u prekryvov je závislá na konštantnej vlhkosti, dobrej cirkulácii vzduchu a miernej (bez extrémov) teplote na strane zakoreňovania. Prekryv prostredníctvom pôdy Prekryv prostredníctvom pôdy možno urobiť viacerými spôsobmi. Najbežnejší je tzv. prekryv špičky výhonku. Na prekryv si vyberieme dlhé, ohybné vegetatívne, spodné vetvičky , tie opatrne ohneme tak aby sa dotýkali zeme a zbavíme ich listov a malých výhonkov pretože v týchto miestach sa budú formovať korienky. Pozdĺž tejto vetvičky spravíme do zeme ryhu dlhú 15,2 až 30,4 centimetra ( 6 palcov – 1 stopa ) a hlbokú 5,08 – 10,16 centimetra ( 2 – 4 palce, sú to presné prevody do metrickej sústavy takže určité zaokrúhlenie je na mieste – by DDT ), táto ryha je vytvorená teda paralelne s našou vetvičkou, potom do tejto jamky dáme vetvičku, prichytíme ju nejakým drôtikom, alebo dreveným klinom a zahrabeme malou hromádkou zeminy. Zahrabaná časť vetvičky môže byť stlačená alebo omotaná nejakým drôtikom, alebo lykovou vrstvou rastliny z vetvičky čo bude viesť k akumulácii látok podporujúcich zakoreňovanie. V tomto štádiu môžeme vetvičku taktiež ošetriť nejakým rastovým stimulátorom. Špirálovité Prekryvy možno použiť na vytvorenie niekoľkých prekryvov z jednej dlhej vetvičky. Niekoľko oddelených, listov zbavených častí vetvičky je zahrabaných v oddelených ryhách, no treba dbať na to aby prinajmenšom jedno poschodie ( uzol, nód ) ostalo nad zemou medzi každou časťou ktorá je pod zemou a zakoreňuje sa aby bolo umožnený vývoj výhonkov. Zemina okolo zahrabanej stonky by mala byť stále vlhká čo si bude vyžadovať zalievanie aj niekoľko krát do dňa. Pod tie časti stonky ktoré sú nechránené na povrchu dáme nejaký kamienok, alebo drievko aby od neustále vlhkého povrchu pôdy nezačali vyháňať náhodné korienky. Taktiež jednoduché prekryvy, teda tie z ktorých vznikne len jeden klon, alebo aj špirálové môžeme uskutočniť umiestnením týchto častí do nejakej nádoby v blízkosti materskej rastliny. Zakoreňovanie obvykle nastane do dvoch týždňov, po štyroch až šiestich týždňoch ich môže oddeliť od materskej rastliny žiletkou alebo nejakými klieštikmi. Ak sa korienky počas tohto obdobia skutočne dobre zakorenili môže byť pomerne zložité ich následné presadenie bez poškodenia jemných korienkov. Výhonky na prekryvoch pokračujú v raste za tých istých enviromentálnych podmienok ako materská rastlina, pričom je za potreby kratší čas na aklimatizáciu, alebo utuženie a následné začatie rastu ich samých ako pri odrezkoch. Pri vzdušnom prekryve sa korienky formujú na vonkajších častiach stonky, teda tej ktorá je na povrchu. Túto časť podviažeme ako to bolo už viac krát popisované vyššie v texte a zabalíme do vlhkého zakoreňovacieho média. Vzdušné prekryvy sú starou metódou rozmnožovania, ktorá bola pravdepodobne objavená Číňanmi. Táto stará metóda používala mazľavé ílovité, alebo z hliny vyrobené guľôčky ktoré boli naukladané dookola podviazanej stonky tak, že držali vďaka tomu, že boli obalené tkaninou. Nad týmto všetkým bola nainštalovaná nádoba ( napr. časť bambusu ) z ktorej viedol knôt/-y až do hmoty obalenej tkaninou a prostredníctvom ktorých sa táto hmota neustále udržovala vlhká. Jediný vážny problém pri tejto metóde, teda u vzdušného prekryvu je jej náchylnosť na pomerne rýchle vyschnutie. Vzhľadom na to, že sa používa relatívne málo zakoreňovacieho média a celé je to umiestnené v nadzemnej časti čo dovoľuje vetru a slnku rýchlo vysušovať médium. Vzhľadom na tento problém sa robili pokusy s rôznymi materiálmi na obalenie daného média, no asi najlepším sa ukázala polyetylénová fólia ktorá umožňuje vzduchu vchádzať dnu a zároveň dobre drží vlhkosť. Vzdušné Prekryvy je najjednoduchšie nainštalovať v skleníku kde sa udržuje vysoká vlhkosť vzduchu, no možno s ňou počítať aj mimo skleníka, no treba zaistiť aby sa udržiavala stála vlhkosť a aby nemrzlo. Vzdušné prekryvy nájdu asi najväčšie uplatnenie u amatérskych šíriteľov a pestovateľov nakoľko táto metód zaberie len veľmi málo miesta a zároveň umožňuje efektívne vyklonovanie množstva klonov. Vzdušné prekryvy (poplazy) Vyberieme si nedávno sexuálne diferencované vetvičky s priemerom 3 – 10 mm ( 1/8 – 3/8 palca ). Miesto prekryvu je zvyčajne tak 30 cm ( 12 palcov ), alebo aj viac od vrcholca vetvičky. Pokiaľ konkrétna stonka nie je dostatočne silná, alebo zdrevnatená tak jej pomôžeme akoby „dlahou“, ktorú supluje konárik, ktorý je takisto 30 cm dlhý a približne rovnako hrubý ako samotná stonka ktorá je prekrytá a umiestnime ju na spodný okraj stonky. Táto „dlaha“ je priviazaná na oboch koncoch nejakou elastickou páskou na rastliny. Toto umožní narábať pestovateľovi so stonkou sebaistejšie bez oho aby sa bál, že ju poškodí. Stará, vyschnutá stonka konope výborne poslúži ako takáto „dlaha“. Teraz stonku podviažeme medzi týmito dvoma omotaniami „dlahy“ omotaním drôtikom, alebo diagonálnym rezom. Po podviazaní stonky postriekame, alebo poprášime fungicídom a rastovým stimulátorom a obalíme jednou alebo dvoma hrsťami machu, alebo lišajníkom a tesne obalíme malým, tenkým ( 2 – 4mm ) kúskom čistého polyetylénového filmu. Tento film opatrne priviažeme na každom konci dostatočne tesne ( vodotesne ) tak aby voda neunikala von, no zároveň aby nedošlo k poškodeniu lykového pletiva. Ak dôjde k poškodeniu tohto lykového obalu stonky tak sa zakoreňovacie látky budú akumulovať na vonkajšej strane média a tým dôjde k spomaleniu procesu zakoreňovania. Kvetinárska, alebo elektrikárska páska ( izolačka ) nám v tomto prípade dobre poslúži pri zalepovaní ( utesňovaní ) vzdušného Prekryvu. A aj keď tento polyetylénový film dobre zadržiava vodu tak aj tu časom dôjde k vyschnutiu a preto je treba aj tu dodržiavať pravidelné zvlhčovanie. No ale rozbaľovať prekryv zakaždým keď ho chceme zaliať by bolo nie len nepraktické ale by aj mohlo narušiť korienky a preto vodu, živiny, fungicídy a rastové stimulátory zavádzame prostredníctvom injekčnej striekačky pod daný film do média. Ale pozor ak prekryv bude príliš vlhký tak sa môže stať, že nám vetvička zhnije. Prekryvy kontrolujeme pravidelne injekčným podávaním vody pokiaľ voda nezačne vytekať, alebo nevystrekne von, potom naozaj veľmi jemne stlačíme naše obalené zakoreňovacie médium aby sa prebytočná voda dostala von. Ak sa nám stane, že máme ťažký prekryv na tenkej, slabej stonke tak ju jednoducho môžeme pripevniť a tým upevniť buď o susednú silnejšiu stonku, alebo pomocou dreveného konárika, ktorý je zapichnutý do zeme ju upevniť oň. Zakoreňovanie začne do dvoch týždňov a samotné korienky bude možné vidieť cez priehľadnú fóliu do štyroch týždňov. Keď uvidíme, že korene sú už dostatočne vyvinuté tak prekryv odstránime spolu so zábalom ktorý ho chránil a presadíme spolu s machom, alebo lišajníkom aj „ dlahou“ ktorej sa nedotýkame. Potom prekryv dobre zalejeme vodou a dáme na nejaké tienisté miesto na pár dní aby sme umožnili rastlinke utužiť sa a aby si zvykla na život zo svojimi vlastnými koreňmi. Potom ju premiestnime vonku. Pokiaľ vonku prevažuje horúce počasie tak ešte predtým ako odstránime prekryv odstránime veľké listy z výhonku aby nedochádzalo k nadmernému vyparovaniu a následnému zvädnutiu. Prekryvy sa najlepšie a najrýchlejšie vyvíjajú práve po sexuálnej diferenciácii. Veľa prekryvov sa môže spraviť zo samčích rastlín za účelom uchovať si malé vzorky z nich pre zber peľu a ušetrenie miesta. Časom keď samčie rastliny začnú výdatne kvitnúť môžeme spraviť prekryvy, ktoré potom odrežeme od materskej rastliny a následne umiestnime na izolované miesto. Prekryvy ktoré sme dostali z neskorých samičích rastlín použijeme buď na pestovanie, alebo si ich ponecháme a naklonujeme z nich rastlinky pre budúcu sezónu. Prekryvy sa často zdajú akoby sa zmladili potom ako sú oddelené od materskej rastliny a začnú sa vyživovať prostredníctvom svojich vlastných korienkov. Toto môže znamenať, že klony budú pokračovať v raste dlhšie a následne dozrievať neskôr ako rodičovská rastlina aj keď rastú v tých istých podmienkach. Prekryvy odstránené zo starých rastlín, alebo z rastlín na ktorých sa už vyvíjajú semienka nebudú pokračovať v dokončení životného cyklu, ale budú pokračovať v tvorbe kalichov a piestikov po boku materskej rastliny. Zmladené prekryvy je možné použiť v ktoromkoľvek období tvorby semienok. Štepenie Medzidruhové štepenie medzi Cannabis a Humulus ( chmeľ ) fascinovalo výskumníkov a pestovateľov po desaťročia. Warmke a Davidson ( 1943 ) tvrdili, že prostým naštepením vrcholcov chmeľu na korene konope bude chmeľ produkovať: “ také množstvo drogy ako listy z neporušenej rastliny konope dokonca aj keď listy chmeľu sú kompletne netoxické“. A v súlade s týmto výskumom, aktívne zložky konope budú produkované v koreňoch a následne transportované cez štep do vrcholcov chmeľu. neskorší výskum Crombieho a Crombieho ( 1975 ) kompletne vyvrátil túto teóriu. Tak ako pred tým bolo uskutočnené medzidruhové štepenie medzi konope a chmeľom tak teraz vykonali štepenie medzi odrodami konope s vysokým a nízkym obsahom THC. Bola vykonaná detailná chromatografická analýza na oboch darcoch pre každé štepenie a ich kontrolnej populácii. Výsledok ukázal “. . . nebol zistený žiaden transport, prechod významných prvkov v súvislosti s formovaním cannabinoidov medzi, naprieč štepmi. Štepenie konope je veľmi jednoduché. Niekoľko sadeničiek možno spolu naštepiť do jednej a dostať tak jednu veľmi zvláštnu rastlinku. Jeden postup začína tým, že zasadíme sadeničky niekoľkých odlišných odrôd do jednej nádoby tesne vedľa seba a zakorenenú ( pôvodnú ) rastlinu dáme pre kríženie do jej stredu. Keď sú sadeničky štyri týždne staré môžeme ich začať štepiť. Spravíme diagonálny rez zhruba v polke stonky pôvodnej rastliny a na tom istom mieste na jednej zo sadeničiek. Oba odrezané konce spolu napasujeme k sebe takže sa vnútornou reznou stranou dotýkajú. Spoj udržuje previazaním celofánovou páskou. Druhú susednú sadeničku môže byť naštepená na pôvodnú vyššie na stonke. Po dvoch týždňoch nežiadúce časti štepu môžeme odrezať. Po ôsmych až dvadsiatich týždňoch je potrebné dokončiť štep a udržiavať rastlinu v príjemnom prostredí počas celého obdobia. Keď sa štep uchytí a rastlina začne rásť pásku môžeme dať dole. Zastrihávanie, obmedzovanie rastu Rôzne techniky zastrihávania, ktoré sú vo všeobecnosti používané pestovateľmi konope majú za účel obmedziť veľkosť ich rastlín, alebo podporiť ich vetvenie. Naskytá sa niekoľko techník pričom každá z nich má svoje klady aj zápory. Najbežnejšou metódou je zastrihávanie meristému, resp. odstránenie vrcholcov. V tomto prípade je rastúci vrcholec hlavnej stonky, alebo vetvi je odstránený v približnom mieste finálnej dĺžky tejto hlavnej stonky, alebo vetvi. Pod týmto miestom zastrihnutia nasledujúci pár axiálne rastúcich výhonkov sa začne predlžovať a formovať dve nové vetvi. Energia zaisťujúca rast jednej pôvodnej stonky sa teraz rozloží do dvoch stoniek z čoho plynie, že výsledná rastlina bude kratšia, no zato sa bude rozprestierať viac horizontálne. Auxin produkovaný vo vrcholcoch meristému putuje smerom dolu stonkou a spomaľuje vetvenie. Keď odstránime tento meristém auxin sa prestane produkovať a potom už nič nebude brániť vetveniu. Rastliny ktoré by za normálnych okolností boli vysoké a štíhle môžu byť takto nízke a krovinaté vďaka zastrihávaniu meristému. No odstránením meristémov dôjde aj k odstráneniu novovyvíjaného sa pletiva ktoré sa nachádza v blízkosti meristému a ktorého úlohou je reagovať na zmeny stavu prostredia a tým aj indukovať kvitnutie. Pokiaľ dôjde k zastrihávaniu v rannom období vegetačnej, teda rastovej fázy bude konečné ovplyvnenie kvitnutia len nepatrné, no pokiaľ toto zastrihávanie sa uskutoční v neskorom období tak teoreticky dôjde k podpore vetvenia a preloženiu kvitnutia na podstatne neskoršie obdobie, no môže sa dokonca stať, že samotné kvitnutie ako také zlyhá a rastlina vôbec neprejde do štádia kvitnutia. Toto sa udeje v dôsledku odstránenia meristemického pletiva ktorého úlohou je zaznamenávať zmeny a teda rastlina nemá ako zistiť, že je ročné obdobie kedy by mala prejsť do kvetu. Rastliny budú zvyčajne dozrievať rýchlejšie pokiaľ ich necháme rásť a vyvíjať sa bez ovplyvňovania prostredníctvom zastrihávania. Pokiaľ si prajeme aby konope začalo kvitnúť neskoro tak môžeme rastliny početne zastrihávať a tým aj posunúť začiatok kvitnutia. Toto je žiadané napríklad v prípade ak chceme opeliť neskoro dozrievajúcu samičiu rastlinu skoro dozrievajúcou samčou. Samčiu rastlinu udržujeme nezrelú až do doby kým samičia rastlina nie je dozretá a pripravená na opelenie. Keď je samičia rastlina schopná prijať peľ necháme samčiu rastlinu dozrieť a umožníme jej vývoj kvietkov a následne uvoľnenie peľu z nich. Iné techniky umožňujú skracovanie a tvarovanie konope aj bez toho aby sme odstraňovali meristematické pletivo. Mriežkovanie je všeobecnou formou modifikácie a môžeme ju vytvoriť niekoľkými spôsobmi. Vo veľa prípadoch je dostupné miesto len pri okrajoch pestovanej plochy (pri plotoch, ohradách atd.), alebo medzi jednotlivými „riadkami“. Do zeme zatlčieme koly vysoké 1 až 2 metre ( 3 – 6 stôp ) medzi ktorými bude medzera 1 až 3 metre ( 3 – 10 stôp ) a napneme medzi ne drôty medzi ktorými bude medzera 30 – 45 centimetrov ( 12 – 18 palcov ) z čoho vznikne niečo ako obyčajný drôtený podperný plot pre hrozno. Túto mriežku je ideálne orientovať z východu na západ kvôli maximálnemu vystaveniu rastlín slnku. Sadeničky, alebo klony samičích rastlín dáme medzi jednotlivé koly a neskôr počas rastu ich postupne ohýbame tak aby postupne sa upevnili a rástli v rámci tejto mriežky. Vrcholec rastliny stále rastie smerom hore, no vetvi sú trénované tak aby rástli horizontálne. Keď sú vetvičky dlhé 15 až 30 centimetrov ( 6 – 12 palcov ) začneme ich ohýbať pomocou akýchsi hákov, alebo príchytiek tak, že ich vrcholec postupne až obrátime pod drôt teda stonka je naklonená dole hlavou. Rastlina samozrejme časom zaberie určitý priestor, no nikdy nedovolíme aby prerástla danú nami nainštalovanú mriežku. Keď rastlina začne kvitnúť umožníme jej kvietkom rásť a vyvíjať sa horným smerom na mriežke aby mohli zachytávať čo najviac svetla. Kvietky ( palice ) sú podopierané drôtmi nad nimi a tým ich chránia pred vplyvmi počasia a teda ich možným poškodením. Veľa pestovateľov už pocítilo na vlastnej koži, že takéto pestovanie prostredníctvom mriežky bez zbytočného zastrihávania meristémov a aj vďaka maximálnej slnečnej expozícii prináša vyššie výnosy ako pri voľne pestovaných rastlinách zastrihávaných, alebo nie. Ďalšia metóda mriežkovania je vhodná obzvlášť vtedy ak rozhodujúcim faktorom je slnečná expozícia tak ako napr. pri umelom osvetlení. Rastliny sú umiestnené pod horizontálnu, alebo len mierne naklonenú sieťovinu s veľkosťou ok 2 – 5 centimetrov ( 1 – 2 palce ) takú ako sa používa u sliepok, no túto sieťovinu nainštalujeme na rám do výšky cca 30 – 60 centimetrov ( 12 – 24 palcov ) od zeme kolmo voči priamemu dopadu slnečných lúčov, alebo najnižších prístupových ciest slnka. Sadeničky, alebo klony dorastú do výšku sieťoviny takmer okamžite a meristém je potom ohnutý smerom dole pod sieťovinu a rastliny sú takto prinútené ďalej rásť horizontálne. vetvičky sú permanentne trénované takže dospelá rastlina bude rovnomerne pokrývať celú sieťovinu. A ešte raz, keď rastlina prejde do kvetu budú sa jej paličky vyvíjať smerom hore nad sieťovinu za zdrojom svetla. Toto sa môže ukázať ako realizovateľná komerčná pestovateľská technika nakoľko ploché „platne“ paličiek sa môžu mechanicky zbierať. A keďže nedochádza k odstráneniu meristému môže rast a dozrievanie prebiehať podľa plánu. Tento systém poskytuje maximálnu slnečnú expozíciu pre všetky paličky nakoľko rastú z plochy ktorá je nasmerovaná kolmo na smer dopadu slnečných lúčov. Niekedy sa tiež používa na skrátenie rastliny ohnutie vetvičiek smerom dolu a ich priväzovanie, upevňovanie tak aby sa podporil ich axiálny rast bez odstraňovania meristému. Táto technika je obzvlášť nápomocná pri pestovaní v skleníkoch kde rastliny často dorastú až po strechu, alebo steny skleníka a následne môže dôjsť k popáleniu, alebo začnú hniť v dôsledku intenzívneho žiaru a kondenzácie vlhkosti vo vnútri skleníka. Aby sme nechali v skleníku dostatok miesta pre vývoj paličiek na rastlinách, tieto začneme ohýbať keď dorastú do výšky prinajmenšom 60 centimetrov ( 24 palcov ) od strechy. Poprevezovanie ohnutých rastlín umožní lepší prístup svetla k rastlinám a podporí axiálny rast. Ohýbaním stonky docielime nielen lepšie expozíciu rastliny voči svetlu, no zároveň spomalíme prúdenie auxinu dole do stonky z vrcholcov. A takisto ako pri odstraňovaní meristému aj toto vedie k podpore axiálneho rastu. Odstraňovanie vetví je ďalšou bežnou technikou obmedzovania rastu konope. Ako je zvykom veľa malých vetvičiek rastie odspodu rastliny čoho dôsledkom je ich následné tienenie a preto ostanú malé často zlyhajú pri pokuse o tvorbu veľkých paličiek. Ak odstránime tieto atrofované ( zakrpatené ) vetvičky rastlina môže všetku svoju energiu počas kvitnutia odovzdať do vrcholových partii ktoré sú najviac exponované voči slnku a majú aj najväčšiu šancu na opelenie. Otázka vyvstáva, že či pri odstránení celých vetvičiek nedostane rastúca rastlina šok a teda či to nepovedie k obmedzeniu jej celkovej veľkosti. Vyzerá to tak, že ak chceme minimalizovať riziko šoku mali by sme odstrániť nielen celú vetvičku ale aj primeranú časť stonky, listov, meristémov a kvietkov toto pravdepodobne povedie k menšej metabolickej nerovnováhe ako keď odstránime len kvietky, listy, alebo meristém. Taktiež tieto malé vetvičky bývajú často veľmi malé a nezohrávajú žiadnu významnú úlohy v metabolizme celej rastliny. Taktiež u veľkých rastlín sa zvyknú odstraňovať vnútorné, tienené vetvičky v blízkosti hlavnej stonky ktoré bývajú atrofované, v snahe zvýšiť výnos z veľkých palíc na vonkajšej, osvetlenej strane. Odstraňovanie listov je jedna z najmenej pochopených metód pri pestovaní konope za účelom získania drogy. V mysliach pestovateľov je niekoľko dôvodov nato aby vykonávali túto techniku. Veľa týchto pestovateľov cíti, že veľké tieniace listy zbytočne čerpajú energiu z kvitnúcich rastlín a preto sa potom na nich vyvinú len malé paličky. Myslia si, že po odstránení týchto listov sa prebytočná energia ktorá už nepôjde do nich prejavy v podobe formovania veľkých palíc. Takisto si niektorý myslia, že inhibítory kvitnutia, ktoré sa vysyntetizovali v listoch počas dlhých neindukčných dní v lete sa uchovajú v týchto starých listoch, ktoré narástli počas tohto neindukčného obdobia. Možno ak sa tieto inhibítormi nabité listy odstránia tak dôjde urýchleniu kvitnutia a dozrievania. Veľké listy tienia vnútorné časti rastliny a následne po ich odstránení sa môžu začať vyvíjať aj malé atrofované paličky pretože na ne bude dopadať viac slnečných lúčov. V skutočnosti len málo ak vôbec nejaké z teórii stojacich v pozadí teórie odstraňovania listov dávajú nejaký náznak o ich vierohodnosti. V skutočnosti metóda odstraňovania listov pravdepodobne má svoj význam v spojení so svojím pôvodným zámerom. Veľké listy majú jednoznačne význam pri raste a vývoji konope. Veľké listy slúžia ako továrne pri fotosyntéze na výrobu cukrov a ostatných potrebných látok potrebných pre rast. Taktiež vytvárajú tieň, no v tom istom čase zároveň zachytávajú slnečnú energiu a produkujú „potravu“, ktorá bude využitá počas kvitnutia rastliny. Predčasné odstránenie listov môže viesť až k zakrpateniu pretože sa obmedzí potenciál rastliny pre fotosyntézu. Časom ako tieto listy starnú strácajú postupne schopnosť fotosyntézy, začínajú žltnúť a opadávať z rastliny na zem. V oblastiach s vlhkou klímou by sme mali tieto žlté, alebo hnedé listy zozbierať z rastliny, lebo môžu poslúžiť ako potenciálny hostitelia rôznych húb a pliesní. Počas chlorózy dochádza u rastlín k znižovaniu množstva látok ako napr. chlorofyl a molekulárne častice sa premiestňujú do nových rastúcich častí rastliny ako napr. kvietky. Väčšina rastlín konope začína strácať veľké listy keď začnú kvitnúť a tento trend pokračuje až do staroby. Pre rastlinu je efektívnejšie znova využiť energiu a rôzne molekulárne častice existujúceho chlorofylu ako syntetizovať nový chlorofyl v čase kvitnutia. V čase kvitnutia je táto energia potrebná na tvorbu palíc a dozrievanie semienok. Odstránením veľkého množstva listov ale zasahujeme do metabolickej rovnováhy rastlín. Ak táto metabolická zmena nastane príliš neskoro počas sezóny môže to ovplyvniť vývoj palíc a oddialiť dozrievanie. No ak odstránime hocijaký z inhibítorov kvitnutia tak namiesto zamýšľaného efektu zrýchlenia kvitnutia bude naše úsilie zmarené metabolickou nerovnováhou v rastline. Odstránením tieniacich listov v záujme presvetlenia vnútorných častí a ich následného vývoja nemusíme nič dosiahnuť pokiaľ listy nevyprodukovali dostatok energie a malé vnútorné paličky aj napriek lepšiemu prístupu k svetlu pravdepodobne už viac nepodrastú. Odstránením listov taktiež môžeme dosiahnuť obrat v sexuálnej orientácii, ktorý spôsoby metabolická zmena. Treba mať na mysli, že bez ohľadu na odrodu alebo environmentálne prostredie sa rastlina snaží o rozmnoženie a pre rozmnožovanie je výhodné ak rastlina skoro dozrie. Toto má za následok, že rastlina sa snaží dozrieť a následne sa rozmnožiť tak rýchlo ako sa len dá. Aj keď zámerom odstraňovania listov je urýchlenie dozrievania, môže sa stať, že výsledok po takomto zákroku skôr povedie k narušeniu prirodzeného, postupného rastu rastliny čo môže narušiť rýchlosť vývoja. Konope sa väčšinou vyvinie do najväčších rozmerov práve vtedy ak mu dodáme dostatok živín, slnka, vody a necháme ho nech si samo riadi kedy má rásť a kedy ma dozrievať. Musíme mať na pamäti, že hocijaké zasahovanie do prirodzeného životného cyklu ovplyvní produktivitu. Existujú však rôzne vynaliezavé kombinácie a úpravy techník rozmnožovania, ktoré sú založené na špecifických situáciách pestovania. Logickou voľbou preto je, že pestovatelia skúmajú ako priamo ovplyvniť prirodzený cyklus rastu konope smerom k prijateľnejšiemu času dozrievania a následnému zisku produktov z nej bez toho aby prišli o semiačka, alebo produkciu klonov. Dakujem vam za karmi a dufam, ze sa nieco poducite, buduci tyzden bude clanok o genetike!!! tak na to sa mozte tesit!!! ddt Botanika Marihuany. Moderná štúdia: Šírenie a šľachtenie klasického Cannabisu. By Robert Connell Clarke Translated and editet by DDT Kapitola 1 Životný cyklus Cannabisu ( Sinsemillie) Kapitola 2] Šírenie Cannabisu Kapitola 3 Genetika a šľachtenie Cannabisu Kapitola 4 Dozrievanie a zber Cannabisu Kapitola 3 – Genetika a šľachtenie konope „Najväčšou službou akú je možné vykonať pre ktorúkoľvek krajinu je introdukcia užitočnej rastliny do jej kultúry.“ - Thomas Jefferson - Genetika Konope ako rastlinu možno šľachtiť s relatívnym úspechom aj bez znalostí pravidiel dedičnosti, no pokiaľ chceme z rastliniek dostať plný potenciál je potrebné sa o to pričiniť usilovným šľachtením a následnosťou takýchto krokov, ktoré vykonáva pestovateľ znalý problematiky genetiky je najpravdepodobnejšie úspech. Ako už vieme všetka genetická informácia prenášaná z generácie na generáciu musí byť a je obsiahnutá v peľovom zrniečku samčej rastliny a vajíčku samičej rastliny. Pri opelení ( oplodnení ) dochádza k spojeniu týchto dvoch “balíkov“ genetickej informácie, začne sa formovať semienko a nová generácia práve započala svoj “život“. Oba celky, teda peľové zrniečko aj vajíčko sa nazývajú gaméty a nimi prenášané jednotky predurčujúce prejavenie sa charakteru sú známe ako gény. Každá rastlina má dva totožné “balíky“ génov ( 2n ) v každej jednej bunke okrem gamét, ktoré po redukčnom delení obsahujú len jeden tento “balík“ génov ( in ). Po opelení ( oplodnení ) sa jeden “balík“ z každej rodičovskej skombinuje s tým z druhej rastliny a vytvorí sa semienko (2n). U konope haploid (in) obsahuje 10 chromozómov a diploid (2n) nesie chromozómov 20. Každý chromozóm obsahuje stovky génov ovplyvňujúcich každú jednu fázu rastu a vývoja rastliny. Pokiaľ dochádza ku kríženiu dvoch rastlín so zhodnými genetickými znakmi (alebo seba - opelenie u hermafroditov), tak výsledkom u potomkov bude prejavenie tých istých znakov a pokiaľ sa aj u všetky nasledujúcich (množené v rámci jednej genetickej, rodovej línie) generácií budú taktiež prejavovať tieto znaky, potom môžeme hovoriť o odrode (napr., línia potomkov získaná z rovnakých predkov), ktorá je “čisto – krížená“ (true - breeding), alebo krížená čisto pre daný znak. Odroda môže byť “čisto – krížená“ pre jeden, alebo viac znakov zatiaľ čo pre iné znaky bude dochádzať k variabilite. Napríklad, znaky sladkej arómy a skorého dozrievania môžu byť “čisto – krížené“ zatiaľ čo bude dochádzať k variabilite u potomkov v znakoch veľkosti a tvaru. U odrôd ktoré sa idú “čisto – krížiť“ pre určitý znak, obe gaméty z ktorých bude pozostávať potomok musia mať identické zastúpenie génov, ktoré ovplyvňujú vyjadrenie daného znaku. Napríklad u “čisto – kríženej“ odrody pre znak „blanovitých“ listov bude každá gaméta z každej rastliny v danej populácii obsahovať gény pre „blanovité“ listy, ktoré budeme označovať písmenom w. A vzhľadom na to, že každá gaméta nesie len polovicu (in) genetickej informácie potomkov po opelení bude nasledovať, že oba gény nesúce znak tvaru listov (2n) potomkov budú w. A teda rodičia aj potomkovia sú nositeľmi ww genetickej informácie tvaru listov. A ak budeme krížiť týchto potomkov medzi sebou tak vlastne vykonáme “čisté – kríženie“ pre znak „blanovitých“ listov pretože títo potomkovia nesú len w gény (pre znak tvaru listov) na svojich gamétach. Na druhú stranu ak kríženie produkuje potomkov, ktoré neboli “čisto - krížené“ (napr. nie všetci potomkovia sa podobajú na ich rodičov), tak hovoríme, že rodičia nesú gény, ktoré sú segregované (izolované, oddelené), resp. sú hybridmi. A rovnako pokiaľ chceme odrodu “čisto – krížiť“ pre jeden, alebo viac znakov môžeme odrodu vysegregovať pre jeden, prípadne viac znakov tak ako to možno pomerne často vidieť. Napríklad uvažujme o krížení kde niektorí z potomkov majú „blanovité“ listy a niektorí majú normálne, oddelené listy. (Pre ďalšie pokračovanie v texte si poznamenáme, že gaméty nesúce znak pre normálne, oddelené listy budeme označovať ako W pre daný znak. A pretože oba tieto gény ovplyvňujú tvar listov budeme ich považovať za príbuzné gény a preto aj označenie malé w a veľké W namiesto w pre „blanovité“ listy a ponúkajúce sa P (z angl. pinnate leaves) pre „obyčajné“ listy ). Z toho plynie, že pri čistom – krížení odrody musia mať oba gény rovnaké pre prejavenie sa určitého znaku, preto sa zdá logické, že gaméty produkujúce dva rôzne typy potomkov musia mať geneticky odlišných rodičov. Pozorovanie množstva populácii v ktorých potomkovia sa líšili vzhľadovo od ich rodičov viedlo Mendela k vytvoreniu jeho teórie genetiky. Pokiaľ A len niekedy produkuje A, tak potom aké sú tie pravidlá čo predurčujú výsledok týchto krížení? Môžeme použiť tieto pravidlá na predpovedanie výsledkov budúcich krížení.? Predpokladajme, že separujeme dve čisto – krížené populácie konope, jedna so znakom blanovitých listov a jedna s normálnym, oddeleným tvarom listov. Vieme, že gaméty produkované rodičmi s blanovitými listami budú obsahovať gény pre tvar listov w a analogicky všetky gaméty produkované rodičmi s normálnymi, oddelenými listami budú niesť gény typu W pre daný tvar listov. (Samozrejme, že potomkovia sa môžu odlišovať v ostatných charakteristikách.) Pokiaľ uskutočníme kríženie medzi rodičmi z ktorých každý je z jedného typu čisto – kríženej populácie, zistíme, že 100 % potomkov, teda všetci nesú fenotyp normálnych, oddelených listov. (Vyjadrenie určitého znaku u rastliny, prip. odrody nazývame fenotyp). Čo sa ale stalo s génmi nesúcimi znak blanovitých listov, ktoré pochádzajú od rodičov s blanovitým tvarom listov? A keďže vieme, že sme narábali s rovnakým množstvom w génov a W génov, ktoré sú rovnako zastúpené u potomkov, W gény musia maskovať vyjadrenie w génu. Tento stav nazývame, že W gén je dominantný a analogicky znak pre normálne, oddelené listy je dominantný nad recesívnym znakom blanovitých listov. Toto vysvetlenie sa javí ako logické vzhľadom na to, že normálny fenotyp u konope je zastúpený normálnym, oddeleným tvarom listov. Treba mať na zreteli, že veľa užitočných znakov ktoré sa prenášajú čistým – krížením je recesívnych. Stav ktorý nastane po čistom – krížení dominantných, alebo recesívnych znakov môže mať dve podoby a to v tomto prípade WW, alebo ww a nazýva sa homozygota, naopak stav po segregačnom, hybridnom krížení má tak isto dve podoby a to (konkrétne u tvaru listov) buď wW, alebo Ww a nazýva sa heterozygota. Pokiaľ krížime dvoch F1 (prvá dcérska, nasledujúca generácia) potomkov ktorý vzišli z počiatočného, iniciálneho kríženia ~1 (rodičovská generácia), pozorujeme dva typy potomkov. U F2 generácie sa pomer mení na približne 3:1, teda tri zložky normálnych, oddelených listov ku jednej zložke blanovitého typu listov. No je dôležité si zapamätať, že pomer u fenotypu je len teoretický. Skutočný pomer sa od toho teoretického môže odlišovať, obzvlášť u malej vzorky populácie. V tomto prípade je znak normálnych, oddelených listov dominantný nad znakom blanovitých listov a teda kedykoľvek keď dôjde ku kombinácii w a W génov tak gén s dominantným znakom W bude vyjadrený vo fenotype. U F2 generácie bude len 25 % homozygotných pre znak W takže len 25 % je fixovaných pre W. Znak w je zastúpený až u F2 generácie a aj to len ak sú dva w gény skombinované a vytvoria dvojnásobne recesívny pár ww, tento stav je fixovaný len u 25 % populácie F2 generácie. No samozrejme, že u zvyšku populácie, teda 50-tich % sa bude jednať o heterozigoty a teda v tomto prípade úplnej dominancie znaku W bude aj týchto 50 % zvyšných niesť fenotypovú podobu znaku W. Pokiaľ by normálne, oddelené listy preukazovali len neúplnú dominanciu nad blanovitými listami tak genotyp by síce ostal taký istý, ale fenotyp by sa zmenil, u F1 generácie by všetci potomkovia boli “prechodného“ typu, podobajúci sa na oboch rodičov a u F2 generácie by pomer fenotypov bol následovný: 1 normálne, oddelené listy : 2 prechodný typ : 1 blanovité listy. Vysvetlenie pre predurčenie pomeru u potomkov je jednoduché a popisuje ho prvý Mendelov zákon, prvý zákon zo základných zákonov dedičnosti.: I. Každý z génov nachádzajúcich sa na spojených pároch segreguje (vylučuje) jeden druhý počas formovania gaméty. Jednoduchá metóda na vydedukovanie (zistenie) genotypu rodičov je tzv. „spätné – kríženie“ (back - cross). Túto metódu vykonáme pomocou kríženia F1 potomka spätne s jedným z čisto – krížených P1 rodičov. Ak je výsledný pomer fenotypov 1:1 (jedena heterozygota k jednej homozygote) dokazuje to, že rodičia boli homozygoti buď dominantného typu WW, alebo recesívneho typu ww. Pomer 1:1 pozorujeme u spätného kríženia F1 s P1 a pomer 1:2:1 pozorujeme u kríženia F1 s F1, toto sú dva základné Mendelovské pomery pre dedičnosť jedného znaku kontrolovaného jedným párom génov. Skúsený pestovateľ použije tieto dva pomery na určenie genotypu rodičovských rastlín, ktoré budú mať pre neho význam pri následnom krížení. Tento jednoduchý príklad môže byť rozšírený a zahrnúť doň dedičnosť dvoch, alebo viacerých nepríbuzných párov génov naraz. Ako príklad môžeme uviesť súčastné dedenie párov génov pre T (tall -vysoký) / t (small -nízky) a M (early maturation –skoré dozrievanie) / m (late maturation –neskoré dozrievanie). Toto sa nazýva polyhybridné kríženie, namiesto kríženia monohybridného. Mendelov druhý zákon nám tak isto umožňuje predurčiť výsledok polyhybridného kríženia: II. Nepríbuzné páry génov sú navzájom nezávisle dedené. Ak sa predpokladá kompletná dominancia pre oba páry génov, potom existuje 16 možných kombinácii F2 genotypov a týchto 16 možných kombinácii bude vytvárať 4 F2 fenotypy v pomere 9:3:3:1, najčastejšie sa bude vyskytovať stav dvojitej dominancie vysoký/skorý (tall/early). Neúplná dominancia u oboch génov vedie do 9 možných F2 fenotypov v pomere 1:2:1:2:4:2:1:2:1 a priamo odráža pomer u možných genotypov. Stav zmiešanej dominancie bude viesť do 6 F2 fenotypov v pomere 6:3:3:2:1:1. Tak ako môžeme vidieť kríženie ktorého sa zúčastnia dva nezávisle oddelené páry génov vedie k výslednému Mendelovskému pomeru 9:3:3:1 len v prípade úplnej dominancie. Tento pomer sa však môže líšiť v závislosti na stave dominancie u pôvodných génových párov. Taktiež sa u F2 generácie objavujú dva nové fenotypy vysoký/neskorý a nízky/skorý; tieto fenotypy sa odlišujú od oboch rodičovských generácii teda P1,P2, resp. P1 a F1 generácie ktoré predchádzali tejto F2 generácii. tento jav sa nazýva rekombinácia a vysvetľuje to čo je možno pomerne často pozorovať a síce, že A plodí A, no nie úplne presne. Spätným krížením polyhybrida s dvoma nepríbuznými pármi génov dostávame pomer fenotypov 1:1 tak ako u spätného kríženia monohybrida. Mali by sme si zapamätať, že navzdory vplyvu dominancie F1 generácie spätne kríženej s rodičovskou generáciou P1, ktorá je homozygotne – recesívna získame 25 % potomkov s fenotypom homozygotne recesívnym v danom čase a analogicky spätným krížením s rodičovskou generáciou P1, no ktorá je v tomto prípade homozygotne – dominantná získame 25 % potomkov u ktorých sa bude vyskytovať fenotyp homozygotne – dominantný v danom čase. Opätovným spätným – krížením zistíme neoceniteľnosť určenia F1 a P1 genotypov. Vzhľadom na to, že všetky štyri fenotypy spätne kríženého potomstva obsahujú prinajmenšom jeden z oboch recesívnych, alebo jeden z oboch dominantných génov tak fenotyp ktorý vzišiel zo spätného kríženia odráža priame zastúpenie štyroch možných gamét produkovaných F1 hybridom. Doposiaľ sme sa bavili o dedení znakov ktoré sú kontrolované samostatnými pármi nepríbuzných génov. Interakcia, alebo vzájomné pôsobenie génov je kontrolované znakmi dvoch, alebo viacerých párov génov. V tomto prípade ostáva pomer genotypov rovnaký, no pomer u fenotypov sa môže zmeniť. Uvažujme o hypotetickom prípade kde dva dominantné páry génov Pp a Cc kontrolujú pigmentáciu (purpurové zafarbenie) u konope prostredníctvom anthocyaninu v neskorom ročnom období. Pokiaľ je prítomný len osamotený gén P, tak len listy rastliny (samozrejme, že za náležitých enviromentálnych podmienok, stimulov ) budú preukazovať akumuláciu pigmentu anthocyaninu a ich farba sa zmení na purpurovú. Pokiaľ je gén C prítomný samostatne tak rastlina zostane zelená po celý čas jej životného cyklu navzdory enviromentálnym podmienkam. Ak sú prítomné oba, tak sa akumulácia anthocyaninu preukáže aj u kalichov rastliny a tie sa tak isto ako aj listy zafarbia purpurovou farbou. Predpokladajme, že tento znak je nami žiadaný u kvetov konope. Akými šľachtiteľskými technikami môžeme získať tento znak? Prvé dve homozygoty čisto – krížime ~ 1 typy sú krížené a pozorujeme pomer fenotypov F1 potomkov. Fenotypy F2 potomkov preukazujú jemne zmenený pomer fenotypu 9:3:4 namiesto očakávaného pomeru 9:3:3:1 pre nezávisle izolované znaky. Pokiaľ P a C musia byť obe prítomné na to aby došlo k sfarbeniu listov aj kalichov, v tomto prípade môžeme pozorovať ďalšie zdeformovanie pomeru fenotypov na 9:7. Dva pári génov sa môžu ovplyvňovať rôznymi spôsobmi a produkovať rôzne pomery fenotypov. Zrazu sa jednoduché pravidlá dedičnosti stali zložitejšími, no údaje môžu byť stále interpretované. Zhrnutie základných bodov kríženia 1 – Genotypy rastlín sú kontrolované prostredníctvom génov, ktoré sa nezmenené prenášajú z generácie na generáciu. 2 – Gény sa vyskytujú v pároch, jeden z gaméty zo samčej rastliny a jeden z gaméty zo samičej rastliny. 3 – Keď sa členovia génového páru líšia v ich efekte na fenotyp rastliny, rastlina sa nazýva hybridná, resp. heterozygótna. 4 – Pokiaľ sa členovia génového páru nelíšia vo svojom efekte na fenotyp, potom sa nazývajú čisto – krížené, resp. homozygotne. 5 – Tie páry génov čo kontrolujú odlišné znaky fenotypu sú (zvyčajne) dedené nezávisle. 6 – Vzťah dominancie a vzájomného pôsobenia génov môže pozmeniť pomer fenotypov u F1, F2 a následných generácii. Polyploidia Polyploidia je súbor viacerých chromozómov v jednej bunke. Rastlina konope má v jednej vegetatívnej, diploidnej bunke 20 chromozómov. Zvláštnym prípadom sú tzv. triploidy (3n) a tetraploidy (4n) ktoré majú v jednej vegetatívnej bunke tri, prípadne štyri pári chromozómov, tento stav sa nazýva polyploidia. Všeobecne prevláda názor, že haploid pozostávajúci z 10 chromozómov pravdepodobne vznikol redukčným delením z vyššieho počtu (polyploidov) tak ako mali predkovia (Lewis, W.H. 1980). Polyploidia sa však nevyskytuje prirodzene u konope, no možno ju indukovať umelo a síce ošetrením kolchicínom (Pozn. by DDT- prudko jedovatý alkaloid získaný zo semien jesienky, koreňov istého druhu Colchicum ). Tento alkaloid tlmí delenie chromozómov do dcérskych buniek, formovanie stien dcérskych buniek, to vedie k tvorbe nadpriemerne veľkých buniek s viacnásobným počtom párov chromozómov. Zdá sa, že štúdie H.E. Warmkeho (1942 - 1944) indikujú, že kolchicín zvyšuje obsah drogy u konope. No na nešťastie Warmke netušil aké v skutočnosti konope obsahuje psychoaktívne zložky a preto aj nebol schopný extrahovať samotné THC. No jeho približný acetónový extrakt a zastaralé metódy použité na biologické skúšky zlúčenín použitím extraktov z malých sladkovodných kôrovcov a im podobným organizmom však nenesú punc dôveryhodnosti. Avšak bol schopný vyprodukovať obe triploidné aj tetraploidné odrody konope s až dvojnásobnou silou u ponorených, pokusných odrôd (v ich schopnosti zabiť malé vodné organizmy). Pri svojom výskume sústredil pozornosť na produkciu odrody konope u ktorej bude hmatateľne zredukovaný obsah „marihuany“ , no jeho výskum indikoval, že polyploidy zvyšujú silu konope bez zjavného zvýšenia kvality vlákna, alebo úrody. Warmkeho práca vniesla viac svetla do poznania sexuálnej determinancie u konope. Taktiež ilustroval, že sila je geneticky predurčená tvorbou odrôd konope s nižšou potenciou skrz selektívneho kríženia s menej potentnými rodičmi, inými slovami ak krížime navzájom rastliny s nízkou potenciou tak je nepravdepodobné, že by potomok vzídený z týchto „nepotentných“ rastlín disponoval výraznejšou potenciou . Neskorší výskum A.I. Zhatova (1979) vlákien konope ukázal, že niektoré ekonomicky významné znaky ako napr. kvantita vlákien sa dá zvýšiť práve prostredníctvom polyploidnych rastlín. Polyploidne rastliny zvyčajne potrebujú väčšie množstvo vody ako normálne rastliny a sú taktiež viac citlivé na zmeny enviromentálneho prostredia. Taktiež je u týchto rastlín predĺžená vegetatívna fáza o 30 – 40 %. Predĺžená vegetatívna fáza môže oddialiť kvitnutie polyploidnych rastlín pestovaných pre obsah drogy a môže ovplyvňovať tvorbu kvietkov (palíc). A práve pre tieto dôvody bolo ťažké správne určiť či množstvo kannabinoidov sa zvýšilo práve u polyploidov keď ako sme už uviedli tieto rastliny neboli schopné plne dozrieť v príhodnom ročnom období kedy je tvorba kannabinoidov stimulovaná dostatkom svetla a tepla. Ale v skleníkoch a pri umelom osvetlení je možné predĺžiť toto obdobie a tým pádom aj testovať dané polyploidne rastliny. Počas týchto testov tetraploidné (4n) rastliny konope často čo sa týka výšky predstihli diploidné rastliny o 25 – 30 %. Tetraploidné rastliny mali intenzívne tmavo zelene sfarbené listy a stonku pričom tento základný fenotyp pre tetraploidné rastliny sa pomerne dobre vyvíjal. Bolo pravidlom, že sa u týchto rastlín zvýšil vzrast a vitálnosť rastu, no tieto znaky sa vytrácali v nasledujúcich generáciách. Tetraploidné rastliny sa často prinavracali do svojho diploidného stavu a práve toto bolo problémom pri udržiavaní tetraloidnej populácie. Pomerne mnoho testov bolo zameraných na zistenie či sa ploidia mení. Triploidné (3n) rastliny sa získavali len veľmi ťažko a to krížením umelo vytvorených tetraploidných (4n) rastlín s pokusne ošetrenými diploidnými rastlinami. Triploidy sa v mnohých prípadoch ukázali ako horšie oproti obom diploidným aj tetraploidným typom rastlín. De Pasqualle (1979) vykonal niekoľko experimentov u rastlín konope, ktoré ošetril 0.25 % a 0.50 % roztokom kolchicínu v oblasti primárneho meristému sedem dní po klíčení. Ošetrené rastliny dosahovali mierne vyšší vzrast a mali mierne väčšie listy ako kontrolná neošetrená skupina, taktiež výskyt anomálii v raste listov vzrástol s koncentráciou roztoku a dosiahol 20 % a 39% u rastlín ktoré prežili – poradie je zachované tak ako u roztokov kolchicínu. U prvej skupiny (0.25 % roztok) bol obsah kannabinoidov najvyšší u rastlín bez anomálii, v druhej skupine (0.50 % roztok) bol obsah kannabinoidov najvyšší u rastlín s anomáliami. Celkovo sa u rastlín ošetrených kolchicínom zistilo (keď berieme za smerodajné dané kontroly čo boli vykonané) zvýšenie obsahu THC až o 166 – 250 % a naopak zníženie obsahu CBD (30 – 33 %) a CBN (39 – 65 %). CBD (cannabidiol) a CBN (cannabinol) sú kannabinoidy ktoré sa zúčastňujú na biosyntéze a pri degradácii THC. Obsah THC u týchto kontrolných rastlín bol veľmi nízky (menej ako 1 %). Pravdepodobne ošetrenie kolchicínom, alebo samotný výsledok danej polyploidie malo vplyv na pozitívne ovplyvnenie biosyntézy THC. U ošetrených rastlín s deformáciou čepele listu je až 90 %-ný výskyt tetraploidných (4n-40 chromozómov) buniek a len 10 % buniek je diploidných (2n-20 chromozómov). U ošetrených rastlín bez deformácie čepele listu je len málo buniek tetraploidných a zvyšok tvoria bunky triploidné a diploidné. Premena rastlín z diploidných na tetraploidné nevyhnutne vedie k tvorbe niekoľkých rastlín s nevyrovnaným počtom chromozómových párov (2n + 1, 2n – 1, atp.). Tieto rastliny sa nazývajú aneuploidy. Aneuploidy majú horšiu kvalitu v každom ohľade a ich pestovanie by bolo ekonomicky nerentabilné. Aneuploidné rastliny konope sú charakteristické svojimi extrémne malými semiačkami. Váha 1000 semien sa pohybuje v rozpätí 7 až 9 gramov (1/4 až 1/3 unce). Za normálnych podmienok diploidné rastliny nemávajú tak malé semienka a priemerná váha 1000 semienok sa pohybuje niekde medzi 14 – 19 gramami (1/2 až 1/3 unce) (Zhatov 1979). Ešte raz upozorňujeme, že je kladený malý dôraz na vzťah príbuzenstva medzi produkciou kvietkov ( palíc), živice a polyploidami. A preto je potrebný ďalší výskum aby sa zistil efekt polyploidov na tieto a ďalšie ekonomicky významné znaky u konope. Kolchicín sa dá zohnať v špecializovanej predajni s chemickými pomôckami a je využívaný pestovateľmi na indukovanie tvorby polyploidov u rastlín konope. Problémom u kolchicínu tkvie v jeho jedovatosti a preto je dôležité dodržiavať špeciálne opatrenia pri každej manipulácii s touto látkou. Veľa tých čo pestujú na čierno začalo práve s ošetrovaním rastlín kolchicínom ak chceli získať polyploidne rastliny. Až na zmeny v tvare listov a filotaxii (postavenie listov na stonke) neboli pozorované žiadne výrazné zmeny u týchto rastlín, taktiež potencia sa zdala byť neovplyvnená. Avšak ani jedna z týchto rastlín nebola preskúmaná aby sa zistilo či skutočne sú tieto rastliny polyploidné alebo či boli len ošetrené kolchicínom bez toho aby to malo na ne nejaký efekt. Najefektívnejšou a zároveň najbezpečnejšou (relatívne) metódou použitia kolchicínu je ošetrením semienok touto látkou. Pri tejto metóde môže byť celá rastlina rastúca zo semienok ošetrených kolchicínom polyploidná a ak aj sa ešte vyskytuje určité množstvo tejto látky v rastline na konci jej obdobia rastu tak toto množstvo je tak malé, že nenesie zo sebou žiadne riziká. Ošetrenie kolchicínom semienok je takmer vždy pre tieto semienka posledným, teda smrteľným zážitkom  a pohybujeme sa vždy po tenkom ľade a je len veľmi tenká hranica medzi polyploidami a smrťou (semienok). Alebo povedané inak, ak ošetríme 100 životaschopných semiačok kolchicínom a 40 z nich vyklíči tak je nepravdepodobné, že toto ošetrenie kolchicínom bude indukovať polyploidy u hociktorého z prežitých semienok, rastliniek. Alebo ešte inak ak po ošetrení 1000 životaschopných semiačok dostaneme 3 sadenice tak máme väčšiu šancu, že tieto tri budú polyploidné nakoľko len tieto tri prežili zo všetkých. No aj tak je potrebné urobiť skúšku pod mikroskopom či sú daný potomkovia skutočne polyploidný. Práca Menzela (1964) nám priniesla približnú mapu chromozómov konope. Chromozómy 2 – 6 a 9 sú charakteristické dĺžkou každého ramena. Chromozóm 1 je významný (charakteristický) veľkou akoby hrudkou, guľkou na konci a tmavou chromomerou ( chromoméra – chromatínová čiastočka chromozómu charakteristickej veľkosti a polohy na chromozóme, obsahujúca gény, resp. s nimi identická, pozn. by DDT ) 1 mikrón od danej hrudky. Chromozóm 7 je extrémne krátky a hustý, chromozóm 8 sa predpokladá, že je práve tým chromozómom čo určuje pohlavie. A do budúcna: Ošetrenie kolchicínom semiačok je len relatívne bezpečné. Kolchicín začal pred nedávnom priťahovať pozornosť médií ako nebezpečný jed a táto správa sa stalo pomerne šokujúcou, no v skutočnosti je potrebný ešte ďalší výskum týkajúci sa skutočného nebezpečenstva hroziaceho pri vystavení sa tomuto jedu. Aj keď je ošetrenie semienok kolchicínom bezpečnejšie ako priami postrek rastúcej rastliny, najbezpečnejšie je vždy kolchicín vôbec nepoužívať. Mapovanie genetického reťazca nám umožní určiť polohu génov ovplyvňujúcich fenotyp konope. Toto nám umožní na genetickej úrovni manipulovať a predurčovať jednotlivé charakteristiky obsiahnuté v genofonde. Pre každý znak budeme poznať množstvo génov ktorými je kontrolovaný a ktorý chromozóm je jeho nositeľom a tak isto kde sú lokalizované pozdĺž chromozómu. Kríženie V súčasnosti všetko konope pestované na území Severnej Ameriky má svoje korene pôvodu za hranicami tohto regiónu. No vďaka usilovnosti našich predkov pri zhromažďovaní a tak isto vysádzaní len tých najkvalitnejších rastlín, spolu s neustále pôsobiacim faktorom prírodnej selekcie sme dospeli k stavu kedy sa “vytvorili“ odrody dostatočne aklimatizované daným cudzím podmienkam, teda prispôsobili sa výskytu škodcov, chorôb a klimatickým podmienkam pretrvávajúcim v tomto regióne. Inými slovami povedané využili danú niku ekosystému, teda medzeru v tomto systéme (samozrejme energetickú medzeru, viď. teória systémov, pozn. by DDT) do ktorej by sa mohla začleniť existencia tejto rastliny na danom mieste a v danom čase. A práve táto genetická variabilita je prirodzenou formou prispôsobenia sa druhov, teda ich akousi ochranou pri aklimatizovaní a “kolonizovaní“ danej oblasti. Len ťažko by sme našli rastlinu ktorá je flexibilnejšia, teda prispôsobivejšia ako práve konope! Tak ako sa postupom času menila klíma na danom území, striedali sa rôzne útoky chorôb, škodcov tak sa aj vyvíjali jednotlivé odrody ktoré prirodzenou selekciou nachádzali obranu pred danými nástrahami a tieto ich novo nadobudnuté “zbrane“, resp. danosti ako prežiť sa zapísali do ich genetického reťazca a tieto práve spomenuté danosti sa následne prenášali z generácie na generáciu prostredníctvom semienok. Len v relatívne nedávnej dobe počas dovozu rôznych odrôd konope, ktoré sa zamýšľali pestovať buď za účelom získavania vlákna, alebo drogy, sa dostalo na územie Severnej Ameriky obrovské množstvo rôznorodého genetické materiálu. Pôvodné odrody vhodné na vlákno sa stiahli do pozadia a aklimatizovali sa (prispôsobili sa daným enviromentálnym podmienkam), no domestikované odrody vhodné na získavanie drogy (z dovezených semienok) nanešťastie zhybridizovali a náhodne sa aklimatizovali daným podmienkam až kým množstvo výhodných genetických kombinácii u týchto dovezených odrôd sa úplne stratilo. Zmeny v poľnohospodárskych postupoch spojených s rozvojom technickej vyspelosti, nenásytnosť a totálne vykoreňovanie všetkého pôvodného radikálne zmenilo tlaky vplývajúce na genetiku konope. V Severnej Amerike sa objavujú veľké množstvá nekvalitnej marihuany, ktorých semienka prešli len slabou selekciou, inde zas ako výsledok snahy pestovateľov, alebo pašerákov o dodávanie tohto tovaru, prípadne ich snaha o zväčšenie odbytiska. No práve staré odrody konope spojené s dlhou historickou tradíciou danej oblasti môžu obsahovať gény, ktoré sa nevyskytujú v žiadnej komerčnej odrode. No keď tieto kultúry týchto starých odrôd vyhynú, vytratí sa aj ich genetický materiál – navždy. No vďaka zvyšovaniu popularity konope, požiadavkám poľnohospodárskeho priemyslu sa bude stále častejšie volať po odrodách uniformných hybridov čo pravdepodobne bude viesť k celosvetovému vytláčaniu pôvodných primitívnych populácii. Limitovanie genetickej diverzity je určite spôsobené príbuzenským krížením pre dosiahnutie čo najväčšej uniformity. Pre takto získané konope, teda u ktorého je dosiahnutá genetická uniformita v celej populácii sa zdá, že by bolo katastrofou keby sa naraz vyskytla nejaká dovtedy neznáma choroba, škodca. Pokiaľ tento genetický doplnok rezistentnosti nemožno opätovne získať z pôvodného rodičovského materiálu tak tento znak rezistencie nemožno ani introdukovať do tejto poškodenej populácie. Taktiež rôzne výhodné znaky, ktoré zatiaľ nám ešte nie sú známe týmto spôsobom môžeme navždy stratiť z genofondu. Zásahom človeka sa síce dá vytvoriť nový fenotyp prostredníctvom selekcie a rekombináciou existujúcich odrôd, no iba samotná príroda vie vytvoriť novú odrodu z genofondu prostredníctvom pomalého procesu postupných, náhodných mutácii. Toto samozrejme neznamená, že dovoz semiačok či selektívne kríženie musia byť automaticky brané ako negatívne javy. Samozrejme oba tieto javy sú často kľúčové pokiaľ chceme získať vylepšenie danej odrody, no isteže len ak sú vykonávané obozretne a erudovane. No ohromný tlak na zdokonaľovanie vlastností jednotlivých odrôd nemôže vystavovať nebezpečenstvu pôvodný genofond na ktorom stoja dané úpravy. V súčasnosti budúcnosť konope leží v zbierkach jednotlivých vlád a utajených skupiniek, prípadne jednotlivcov. No tieto zbierky sú často nedostatočné, prešli slabou selekciou a navyše bývajú aj zlé udržiavané. V skutočnosti zbierka Spojených Národov používaná ako primárny zdroj semienok pre výskum jednotlivých vlád po celom svete je značne zredukovaná ba až vybrakovaná. Tu je niekoľko krokov, ktoré musia byť prijaté okamžite aby sa zabránilo zničeniu genetických zdrojov:  Semienka a peľ by sa mali zbierať len od erudovaných a spoľahlivých zdrojov. Zdroje semienok, ktoré pochádzajú z jednotlivých vládou zabavených zásielok často pochádzajúcich od pašerákov a len zriedka kedy bývajú takýmto spoľahlivým zdrojom. Presné špecifikácie oboch rodičov musia byť známe a preto sú tieto ostatné, zabavené, pomiešané balíky náhodne opelenej marihuany nie práve najlepším zdrojom semienok, dokonca aj keď poznáme presný pôvod týchto vzoriek. Mal by sa vykonať priamy kontakt s farmárom – pestovateľom, ktorý je zodpovedný za to, že semienka od neho získané boli vypestované v súlade pestovateľských tradícii. Presné záznamy každej možnej charakteristiky sa musia dôkladne uschovať spolu s semienkami v trojnásobnej kópii.  A pretože semienka konope neostanú životaschopné navždy, dokonca aj keď sú udržiavané v tých najlepších možných podmienkach je nutné tieto vzorky dopĺňať každé tri roky. Zber by mal byť vykonávaný za podmienok, ktoré sa budú maximálnou možnou mierov zhodovať s nikou v ktorej vznikli a umožniť im voľne sa rozmnožovať tak aby sa minimalizovala prírodná či umelá selekcia génov a aby sa zaistila ochrana celého genofondu. Polovička originálnej zbierky by sa mala ponechať až do doby kým sa nepotvrdí životaschopnosť nasledujúcej generácie a neposkytne sa rodičovský materiál pre porovnanie a spätné kríženie. Údaje o fenotype pre tieto nasledujúce generácie by sa mali starostlivo zaznamenávať aby pomohli porozumieť genotypom nachádzajúcim sa v týchto zbierkach. Výhodné znaky každej odrody by sa mali označiť a zaznamenať.  Je možné, že v budúcnosti bude legálne pestovanie konope či už na predaj, alebo pre osobné použitie, no len schválených a patentovaných odrôd. Zvláštne opatrenia budú potrebné na ochranu rôznorodosti genofondu a preto by aj patentovanie jednotlivých odrôd konope sa malo stať realitou.  Žiadúce znaky by sa mali opatrne začleniť do už existujúcich odrôd. Ďalšou neľahkou úlohou, mimo tých čo sú spomenuté vyššie bude súčasné uvalenie určitých obmedzení na zber semienok konope. No aj napriek tomuto bude svedomitý pestovateľ prispievať k ochrane a zveľaďovaniu genetiky týchto zaujímavých rastlín. Dokonca aj ak pestovateľ nemá v pláne pokúšať sa o vylepšovanie úrody budú populárne odrody chránené takže nebudú môcť degenerovať a budú môcť byť zreprodukované aj ak budú zničené. Vďaka zvýšenému selektívnemu tlaku introdukovaného enviromentálneho prostredia väčšina odrôd pestovaných pre svoj obsah drogy stratí svoju potenciu ako výsledok aklimatizácie sa v novom prostredí. Dovoľte mi teraz uviesť príklad typického pestovateľa s dobrými úmyslami. Pestovateľ žijúci v severných zemepisných šírkach si vybral ideálne miesto na pestovanie danej rastliny a starostlivo si pripravil pôdu na pestovanie. Vybral si semiačka z najlepších palíc od niekoľkých odrôd ktoré boli dostupné v predošlých pár rokoch, tak domácich ako aj dovezených. Odstránil takmer všetky samčie rastliny keď začali dozrievať čoho výsledkom boli takmer bezsemenné nádherné rastliny. Po dôkladnom zvážení si nechal niekoľko semienok pochádzajúcich z náhodného opelenia z tých najlepších palíc. Nasledujúci rok dostal z týchto semiačok dokonca ešte lepšie a väčšie rastliny ako v predošlom roku a teda zas zozbieral niekoľko semienok ako rok predtým pre nasledujúcu sezónu. Na konci tejto tretej sezóny dostal nie už tak veľké a nim žiadané rastliny ako počas predošlej, teda druhej sezóny, no stále tu bolo dosť kvalitných individuálnych rastlín. Pokračoval v zozbieraní niekoľkých semienok pre budúcu sezónu tak ako to robil v tých predošlých, no výsledkom na konci štvrtej sezóny boli rastliny horšej kvality ako v tej prvej a tento trend pokračoval z roka na rok. Kde sa stala chyba? Veď pestovateľ zozbieral semienka vždy len z tých najlepších rastlín a pestoval ich v takých istých podmienkach ako roky predtým. Prečo po druhosezónnom skvalitnení úrody nastala degenerácia? Tento príklad zobrazuje nevedomú selekciu nežiadúcich znakov. Hypotetický pestovateľ začne správne tým, že si vyberie tie najlepšie dostupné semiačka a začne ich správne pestovať. Semienka vybraté pre druhú sezónu pochádzali z náhodného hybridného opelenia skoro – kvitnúcimi, alebo prehliadnutými samčími rastlinami a od neskorých hermafroditných samičích rastlín. Veľa z týchto náhodných „peľových“ rodičov môže byť nositeľom nežiadúcich znakov pre ďalšie kríženie pretože to môže viesť k predčasnému, alebo naopak oneskorenému dozrievaniu, alebo dokonca k hermafroditizmu u nasledujúcich potomkov. Avšak tieto hybridné semiačka produkujú v priemere väčších potomkov s viac žiadúcimi znakmi ako počas prvej sezóny. Tento stav sa volá hybridná sila (hybrid vigour) a je výsledkom hybridného kríženia dvoch odlišných genofondov. Túto tendenciu má veľa dominantných charakteristík od oboch rodičov, ktoré boli prenesené na F1 potomkov čo vyústilo do obzvlášť veľkých a statných potomkov. Toto zvýšenie vitality ako dôsledok rekombinácie dominantných génov často zo sebou nesie zvýšenie obsahu kanabinoidov u F1 potomkov, no táto hybridizácia často zo sebou nesie riziko formovania možných párov génov (zvyčajne recesívnych) ktorých znaky sa prejavia u F2 potomkov. Hybridná sila môže taktiež maskovať podradné znaky v dôsledku abnormálne rýchleho rastu. Na konci druhej sezóny opäť bude výsledkom náhodného opelenia niekoľko zozbieraných semiačok. Táto selekcia sa deje na pozadí ohromného (myslene rozsahom) genofondu a množstvo možných F2 kombinácii je v tomto prípade obrovské. V tretej sezóne má genofond tendenciu uberať sa smerom k skoro dozrievajúcim rastlinám, ktoré sú aklimatizované do ich nového prostredia namiesto ich pôvodného prostredia vhodného pre produkciu drogy. Títo aklimatizovaný členovia pre tretiu sezónu majú vyššiu šancu na produkciu životaschopných semiačok ako ich rodičia a následovné náhodné opelenie opätovne zvýši počet aklimatizovaných jedincov a preto sa zvýši šanca na výskyt nežiadúcich charakteristík spojených s aklimatizáciou a tieto budú prenesené do F2 generácie. Tento jav sa zvýrazňuje z generácie na generáciu až napokon vedie k plne aklimatizovanej odrode konope, ktorá má len nízky obsah drogy. S trochou opatrnosti sa môže pestovateľ vyhnúť týmto skrytým nástrahám neúmyselnej selekcie. Jednoznačným cieľom je rázny vývoj v šľachtení konope. Aké iné kvality požadujeme od danej odrody mimo tých akými sa už prejavuje? Ktoré znaky ktorými disponuje naša odroda sú neželané a prajeme si ich krížením odstrániť? Odpovede na tieto otázky zároveň poukazujú na samotné ciele kríženia. A navyše okrem vedomostí v oblastiach botaniky, šírenia či genetiky konope sa úspešný pestovateľ naučí rozpoznávať aj tie najmenšie zmeny i naopak podobnosti vo fenotype. Medzi rastlinou a pestovateľom je vybudovaný citlivý vzťah z čoho vyplývajú prísne direktíva. Tieto zjednodušené, no časom preverené pravidlá kríženia rastlín poukazujú na to ako tento dej v skutočnosti prebieha. Selekcia je prvý a najdôležitejší krok pri krížení akejkoľvek rastliny. Práca skvelého šľachtiteľa a géniusa v obore rastlín Luthera Burbanka svieti ako maják medzi šľachtiteľmi exotických odrôd. Jeho úspechy v oblasti zveľaďovania stoviek druhov kvetín, ovocia, zeleniny sú výsledkom dôkladnej selekcie rodičovských rastlín spomedzi stoviek tisíc sadeníc i dospelých rastlín z celého sveta. Majte stále na mysli, že pri tvorbe akejkoľvek novej rastliny hrá primárnu úlohu práve selekcia. Najprv si musel ujasniť akú vlastne rastlinu chce dostať a až potom začal z nepretržitou selekciou až do konca, vždycky vyberal zo sérií po celé tie roky rastliny ktoré sa blížili k ideálu a odvrhol všetky ostatné.  Luther Burbank (in James, 1964) Správna selekcia je možná jedine vtedy ak je šľachtiteľ dobre oboznámený s rôznymi charakteristikami u konope ktoré sa dajú geneticky ovplyvňovať, pokiaľ má spôsob ktorým bude presne merať tieto odchylky a zároveň má ujasnené ciele pre zveľaďovanie týchto charakteristík selektívnym krížením. Na konci tejto kapitoly môžete nájsť podrobný súpis premenných znakov u konope vrátane parametrov obmien pre tieto znaky a komentáre pre a proti prislúchajúce k selektívnemu kríženiu. Cieľavedomým šľachtením, ktorým sa snažíme odstrániť nežiadúce charakteristiky a naopak upevniť tie žiadúce sa vyhneme nevedomému získaniu („vyšľachteniu“- úvodzovky preto, lebo takéto množenie len ťažko možno považovať za šľachtenie aj keď ním de facto je) nekvalitných, „chudobných“ odrôd. Najdôležitejšou časťou Burbankovej práce je posolstvo, ktoré hovorí šľachtiteľom o výbere rastlín „ktorá sa približuje k ideálu,“ a treba VYLÚČIŤ VŠETKY OSTATNÉ! Náhodné opelenie neposkytuje takú kontrolu aká je potrebná na vylúčenie nežiadúcich rodičovských rastlín. Každá samčia rastlina čo unikla pozornosti a nebola odstránená, prípadne akákoľvek samčia vetvička na samičej hermafroditnej rastline čo unikla našej pozornosti sa môže stať “peľovým“ rodičom pre nasledujúcu generáciu. Opelenie musí prebehnúť pod úplnou kontrolou tak, že sa na nej zúčastnia len tie samčie a samičie rodičovské rastliny, ktoré boli dôkladne vyselektované pre ich výhodné znaky a ktoré by sme chceli preniesť do nasledujúcej generácie. Pokiaľ máme k dispozícií veľkú vzorku populácie z ktorej môžeme vyberať, tak aj kvalita našej selekcie sa radikálne zvýši. Najlepšia rastlina vybraná z 10 člennej skupinky má podstatne nižšiu šancu na to, že bude významne odlišná od zvyšných deviatich ako najlepšia rastlina vybraná spomedzi 100,000 člennej vzorky. Burbank často robil počiatočnú selekciu rodičov zo vzorky pozostávajúcej až z 500,000 sadeníc. A tu vyvstáva problém u väčšiny pestovateľov čo nemajú dostatok priestoru na vytvorenie dostatočne veľkej populácie pre každú odrodu aby sa dosiahla významnejšia selekcia. A práve nedostatok dostupného miesta je to čo obmedzuje ciele pestovateľov konope. Formulovanie správne definovaných cieľov znižuje počet jednotlivcov potrebných pre vykonanie efektívnych krížení. Ďalšou technikou používanou šľachtiteľmi už od čias Burbanka je vykonanie skorej selekcie. A dôvod je jednoduchý – sadenice zaberú podstatne menej miesta ako dospelé rastliny. Tisíce semiačok sa môžu nechať vyklíčiť na jednej ploche. Táto plocha zaberie rovnaké miesto aké je potrebné pre sto 10 – centimetrových (4 palce) výhonkov, alebo šesťdesiat 30 – centimetrových (12 palcov) sadeníc, alebo jednu 60 – centimetrovú (24 palcov), mladú rastlinku. Dospelá rastlina môže kľudne zabrať toľko miesta ako sto takýchto plôch. A jednoduchou matematikou si môžeme vyrátať, že na ploche aku zaberá jedna dospelá rastlina môžeme mať až 10,000 výhonkov, samozrejme za predpokladu, že máme dostatok semiačok. No semienka výnimočných odrôd sú pomerne drahé a takisto exotické, avšak dôkladnou selekciou aplikovanou na tisícke jednotlivých rastliniek môžeme dokonca aj z bežných odrôd akými sú tie čo pochádzajú z Kolumbie, alebo Mexika získať kvalitnejších potomkov ako z uvádzaných vzácnych odrôd kde sme mali buď žiadnu, alebo len veľmi malú príležitosť pre selekciu po vyklíčení. Toto samozrejme neznamená, že vzácne odrody nie sú cenné len sa snažím povedať, že pre úspešné kríženie je dôsledná selekcia dokonca dôležitejšia ako samotná jedinečnosť danej odrody. Ale u väčšiny dovezenej marihuany z ktorej pochádzajú semiačka došlo k náhodnému opeleniu a my si môžeme byť istý, že hybridy vzniknuté z takýchto semiačok sú zárukou pre ohromnú diverzitu medzi sadenicami. Výnimočné rastliny nie je ťažké rozpoznať pokiaľ máme dostatočne početnú vzorku. Znaky ktoré sú považované za žiadúce pri šľachtení konope sa často týkajú výnosu a kvality finálneho produktu, no tieto charakteristiky sa dajú presne zmerať až po zbere rastliny a až dlho potom je možné vykonať danú selekciu, respektíve šľachtenie. Z toho plynie, že skorá selekcia sadeníc je efektívna len pre len pre tie najzákladnejšie znaky. Takže tieto podliehajú selekcií ako prvé a až neskoršia selekcia je zameraná na tie najžiadanejšie znaky tak ako sa preukazujú práve až u mladých a dospelých rastlín. Tieto skoré znaky, resp. tie ktoré je možné rozpoznať už v tomto skorom štádiu života nám môžu byť akýmsi vodítkom ešte pred samotným prejavením sa fenotypu dospelej rastliny a aj už z vyššie napísaného vyplýva, že kritéria pre skoré a navyše aj efektívne selektovanie sadeníc sa dajú pomerne ľahko stanoviť. A jeden príklad za všetko. Ak si predstavíme konkrétne sadenicu ktorá je vytiahnutá a tenká tak táto sa môže dobre uplatniť ako rodič pre tvorbu dužiny a vlákna kým sadenice s malým internodálnym rozpätím a pomerne dobrým rozvetvením sa vetvičiek sa ukazujú ako viac vhodné pre produkciu palíc. Avšak veľa dôležitých znakov pri ktorých vytvárame selekciu u palíc konope nemôže byť efektívne posúdených ešte aj pomerne značnú dobu potom ako sa tieto rastliny stanú rodičmi z čoho vyplýva, že veľa týchto krížení je vykonaných priskoro a selekcia sa vykonáva až následne v neskoršom období ale už u semienok. Samotná hybridizácia je proces pri ktorom dochádza ku zmiešaniu odlišných genofondov za cieľom dostať potomkov so značnou genetickou variabilitou z ktorej môžeme následne vyselektovať určité typické jedince. V prírode náhodnú hybridizáciu vykonáva vietor. No pri cieľavedomom pestovaní šľachtiteľ prevezme zodpovednosť za produkciu konkrétnych, kontrolovaných hybridov. Tento proces je taktiež známi ako krížové opelenie (cross - pollination), krížové oplodnenie (cross - fertilization), alebo jednoducho kríženie(crossing). Ak sú výsledkom semiačka tak z nich dostaneme potomkov u ktorých sa budú prejavovať znaky od každého rodiča. Veľa hybridných semiačok sa najľahšie získava pestovaním dvoch odrôd vedľa seba, odstránime samčie rastliny danej jednej odrody pre ktorú necháme samičie rastliny a zvyšok necháme na prírode. Ak chceme dostať čo najviac hybridných semiačok tak by sme nemali vyvíjať akékoľvek obmedzenia u odrody ktorá bude ako producent peľu aj u tej ktorá bude ako producent semienok; aj keď sú gény pre sterilitu akokoľvek vzácne. Je dôležité aby sme držali na pamäti, slabiny ktoré sa vyskytovali u rodičov sa prenášajú na potomkov rovnako dobre ako ich silné stránky. A práve kvôli tomuto sú pre hybridné kríženia vždy používané len tie najzdravšie a najvitálnejšie rastliny. Taktiež rôzne chyby, resp. odchylky (rastliny, alebo časti rastliny môžu byť nositeľmi spontánnych mutácií ktoré sa na nich aj vyskytujú) veľmi ľahko prenášajú ich zmutované gény na potomkov pokiaľ pochádzajú od samcov. Pokiaľ sú obe rodičovské rastliny pochádzajú z iného genofondu, po opelení jednej druhou je výsledkom hybridná sila pretože dominantné gény bývajú väčšinou nositeľmi cenných znakov, no a rôzne dominantné gény väčšinou zdedia od každej rodičovskej rastliny aj maskované recesívne znaky ktoré sa dedia zas od ostatných. Toto spôsobuje nárast obzvlášť veľkých a zdravých jedincov. Na zvýšenie hybridnej sily u potomkov je dobré aby sme vyberali rodičov z odlišným geografickým pôvodom pretože tieto budú pravdepodobne reprezentovať diferencovanejšie genofondy. Príležitostne sa môžu aj u hybridných potomkov prejaviť vady od oboch rodičov, no prvá generácia by mala aj tak stále obsahovať recesívne gény pre vhodné znaky ktoré je možné vypozorovať u rodičovskej rastliny pokiaľ tento rodič bol homozygotný pre daný znak. Prvú generáciu (F1) preto príbuzensky krížime aby sme umožnili recesívnym génom sa prekombinovať a následne aj prejaviť žiadaným znakom od daného rodiča. Veľa šľachtiteľov sa zastaví pri prvom krížení, teda tom z ktorého sme dostali nekvalitnú F1 generáciu a nikdy už nevyužije genetický potenciál danej odrody. Neuskutočnia kríženie, resp. samoopelenie F1 generácie aby dostali F2 generáciu. A pretože väčšina tuzemských odrôd konope sú práve F1 hybridy pre veľa znakov môžeme dosiahnuť ohromnú rôznorodosť a recesívnu rekombináciu práve príbuzenským krížením týchto domácich hybridných odrôd. A pretože u týchto odrôd už bolo vykonané kríženie ktorého výsledkom je F1 generácia sme vlastne ušetrili jeden rok a môžeme pristúpiť priamo k tvorbe F2 hybridov. U týchto F2 hybridov sa najpravdepodobnejšie prejavia recesívne rodičovské znaky. A od tejto F2 generácie môžeme selekciou vybrať rodičovské rastliny, ktoré použijeme ako počiatočné pre odštartovanie tvorby nových čisto – krížených odrôd. Samozrejme, že u F2 generácie sa môžu vyskytnúť extrémnejšie charakteristiky ako u oboch P ~ rodičov. (Napríklad ak skrížime P1 s vysokým obsahom THC x P1 s nízkym obsahom THC dostaneme F1 hybrida so stredne vysokým obsahom THC. Príbuzenským krížením F1 generácie dostaneme F2 hybridov oboch P2 rodičov [vysoký a nízky obsah THC] fenotypov, s fenotypom so stredne vysokým obsahom THC ako u F1 fenotypu ako aj fenotypy s extra vysokým obsahom THC ako aj extrémne nízkym obsahom THC). A pretože výsledkom kríženia bola rekombinácia génov tak nemožno hovoriť o čistom krížení u F1 hybridov a tieto musia byť vytvorené z originálnych rodičovských odrôd. Keď pestovateľ vytvára hybridy, pokúša sa dostať dostatok semienok, ktoré by mu vydržali na niekoľko nasledujúcich rokov. Po počiatočnom teste na políčku tie semienka, ktoré sa ukázali ako nevyhovujúce (samozrejme sa jedná o várku z ktorej pochádzali) zničíme a naopak vyhovujúce hybridné semienka si ponecháme na neskoršie použitie. Pokiaľ ideme vytvoriť hybridy, vytvoríme si klony od každej rodičovskej rastliny aby sme ochránili pôvodné rodičovské gény. Spätné kríženie je ďalšou metódou použiteľnou pri tvorbe potomkov ak chceme posilniť rodičovské charakteristiky. V tomto prípade uskutočníme kríženie medzi jedným F~, respektíve nasledujúcim potomkom a tým rodičom u ktorého sa vyskytuje daný nami preferovaný znak. A ešte raz, táto metóda poskytuje šancu na rekombináciu a možné vyjadrenie vybraného rodičovského znaku. Spätné kríženie je pomerne vhodnou metódou ak chceme vytvoriť novú odrodu, no často je to problém pretože konope je jednoročná rastlina, takže musíme venovať špeciálnu starostlivosť zásobným rodičovským rastlinám, ktoré použijeme budúci rok pre daná spätné kríženie. A práve tu sa preukazuje jedna z výhod indooru, resp. pestovania v skleníku kde môžeme ochrániť tieto rastliny pred nepriaznivým počasím počas zimy. V oblasti trópov môžu byť rastliny pestované von po celý rok. A ako dodatok k ochrane konkrétnych rodičovský rastlín dôsledný šľachtiteľ si vždy uschová veľa semienok z originálnej P1 várky, ktorá produkovala rastliny s cennými znakmi takže aj u ostatných P1 rastlín sa budú prejavovať tieto znaky a môžeme ich pestovať a selektovať aj v budúcnosti podľa potreby. V nasledujúcich bodoch sú zhrnuté základné typy pre šľachtenie: 1 – Krížme medzi sebou len druhy s najlepšími znakmi (hybridizácia). 2 – Ak chceme docieliť možnosti pôvodného kríženia tak musíme krížiť medzi sebou dve individuálne rastliny z F1 generácie, alebo samoopeliť F1 rastliny (diferenciácia). 3 – Spätným krížením upevníme znaky vyskytujúce sa u pôvodných rodičov. 4 – Krížením dvoch podobných čisto krížených (homozygotných) odrôd ochránime spoločné znaky a obnovíme silu. Mali by sme si zapamätať, že hybridná rastlina nie je hybridom pre všetky znaky tak isto ako čisto krížená odroda nie je čisto krížená pre všetky znaky. Keď sa bavíme o krížení tak sa bavíme o dedení jedného, alebo len niekoľkých znakov. Istú odrodu možno čisto krížiť len pre niekoľko znakov, hybrid pre zvyšok. Mohohybridné kríženie sa týka jedného znaku, dihybridné kríženie dvoch znakov atď. Rastliny majú isté limity rastu a aj šľachtiteľ môže získať len takú rastlinu ktorá je vyjadrením určitého génu prítomného v celkovom genofonde. Šľachtením v skutočnosti nevznikne nič nové, je to iba prekombinovanie existujúcich génov do nových genotypov. No možnosti týchto rekombinácií sú takmer nekonečné. Najbežnejším použitím hybridizácie je kríženie dvoch najlepších odrôd. Hybridy môžeme získať krížením vybraných jednotlivcov z odlišných vysoko potentných odrôd s odlišným geografickým pôvodom ako napríklad Thajské odrody krížené s Mexickými. Tieto dve rodičovské rastliny môžu zdieľať len jediný znak vysokej psychoaktivity a líšiť sa takmer vo všetkých ostatných. Z tejto ohromnej výmeny génov sa môže v F2 generácii objaviť značné množstvo fenotypov. Z týchto potomkov šľachtiteľ vyberie tie jedince u ktorých sa vyskytujú tie najlepšie znaky od rodičov. Ako príklad uvažujme o potomkoch pochádzajúcich z P1 (rodičovské rastliny) generácie a vznikli krížením Mexickej a Thajskej odrody. V tomto prípade sa vyselektujú gény pre vysoký obsah drogy od oboch rodičovských rastlín zatiaľ čo ostatné požadované znaky sa už budú selektovať z oboch odrôd osobitne (teda, že určitý znak sa vyskytuje u jednej odrody, zatiaľ čo iný zas u druhej). Gény pre znaky mohutného vzrastu a skorého dozrievania vyselektujem z Mexickej odrody, ktorá nám poslúži ako samičia rastlina a znaky týkajúce sa veľkých palíc a sladkej kvetovej vône vyselektujeme z Thajskej odrody, ktorá bude v tomto prípade samčieho pohlavia. U veľa F1 potomkov sa bude prejavovať niekoľko z týchto žiadaných znakov. Pri podpore ďalšej segregácie génov sa najpravdepodobnejšie priblížime k pre nás ideálnej rastline, ktorá vzíde z kríženia medzi nimi. F2 generácia je ohromným zdrojom variácií a vyjadrených recesívnych znakov. U F2 generácie je niekoľko jedincov z mnohých u ktorých sa vyskytujú všetky vyselektované znaky. A teraz sa začína proces príbuzenského kríženia použitím F2 rodičov. Pokiaľ je to možné, začnite pestovať dve oddelené línie a týmto nikdy neumožnite príbuzensky sa krížiť medzi sebou. V tomto prípade si vyberieme jednu prijateľnú samčiu rastlinu spoločne s dvoma samičími, alebo naopak. Krížením medzi touto samčou rastlinou a dvoma samičími vyústi do dvoch dedičných línií s jemne odlišnou genetikou, no každá táto línia bude vyjadrovať nami požadované charakteristiky. Každá generácia bude produkovať nové prijateľnejšie kombinácie. Pokiaľ skrížime dve odrody ktoré sú čisto krížené dostaneme F1 potomkov s menšou variabilitou ako keď skrížime dvoch hybridov. Toto súvisí s obmedzenou diverzitou genofondu u týchto dvoch odrôd ktoré boli hybridizované v predošlých kríženiach. Neustálou selekciou a príbuzenským krížením tých najlepších rastlín počas niekoľkých generácií upevníme tieto dve odrody ktoré sa stanú čisto kríženými pre všetky originálne vyselektované znaky. Toto znamená, že časom sa dospeje do stavu kedy sa u všetkých potomkov od hociktorých rodičov u tejto odrody budú vyskytovať vždy všetky nami vyselektované znaky. A následným príbuzenským krížením od tohto okamihu môže začať pomaly, ale rovnomerne začať klesať sila danej odrody. Pokiaľ nedostatočná sila sa ovplyvňuje spolu so selekciou fenotypov pre veľkosť a odolnosť môžeme príbuzensky skrížiť tieto dve separátne vyselektované odrody aby sa prekombinovali ich nevyselektované gény a obnovila sa sila. Toto pravdepodobne nebude ovplyvňovať kríženie pre dané nami vyselektované znaky iba ak by tieto dva odlišné systémy génov kontrolovali ten istý znak v dvoch odlišných líniách, ale tento stav je vysoko nepravdepodobný. Teraz pestovateľ produkuje hybridnú odrodu ktorá je čisto krížená pre veľký vzrast, skoré dozrievanie, veľké, sladko voňajúce palice a vysoký obsah THC. Čiže sme dosiahli nami vytýčený cieľ! Opeľovanie vetrom spolu s dvojdomosťou rastliny vytvárajú predpoklad pre heterozygotnosť genofondu konope. Vďaka príbuzenskému kríženiu hybridov sa modifikujú z heterozygotnych genofondov na homozygotne čim sa zaistí ich genetická stabilita potrebná pre tvorbu čisto krížených odrôd. Vytvorením týchto odrôd sa umožní šľachtiteľovi vytvárať hybridné kríženia s väčšou šancou na predpovedanie výsledku. Taktiež môžu byť vytvorené hybridy ktoré nie sú schopné reprodukcie u F2 generácie. Komerčné semienka môžu byť vyvíjané tak aby bolo nutné ich zakupovať každým rokom pretože F1 hybridy dvoch čisto krížených línii sa nebudú krížiť správne. Takto môže šľachtiteľ ochrániť svoje investície vložené do kríženia pretože môže byť zhola nemožné vytvoriť rodičov z F2 generácie. V súčasnosti sa zdá nepravdepodobné aby sa udelil patent pre nejakú rastlinu a teda na jej čisto kríženú odrodu u konope s obsahom drogy vyšším ako povoleným. Je ale pravdepodobné, že v budúcnosti po zlegalizovaní pestovania konope sa určite budú spoločnosti spolu s nárastom času, miesta a peňazí uchádzať o uznanie daných patentov. Môže sa stať, že bude legálne len pestovanie istých patentovaných odrôd produkovaných rozsiahlymi spoločnosťami zaoberajúcich sa práve produkciou semienok. Bude práve toto tým nástrojom vlády a priemyslu ako skombinovať kontrolu kvality a kvantity konope pestovaného pre obsah drogy? Aklimatizácia Väčšina pestovateľov v Severnej Amerike väčšinu svojho úsilia vkladá do aklimatizácie odrôd pochádzajúcich z trópov s vysokým obsahom THC do ich oblasti tak aby dané odrody nestratili svoju silu. Odrody ako napr. tie pochádzajúce z Thajska, ale trpia neskorým dozrievaním, pomalým a navyše nepravidelným vývojom palíc takže majú problém dozrieť v mnohých oblastiach Severnej Ameriky. Dokonca aj pri pestovaní rastliny v skleníku sa nám nemusí podariť priviesť ich do úplnej zrelosti a využiť tak ich plný potenciál. Aby sa u týchto odrôd dosiahlo skoré dozrievanie a rýchly vývoj palíc môže šľachtiteľ pristúpiť k hybridizácií ako bola popísaná vyššie. No pokiaľ je pre nás dôležité ochrániť unikátnu dovezenú genetiku tak hybridizácia nie je zrovna najvhodnejší spôsob. Alternatívou môže byť čisté kríženie medzi dvoma, alebo viacerými Thai (konkrétna odroda) rastlinami, ktoré sa najviac približujú svojimi vlastnosťami k ideálu v tomto prípade skorému vývoju palíc. V tomto prípade môžeme kľudne ignorovať veľa ostatných znakov a sústrediť sa len na vyšľachtenie skoro dozrievajúcej, čistej odrody Thai. No táto odroda môže aj naďalej dozrievať výrazne neskôr ako by bolo ideálne pre danú oblasť ibaže by sa uplatnil tlak selekcie. Pokiaľ stále pokračujeme v krížení niekoľkých rastlín ktoré spĺňajú naše požiadavky pre ostatné kritéria ako napríklad vysoký obsah THC tak tieto môžeme použiť na vývoj ďalšej čistej odrody Thai s vysokým obsahom THC. Potom ako ustabilizujeme tieto línie čisto krížených odrôd môžeme sa pokúsiť o dihybridné kríženie, vývoj a následnú produkciu F1 generácie ktorá bude pozostávať zo skoro dozrievajúcich rastlín s vysokým obsahom THC s čistou Thai genetikou, alebo inými slovami povedané pokúsiť sa o vývoj aklimatizovanej rastliny s vysokým obsahom drogy. Ak krížime určitú odrodu bez toho aby sme si v hlave ujasnili vopred ciele nášho šľachtenia tak najpravdepodobnejšie dospejeme k odrode ktorá bude aklimatizovaná pre danú oblasť no zároveň stratí počas tohto procesu veľa preferovaných charakteristík. Úspešný pestovateľ je v tomto prípade obozretný a v žiadnom prípade neprehliada znaky ktoré by sa neskôr mohli ukázať užitočné. Je dôležité aby dovezené konope ostalo nedotknuté a aby sa ochránila genetika druhov ktoré boli stratené počas nadmernej hybridizácie. V súčasnosti neznáme gény sa môžu neskôr ukázať ako zodpovedné za rezistenciu pred rôznymi škodcami a chorobami a jedinou cestou ako ich získať bude práve spätné kríženie súčasne existujúcej odrody s genofondom pôvodnej rodičovskej rastliny. Potom ako bola určitá čisto krížená línia ustabilizovaná šľachtiteľ určuje a štatisticky analyzuje potomkov aby určil určitú schému dedičnosti pre daný znak. tento systém použil aj Gregor Mendel pri formulácií jeho základných pravidiel dedičnosti, ktoré môžu súčasným šľachtiteľom byť nápomocné pri predpovedaní výsledku kríženia. 1 – Určime si dve čisté línie konope, ktoré sa líšia v konkrétnych znakoch. 2 – Tieto dve línie čisto skrížime tak aby sme dostali F1 generáciu. 3 – Túto F1 generáciu následne príbuzensky skrížime. 4 – Potomkov týchto F1 a F2 generácii roztriedime a pozorne študujeme ich znaky. 5 - Výsledok štatisticky analyzujeme. 6 – Výsledok porovnáme s už známymi schémami dedičnosti a na ich základe charakterizujeme gény pre ktoré bola dané odroda vyselektovaná. Zafixovanie znakov Zafixovanie znakov (vytvorenie homozygotných potomkov) je u jednotlivých odrôd konope podstatne ťažšie ako u veľa ostatných kvitnúcich rastlín. U jednodomých odrôd prípadne hermafroditov je možné zafixovať jednotlivé znaky samoopelením jednotlivých rastlín u ktorých sa vyskytujú nami požadované znaky. V tomto prípade jedna rastlina je súčasne v pozícií materskej aj otcovskej rastliny. Avšak väčšina odrôd konope je dvojdomých, iba ak by sa vyvolal stav hermafroditizmu umelo, preto je treba znaky ktoré obsahuje druhý rodič zafixovať. Pokiaľ toto nie je možné skrížime unikátne jedince s rastlinami u ktorých sa dané preferované znaky nevyskytujú, príbuzensky skrížime F1 generáciu a selekciou vyberieme u F2 generácie rodičov u ktorých sa vyskytujú požadované znaky, no táto cesta je pomerne náročná. Pokiaľ znak, ktorý považujeme za priaznivý u dvojdomej rastliny sa vyskytuje a objaví sa najskôr u jednodomej, môžeme ho zafixovať samoopelením a následne vyselektovať spomedzi potomkov. Následne vyberieme z danej populácie jednotlivé dvojdomé rastliny a tieto skrížime aby sme krížením odstránili jednodomosť u nasledujúcich generácií. Galoch (1978) naznačil, že kyselina giberelová (GA3) podporuje tvorbu tyčiniek, zatiaľ čo kyselina indoliloctová (IAA), ethrel a kinetin podporujú tvorbu piestikov v rannom kvitnúcom štádiu u konope. Zmena pohlavia sa dá využiť v niektorých užitočných prípadoch. Asi najdôležitejší prípad je keď sa určitý znak vyskytuje len u jedného rodiča a bolo by zložité vykonať kríženie, možnosť by tu bola iba ak by daná rastlina to bola hermafroditná. Hormóny môžu byť veľmi nápomocné pri zmene pohlavia odrezkov rastliny u ktorej sa vyskytujú požadované znaky a tieto odrezky použijeme ako náprotivného rodiča k tým predošlým. Toto je asi najjednoduchšia metóda ktorou možno zmeniť samičie odrezky na samčie použitím spreju ktorý bude obsahovať roztok s obsahom 100 jednotiek kyseliny giberelovej na milión jednotiek vody každý deň počas piatich po sebe idúcich dní. Samčie kvietky sa môžu objaviť už do dvoch týždňov. Peľ následne zozbierame a opelíme ním originálne samičie odrezky. Potomkovia ktorý vzídu z tohto kríženia budú prevažne samičieho pohlavia pretože tu dojde akoby k opeleniu samičej rastliny samičou aj keď pozmenenej na samčiu. Táto na samčie pohlavie zmenená rastlina sa následne vráti opäť do stavu samičej, no nie je vhodná ako rodič pre tvorbu semienok, lebo produkuje len málo kvietkov z ktorých dostaneme len málo semienok. Pokiaľ pozmeníme celú úrodu v rannom štádiu života tak aby sme dostali buďto len samčie, alebo iba samičie rastliny a tvorba semienok, alebo bezsemennej konope bude značne uľahčená. ddt Zmenu pohlavia pre účely kríženia môžeme dosiahnuť aj rôznym mrzačením či zmenami fotoperiody. Dobre zakorenení, kvitnúci odrezok s dobrým vzrastom zastrihneme na 25 % veľkosť z jeho pôvodnej veľkosti a odstránime všetky na ňom sa nachádzajúce kvietky. Nový rast nastane do niekoľkých dní, no často sa objaví aj niekoľko kvietkov opačného pohlavia. Kvietky nechceného pohlavia odstraňujeme až do doby keď chceme aby došlo k opeleniu. Extrémne krátke svetelné cykly (6-8 hodín) môžu takisto byť príčinou zmeny pohlavia. No tento proces zaberie pomerne viac času a je pomerné pracné ho aplikovať na konkrétnom políčku. Pomer genotypu a fenotypu Držme si stále v pamäti, že ak sa pokúšame upevniť určité nami preferované charakteristiky tak pri monohybridnom krížení môžeme dostať až štyri možné kombinácie genotypov, pri dihybridnom krížení je to až 16 možných kombinácii genotypov atď.. Pomer fenotypu a genotypu je len pravdepodobný. Ak chceme získať také znaky u rastliny za ktoré zodpovedajú recesívne gény tak by nebolo zrovna efektívne použiť na to 64 potomkov a spoliehať sa na to, že dostaneme aspoň jedného recesívneho jedinca. Aby sme zvýšili šancu na úspech je lepšie v tomto prípade narábať so stovkami potomkov a spomedzi nich si vyberieme toho najlepšieho jedinca homozygotného pre dané recesívne znaky a jeho použijeme ako budúceho rodiča. Všetky zákony dedičnosti sú založené na náhode v dôsledku čoho sa u potomkov nemusíme priblížiť k predpokladanému pomeru až kým ich omnoho viac nebude fenotypicky charakterizovaných a združených ako určité teoretické minimum. Genotyp každej jednej rastliny je vyjadrený mozaikou stoviek takmer nepatrných, prekrývajúcich sa znakov. A práve celkový sumár týchto znakov predurčuje vo všeobecnosti fenotyp každej jednej rastliny. Z tohto vyplýva, že je veľmi ťažké zistiť či daná vybraná charakteristika je len jeden znak, alebo je to akýsi prekryv viacerých znakov a či sú tieto znaky kontrolované jedným, alebo viacerými pármi génov. U rastlín ktoré pestovateľ nekrížil čisto pre daný znak (-y) často dochádza k jemným rozdielom. Tieto ciele pestovania by sa mali vždy stanoviť. Samoopeľovanie F1 hybridov bude viesť k potrebnej variabilite u F2 generácie pre vyselektovanie rodičov pre nasledujúcu generáciu, dokonca aj vtedy ak nepoznáme charakteristiky pôvodných rodičov F1 hybridov. v nasledujúcej generácii sa objavia fixované znaky a následne sa môže začať s krížením čistých odrôd. Selekciou a krížením jednotlivých rastlín, ktoré sa najviac blížia k dokonalosti formulovanej podľa pestovateľových cieľov možno odrodu neustále vylepšovať dokonca aj keď nikdy neviem presne predurčiť schému dedičnosti. Doplňujúce znaky sa napokon skombinujú do jednej línie ktorej semienka budú produkovať rastliny s požadovanými rodičovskými znakmi. Príbuzenským krížením odrôd zároveň umožníme nevýrazným, recesívnym znakom aby sa prejavili a prípadne abnormality musia byť pracne odstránené z kríženej populácie. Po piatich, alebo šiestich generáciách sa odrody stanu až neuveriteľne stabilné, uniformné. Silu príležitostne obnovíme skrížením s ďalšou líniou, alebo spätným krížením. Pre budúce rodičovské rastliny si vyberáme tie rastliny, ktoré sa najviac blížia k ideálu. Pokiaľ sa daný žiadaný znak nevyskytuje u rodičovskej rastliny je oveľa menej pravdepodobné, že sa vyskytne u jej potomkov. Je pravidlom, že žiadané charakteristiky budú dedičné a nebudú primárne výsledkom enviromentálneho prostredia, alebo spôsobu pestovania. Získané znaky nie sú dedičné a teda ani ich nie je možné získať formou zdedenia. Šľachtenie odrody kvôli niekoľkým znakom naraz významne zvyšuje šancu na úspech. A ako prídavok k špecifickým znakom ktoré sa pokúšame získať je dobré ak vyberáme rodičov takých ktorý disponujú aj ďalšími všeobecne výhodnými znakmi ako napr. sila a vzrast. Určenie dominancie a recesivity môžeme docieliť jedine pozorovaním výsledkov mnohých krížení, avšak aj tak vo väčšine prípadov bývajú “divoké“ znaky tie dominantné. Toto je jeden z nástrojov pre adaptovanie sa a následne aj prežitie. No aj tak sa u F2 generácie prejavia všetky možné kombinácie, pokiaľ je táto generácia dostatočne bohatá na jedince, bez ohľadu na dominanciu. Teraz po neustálom zjednodušovaní tohto úžasného systému dedičnosti je čas na opis výnimiek, ktoré sa vyskytujú mimo týchto pravidiel a mali by byť ozrejmené. V určitých prípadoch aj keď nejaký jeden pár génov kontroluje určitý znak je aj napriek tomu treba druhý, alebo tretí pár na to aby sa daný znak prejavil. Tento stav sa nazýva interakcia génov. V tomto prípade určitá nešpecifická vlastnosť o ktorú sa prípadne môžeme zaujímať je úplne izolovaná od ostatných génov a pôsobení enviromentálneho prostredia. Gény sa v niekoľkých málo prípadoch prenášajú po skupinách namiesto toho aby sa tak dialo pre každý konkrétny zvlášť. Tento stav sa nazýva previazanosť génov. Tieto gény sa nachádzajú pozdĺž toho istého chromozómu a môžu, no nemusia kontrolovať ten istý znak. Výsledkom môže byť prípad kedy jeden znak nemôže byť zdedený bez toho aby sa zdedil aj iný takto previazaný znak. Tak isto sa ojedinele môže vyskytnúť aj prípad tzv. previazanosti s pohlavnými chromozómami, kedy je určitý znak spätý práve len na určitý takýto chromozóm a aj jeho vyjadrenie môže byť tak isto späté len pre určité pohlavie ovplyvnené týmito génmi. Crossing over je ďalší prípad ktorý vybočuje z určitej schémy krížení tak ako boli popísané. Crossing over je výmena celých častí genetického materiálu medzi dvoma chromozómami. Toto môže viesť k situácii kedy sú dva za normálnych okolností spolu sa vyskytujúce v tomto prípade gény dedené osobitne na oddelených chromozómoch. Všetky deje popísané v tomto odstavci môžu byť príčinou odchýlok pri krížení od očakávaného výsledku, ktorý by mal nastať podľa Mendelových zákonov. Práve náhoda je tým hlavným faktorom čo ovplyvňuje šľachtenie konope a vlastne všetkých introdukovaných rastlín a úspech sa priamo úmerne zvyšuje počtu krížení, ktoré šľachtiteľ vykoná. Varbilita, separácia, medzipríbuznosť, ohodnotenie, rozmnožovanie, šírenie sú kľúčovými slovami pri zušľachťovaní rastlín. Šľachtiteľ začne s produkciou a zberom variabilných eventuálnych rodičov z ktorých sú tie najlepšie vybraté a separované od ostatných. Medzipríbuzenské kríženie povedie u ich potomkov k nutnosti ohodnocovania týchto potomkov z hľadiska výskytu požadovaných znakov u nich. Pokiaľ pri tomto ohodnotení usúdime, že u daných potomkov nedošlo k vylepšeniu parametrov tak ako bol náš úmysel tak celý proces zopakujeme. takýchto zušľachtených potomkov následne rozmnožíme a šírime ďalej pre komerčné účely. Nepretržité ohodnocovanie rastlín na políčku je veľmi dôležité aby sme neustále mohli kontrolovať uniformitu a vyberať rodičov pre ďalšie medzipríbuzenské kríženie. Toto neustále sa približovanie k ideálu vytvára vyvážený systém zušľachťovania rastlín. Už z podstaty konope vyplýva jej náročnosť pri krížení, čo je určite výzvou pre nejedného šľachtiteľa. Opeľovanie prostredníctvom vetra, dvojdomosť rastliny vedie k úžasnej schopnosti konope prispôsobiť sa danému prostrediu, no je zároveň príčinou mnohých problémov pri šľachtení, no treba mať na pamäti, že ani jeden z týchto problémov nie je neprekonateľný. Neustále naberanie nových vedomostí a získavanie citu pre túto rastlinu je oveľa dôležitejšie ako pamätanie si Mendelových zákonov. Slova velikána v tejto oblasti Luthera Burbanka to výstižne pomenúvajú: „ Dedičnosť je neprekonateľná práve v tom, že sa neustále opakuje“. ––––––––––––––––––– Prvá skupina znakov sa týka rastliny konope ako celku a zvyšné znaky zas konkrétnych častí ako kvalita sadeníc, listov, vlákna a kvietkov. A nakoniec je uvedený zoznam rôznych odrôd konope spolu s ich špecifickými vlastnosťami. Následný môžeme vytvorený výber základných a potom špecificky požadovaných znakov. Zoznam výhodných znakov u konope v ktorých dochádza k variabilite: 1. Všeobecné znaky a)Veľkosť a výnos b) Sila rastu c) Prispôsobivosť d) Odolnosť e) Rezistentnosť voči chorobám a škodcom f) Dozrievanie g) Tvorba koreňov h) Vetvenie i) Pohlavie [B]2. [color=violet] Znaky u sadeníc 3. Znaky u listov 4. Znaky u vlákien 5. Znaky u kvetov a) Tvar b) Forma c) Veľkosť kalichov d) Farba e) Obsah kanabinoidov f) Chuť a vôňa g) Stálosť aromatických látok a kanabinoidov h) Typ trichómov i) Kvalita a množstvo produkovanej živice j) Stálosť živice k) Tempo sušenia a konzervovania l) Náročnosť manikúry (po zbere) m) Charakteristika semienok n) Priebeh vyzrievania o) Priebeh kvitnutia p) Priebeh dozrievania q) Zastúpenie jednotlivých kanabinoidov 6. Zastúpenie základných fenotypov u odrôd konope 1. Všeobecné znaky a) Veľkosť a výnos – Veľkosť konkrétnej rastliny je ovplyvnená enviromentálnymi faktormi ako napríklad priestor pre korene a rast výhonkov, adekvátnym prísunom svetla, živín a správnym zalievaním. Tieto enviromentálne faktory ovplyvňujú samotné vyjadrenie genotypu, teda fenotyp, no genotyp u každej jednej rastliny zvlášť je zodpovedný za celkovú rôznorodosť hrubých čŕt morfológie, vrátane veľkosti. Pri pestovaní za rovnakých podmienok môžeme ľahko rozpoznať a následne selektovať veľké a malá jedince. Bolo zdokumentovaných veľa prípadov zakrpatených rastlín konope, no ale tento zakrpatený vzrast sa tak isto môže stať predmetom genetickej manipulácie tak ako je to aj u iných vyšších rastlín ako napríklad zakrpatená kukurica či citrusy.Rodičovské rastliny, ktoré boli vybraté kvôli mohutnému vzrastu majú tendenciu produkovať z roka na rok potomkov väčšej priemernej veľkosti. Hybridným krížením medzi vysokou odrodou (Cannabis sativa-Mexico) s odrodou s nízkym vzrastom (Cannabis ruderalis-Russia) dostaneme F1 potomkov stredného vzrastu (Beutler a der Marderosian 1978). Avšak hybridná sila ovplyvní veľkosť potomkov viac ako akýkoľvek iný genetický faktor. Zväčšenie veľkosti u hybridných potomkov je často až udivujúce a prispieva k vyššej úspešnosti u pestovateľov konope pri pokusoch o zväčšenie veľkosti rastlín. Nie je presne známe či u týchto rastlín existuje nejaká skupina génov zapríčiňujúca “gigantizmus“ u konope, alebo či polyploidný jednotlivci skutočne dosahujú väčších rozmerov ako diploidný v dôsledku zvýšeného počtu chromozómov. Tetraploidy zvyčajne majú tendenciu dorastať do väčších rozmerov ako diploidi, no takisto aj ich nároky na vodu sú vyššie. Zisk je predurčený celkovou produkciou vlákna, semienok, alebo živice a práve selektívnym krížením môžeme zvýšiť zisk hociktorého z týchto produktov. Avšak niektoré z týchto znakov môžu byť v tesnom príbuzenstve a môže byť nemožné šľachtiť rastlinu pre jeden z týchto znakov bez ďalšieho (genetická previazanosť). Pri príbuzenskom krížení čistých odrôd dosiahneme zvýšenie výnosov jedine v prípade ak vyselektujeme práve rodičovské rastliny s vysokými výnosmi. No tieto vysoko výnosné rastliny neselektujeme kým neprejdú sušením a následne manikúrou. A teda veľa najvitálnejších rastlín krížime a semienka selektujeme až po zbere keď môžeme kvantitatívne, ale aj kvalitatívne zmerať úrodu. b) Sila rastu – Veľký vzrast je takisto často znakom zdravého, vitálneho rastu. Rastlina, ktorá začne okamžite rásť pravdepodobne narastie väčšia a získame z nej väčší výnos za kratšie obdobie rastu ako u rastlín s pomalým, zdĺhavým rastom. Rodičovské rastliny si vždy vyberáme také, ktoré disponujú bohatým, zeleným olistením a z toho plynúcim aj rýchlym rastom. Tento proces zaistí aby sa gény zodpovedné za celkovo slabý rast a vývoj rastliny počas kríženia vylúčili z populácie a naopak gény pre silný a vitálny rast ostali. c) Prispôsobivosť - Tento znak je obzvlášť dôležitý pre takú rastlinu akou je konope, teda s takým rozšírením aby mala schopnosť prispôsobenia sa tak rôznorodým enviromentálnym podmienkam. Konope je jednou z najviac genotypovo diverzifikovaných a fenotypovo plastických rastlín na našej planéte; toto je výsledkom prispôsobenia sa enviromentálnym podmienkam od trópov až po oblasti mierneho pásma. Domáce poľnohospodárske pomery tak isto ovplyvňujú konope vzhľadom na to, že musí byť pestované v ohromne rozdielnych podmienkach. Rastliny, ktoré budú selektované pre schopnosť prispôsobenia sa sú klonované a pestované v niekoľkých oblastiach. Tie rodičovské rastliny u ktorých je najvyššie percento prežitia môžu byť vyselektované ako možné budúce rodičovské rastliny pre adaptovanú odrodu. Prispôsobivosť je v skutočnosti len iný výraz pre odolnosť pod rôznorodými rastovými podmienkami. d) Odolnosť – Týmto termínom vyjadrujeme celkovú rezistentnosť rastliny voči teplu, mrazu. obdobiu sucha, alebo naopak nadmerného vlhka atď. atp.. Rastliny s výnimočnou rezistentnosťou objavíme vo chvíli keď okolité podmienky vedú k usmrteniu zvyšku veľkej populácie. Týchto niekoľko rastlín čo prežilo dané nepriaznivé podmienky môže dedične preniesť túto rezistentnosť voči enviromentálnym podmienkam, ktoré zabili väčšinu populácie. Šľachtením týchto prežitých rastlín môžeme dostať potomkov, ktorých takisto necháme vystavených týmto nepriaznivým enviromentálnym podmienkam, následnou dôslednou selekciou počas niekoľkých generácii môžeme dospieť k výsledku kedy tieto šľachtené odrody dosiahnú zvýšenú rezistentnosť voči nedostatku vlahy, mrazu, nadmerného tepla atď. e) Rezistentnosť voči chorobám a škodcom – tak ako pri odolnosti (rezistentnosti) aj v tomto prípade vedie východisko tým istým smerom, teda vyšľachtiť danú odrodu tak aby sa u nej zvýšila rezistentnosť voči určitej chorobe ako napríklad vädnutie v dôsledku napadnutia rôznymi hubami. Pokiaľ naše políčko napadne napríklad vyššie spomínané hubové ochorenie a takmer všetky rastliny uhynú a len pár ich prežije tak sa dá predpokladať, že tieto rastliny disponujú určitou rezistentnosťou voči tejto hubovej chorobe. Pokiaľ sa dá táto odolnosť preniesť dedične, uskutočníme kríženie práve týchto preživších rastlín. Nasledujúce kríženia testujeme umelým zanesením tohoto hubového ochorenia do nášho políčka čím dostaneme viac odolnú odrodu. Odolnosť voči rôznym škodcom funguje v podstate na tom istom princípe. Je pomerne bežné nájsť u konope stav kedy jedna rastlina je napadnutá škodcami zatiaľ čo tá susedná je nedotknutá. Živica s obsahom rôznych kanabinoidov a terpénov je pravdepodobne zodpovedná za odrážanie útokov týchto škodcov, ale obsah týchto látok sa líši od rastliny k rastline. U konope sa vyvinula obrana voči týmto škodcom, ktorá spočíva práve v produkcii živice z žľazovitých trichómov, ktorá obaľuje reprodukčné a s nimi prepojené vegetatívne oblasti dospelej rastliny. Zistilo sa, že títo škodcovia len vzácne napádajú dozrievajúce kvety konope práve kvôli množstvu živice sa v nich nachádzajúcej. No súčasne to nevylučuje, že môžu napadnúť a zdevastovať vonkajšie listy u tej istej rastliny nakoľko v týchto častiach sa vyvinie len málo žľaznatých trichómov, ktoré produkujú túto živicu, čiže celkové množstvo živice v týchto častiach je oveľa menšie ako na samotných kvetoch. Kannabinoidy, ktoré nie sú produkované týmito žľaznatými trichómami spolu s ostatnými prvkami produkovanými vo vnútri listov a pletiva stonky pravdepodobne spomaľujú útoky škodcov čo vedie k určitej rezistencii v období keď sú rastliny ešte len sadenice, alebo sú mladé na to aby produkovali živicu. S rastom popularity pestovania konope v skleníkoch sa vynára ďalšia potreba a síce zvyšovania rezistencie voči útoku plesní, roztočov, vošiek, alebo bielych mušiek. Tieto problémy sú natoľko závažnými, že často pestovateľovi zničia celú úrodu rastlín, ktoré daný škodcovia napadli. Pliesne zvyčajne šíria svoje spóry pomocou vetra čo pri zanedbaní tohto problému môže viesť až k epidémii. Selekciou a krížením rastlín ktoré boli najmenej napadnuté môžeme dospieť k výslednej odrode so zvýšenou odolnosťou voči týmto škodcom. f) Dozrievanie – Kontrolovanie dozrievania u konope je dôležitá vec a nezáleží na tom čo nás k nemu viedlo. Pokiaľ pestujeme konope za účelom zisku vlákna je dôležité aby rastliny dosiahli rýchlo čo najvyšší obsah vlákna a aby boli všetky rastliny dozreté v rovnakom čase čo uľahčí komerčný zber. Produkcia semienok vyžaduje dokonca dozretie oboch, teda samčích aj samičích rastlín aby sa zaistilo rovnomerné opelenie a dozrievanie semienok. Nerovnomerné dozrievanie spôsobí, že niektoré semienka v dôsledku svojho dozretia vypadnú z rastlín a budú teda stratené zatiaľ čo iné ešte len budú dozrievať. Pochopenie dozrievania kvetov je kľúčovou podmienkou pre tvorbu vysoko kvalitného konope pestovaného za účelom získania drogy. Zmeny v základnej morfológii sú sprevádzané zmenami v produkcii kanabinoidov a terpénov a slúžia ako vodítko pri určovaní stavu vyzrievania kvetov konope. Konope môže dozrievať buď skoro, alebo neskoro, buď rýchlo, alebo pomali, dozrievať rovnomerne, alebo postupne. Je faktom, že je možné vyšľachtiť danú odrodu tak aby dozrievala skoro, resp. neskoro, alebo rýchlo, resp. pomaly, alebo rovnomerne, respektíve postupne. Zvyčajne v prípade kríženia dvoch skoro dozrievajúcich rastlín výsledok povedie k produkcii skoro dozrievajúcich potomkov, ak krížime dve neskoro dozrievajúce rastliny výsledkom budú pravdepodobne aj potomkovia s neskorým dozrievaním a v prípade ak krížime rastliny kde jedna skoro dozrieva a druhá naopak neskoro tak výsledkom budú pravdepodobne potomkovia so stredným obdobím dozrievania. Tento stav pravdepodobne poukazuje na nie čistý prípad úplnej dominancie respektíve recesívnosti jedného génu ale jedná sa v tomto prípade pravdepodobne o stav neúplnej dominancie a kombinácie génov pre odlišné aspekty dozrievania. V prípade cirku ( poľnohosp. vysoko steblovitá obilninová rastlina z čeľade lipnicovitých; bot. Sorgum) má dozrievanie na starosti až štvorica odlišných génov. Súhrn týchto génov vedie k určitému fenotypu pri dozrievaní. No pestovatelia nepoznajú funkcie každého jedného génu a teda sa stále pokúšajú šľachtiť tento znak ako celok pričom ich snahou je opäť sa viac priblížiť k ich vytýčenému ideálu dozrievania oproti rodičovským odrodám z ktorých pochádzajú. g) Tvorba koreňov – Veľkosť a tvar koreňového systému u konope je ohromne diferencovaný od odrody k odrode. Aj keď každé embryo vysiela hlavný koreň z ktorého neskôr rastú samotné korene, výsledný tvar a veľkosť koreňového systému sa značne líši u jednotlivých individuálnych rastlín. Niektoré rastliny vysielajú hlavný koreň až do hĺbky jedného metra (39 palcov) ako podporu proti vetru a dažďu. No väčšina odrôd produkuje len chudobný koreňový systém pričom hlavný koreň len zriedka kedy presiahne dĺžku 30 centimetrov (1 stopa). U konope väčšinu koreňového systému tvoria bočné korene. tieto jemné korene poskytujú rastline ďalšiu podporu, no ich primárnou úlohou je absorpcia vody a živín z pôdy. Rozsiahly koreňový systém bude takisto schopný zásobovať rastliny veľkého vzrastu. Väčšina týchto postranných koreňov rastie tesne pod povrchom nakoľko v tejto oblasti je najviac vody, kyslíku a ďalších dostupných živín. Šľachtenie odrody práve pre ovplyvnenie tvaru a veľkosti jej koreňov môže byť výhodné a podporovať dané rastliny, ktoré sa v dôsledku dobre vyvinutého koreňového systému stanú odolnejšími voči obdobiam s nedostatkom vlahy, alebo pri náporoch vetra. Často sa stáva, že rastliny konope dokonca aj tie veľké majú veľmi malý a citlivý koreňový systém. Nedávno boli objavené isté alkaloidy v koreňoch konope, ktoré môžu mať význam pre medicínu. Ak sa potvrdí tento výskyt tak je možné, že konope bude komerčne pestované a šľachtené za účelom čo najvyššie obsahu tohto alkaloidu v koreňoch a následnému komerčnému využitiu vo farmaceutickom priemysle. A tak ako aj pri veľa ďalších znakoch je veľmi ťažké robiť selekciu rastlín pre tvar koreňového systému pred samotným zberom rastliny. Práve v dôsledku týchto skutočností je vykonaných pomerne veľa krížení už v skorom štádiu a následná selekcia semienok až neskôr. h) Vetvenie – Samotné vetvenie u konope je predurčené frekvenciou nódov pozdĺž každej jednej vetvi a takisto aj rozsahom vetvenia na každom jednom nóde. Ako príklad uvažujme o vysokej, štíhlej rastline so slabou stonkou s riedkymi internodami a nódami s len slabým vetvením (Oaxaca, Mexická odroda). Túto porovnajme so zavalitou, silne sa vetviacou rastlinou so stonkou s hustými internodami a silným vetvením sa na každom nóde (Hindu Kush, odroda pre tvorbu hašišu). Tieto rozdielne vlastnosti sú požadované pri rôznom poľnohospodárskom uplatnení pre vlákna, kvety, alebo tvorbu živice. Vysoké, štíhle rastliny so slabým vetvením a riedkymi internodami sú najvýhodnejšie pre tvorbu vlákna; naproti tomu zavalité rastliny s krátkymi internodami a dobre sa vetviace nájdu najlepšie uplatnenie pri tvorbe kvetov (palíc). Vyberáme rastliny s takou štruktúrou vetvenia aby počas silného dažďa a vetra nedošlo k zlomeniu týchto vetví, alebo dokonca celej rastliny. Toto je skutočne výhodná vlastnosť obzvlášť pre pestovateľov pestujúcich outdoor v miernom klimatickom pásme s krátkou sezónou na pestovanie. Niektorý pestovatelia selektujú práve vysoké, štíhle rastliny (Mexiko), ktoré sa počas vetra ohnú; ďalší zas preferujú pri selekcii tvrdé, neohybné rastliny (Hindu Kush), ktoré odolávajú náporu vody bez ohnutia. i) Pohlavie – Pokusy vyšľachtiť potomkov iba jedného pohlavia viedla k viacerým nedorozumeniam ako aj v iných oblastiach genetiky konope. Objavy McPheeho (1925) a Schaffnera (1928) naznačovali, že typ čistého pohlavia a stav hermafroditizmu je dedený a pomer typu pohlavia je možné pozmeniť krížením s istými hermafroditmi. Od tej doby sa vžil medzi vedcami aj pestovateľmi názor, že krížením HOCIJAKÉHO hermafrodita s samičou rastlinou by malo viesť k k populácii kde budú všetky rastliny samičie. Toto je samozrejme nezmysel. V skutočnosti krížením hermafroditných rodičov dostaneme potomkov u ktorých je vyššie riziko výskytu hermafroditizmu ako je normálne čo je samozrejme veľmi nevýhodný znak pri pestovaní konope snáď len okrem pestovania za účelom zisku vlákna. Náhodným uvoľnením peľu z hermafroditnej rastliny u ktorej prevláda samičie pohlavie v skupine kde došlo k odstráneniu samčích a hermafroditných rastlín u ktorých prevládalo samčie pohlavie môže skutočne viesť k zmene pomeru výskytu pohlaví u demestifikovaných bezsemenných (sinsemillia) rastlín konope. Bežne sa v tomto prípade u populácie vyskytuje pomer ad 60 % až po 80 % v prospech samičích rastlín pričom výskyt hermafroditných rastlín z prevahou samičieho pohlavia nie je ničím výnimočným v takejto populácii. Avšak je možné vykonať aj také kríženia, ktorých výsledkom bude produkcia takmer čisto samičích, alebo samčích rastlín. Ak sa vyberie správna hermafroditná rastlina s prevahou samičieho pohlavia [konkrétne a v praxi sa jedná o samičie rastliny stimulované umelo (napr. kys. giberelová) k produkcii malého (skutočne veľmi malého) množstva samčích kvietkov – pozn. by DDT] ako rastlina od ktorej zoberieme peľ a týmto sa opelí čisto samičia rastlina, ktorá teda bude v tomto prípade ako rastlina na ktorej sa budú formovať semiačka tak je skutočne možné, že dostaneme F1 potomkov a aj ďalšie nasledujúce generácie u ktorých takmer všetky rastliny budú samičieho pohlavia. Správnou samičou hermafroditnou rastlinou v tomto prípade je taká, ktorá rastie ako čisto samičia a len no konci sezóny, alebo pod vplyvom umelých stresov sa na nej vyvinie len zopár samčích kvietkov. Ak sa zozbiera peľ z takýchto samičích hermafroditných rastlín a aplikuje sa na čisté samičie rastliny tak v tom prípade dostaneme F1 generáciu u ktorej budú takmer všetky rastliny samičieho pohlavia a len niekoľko z nich bude samičích hermafroditných rastlín. Toto dosiahneme aj v prípade keby došlo u takejto samičej hermafroditnej rastliny k samoopeleniu a teda by bola aj nositeľkou semienok. Pamätajme, že samoopelením hermafroditnej rastliny vedie k vyššiemu počtu hermafroditných rastlín, no samoopelením samičích hermafroditných rastlín dostaneme len obmedzené množstvo samčích kvietkov ako dôsledok enviromentálnych stresov, toto samoopelenie povedie takmer k čisto len samičím rastlinám. F1 potomkovia môžu mať sklon k produkcii niekoľkých málo samčích kvietkov v prípade neustáleho pôsobenia enviromentálnych stresov a tieto použijeme k produkcii F2 semienok. Jednodomé odrody produkujú 95+% rastlín s mnohými samičími a samčími kvietkami, naproti tomu dvojdomé odrody produkujú 95+% čistých samičích, alebo samčích rastlín. Rastliny pochádzajúce z dvojdomých odrôd s len málo medzipohlavnými kvietkami voláme buď samičie, alebo samčie hermafroditné rastliny. A preto rozdiel medzi jednodomosťou a hermafroditizmom je jedine v pôvode predurčenom geneticky a enviromentálnym prostredím. Takisto môže robiť kríženia pri ktorých nám ide o to aby sme dostali takmer všetky rastliny so samčím pohlavím. Toto dosiahneme krížením čistej samčej rastliny so samčou hermafroditnou rastlinou, ktorá produkuje len málo samičích kvietkov ako dôsledok enviromentálnych stresov, opelením tej druhej rastliny. Je takmer isté, že pomocou vetra by sme toto nedosiahli. Veľmi málo samčích rastlín žije dostatočne dlho na to aby mohlo produkovať samičie kvietky a keď sa to aj podarí tak množstvo semienok, ktoré získame je veľmi limitované práve počtom samičích kvietkov ktoré sa objavia. V opačnom prípade, teda keď dostaneme samičiu hermafroditnú rastlinu je situácia, opačná a síce, že máme len nepatrné množstvo samčích kvietkov, no predsa je v niečom rozdielna. Z jedného takéhoto samčieho kvietku dostaneme tisíce samčích peľových zrniečok z ktorých každé je schopné opeliť každý jeden z množstva samičích kvietkov, ktoré následne budú produkovať semienka. Toto je ďalšia z príčin prečo v prírode normálne prevládajú samičie, respektíve samičie hermafroditné rastliny. Umelo môžeme získať hermafroditné rastliny aplikovaním hormonálnych sprejov, zmrzačením, alebo pozmenením fotoperiody. Táto cesta sa nám môže ukázať ako veľmi nápomocná pri upevňovaní znakov a pohlavia. Rastliny produkované za účelom získania drogy selektujeme tak aby bol u nich silný sklon k produkovaniu dvojdomých rastlín. Niektorý pestovatelia selektujú odrody s pomerom pohlaví ktoré sa viac približujú k jednému pohlaviu namiesto odrôd s vysokým pomerom samičieho pohlavia. Veria, že týmto postupom znížia šancu aby sa samičie rastliny zmenili na hermafroditné v neskoršom štádiu sezóny. 2. Znaky u sadeníc Znaky vyskytujúce sa u sadeníc môžu byť veľmi užitočným pomocníkom pri účinnej a cieľavedomej selekcii zásob budúcich rodičov. Pokiaľ chceme dosiahnuť skutočne presnú selekciu na malých sadeniciach je dôležité aby sme pestovali veľkú populáciu pre danú počiatočnú selekciu v tomto prípade priestor nezohráva až tak významnú úlohu ako pri dospelých rastlinách. Znaky fylotaxie a odolnosti voči napr. hubovému ochoreniu spôsobujúcemu opadávanie listov je možne zistiť hneď potom ako sa embryo objavy nad zemou a teda je možné aj vykonať selekciu pre tieto znaky. Selekciu pre znaky ako sú celková sila rastu, odolnosť, rezistentnosť a celkový rast môžeme účinne vykonať až keď rastliny dosahujú výšku od 30 do 90 centimetrov (1 až 3 stopy). Ďalšie znaky pre ktoré sa môžeme rozhodnúť pri skorej selekcii sú napr. tvar listov, výška a vetvenie. Tieto skoro vyselektované rastliny avšak ešte nemožno krížiť kým nedozrú, no takáto selekcia je prvý a najdôležitejší krok pri zušľachťovaní rastlín. Pomocou počiatočnej fylotaxie možno určiť či sa u danej rastliny neskôr vyskytnú také anomálie počas rastu ako sú napr. zrastené listy, sploštená, kyjakovitá, alebo inak deformovaná stonka. Väčšina netypických rastlín je samčích a teda aj takáto netypická fylotaxia môže byť teda spätá s určitým pohlavím. 3. Znaky u listov Znaky u listov sa výrazne líšia odroda od odrody. A navyše popri týchto “normálnych“ odlišnostiach sa vyskytuje množstvo mutácii a ďalších možných znakov pri tvare listov. Neskôr sa môže zistiť, že tvar listov je vlastne vo vzájomnom vzťahu s inými znakmi u konope. Široké listy môžu byť previazané s nízkym pomerom kvetov ku listom a naopak úzke listy zas s vysokým pomerom kvetov ku listom. Ak je toto skutočne pravda tak už pri skorej selekcii sadeníc podľa tvaru listov môžeme určiť charakter kvetov a ich kalichov počas zberu. Obe tieto črty a variácie tzv. listov s plávacími blanami (zrastené jednotlivé čepele) sa zdá, že sú dedičné tak ako obyčajné znaky listov. Šľachtiteľ si môže predsavziať, že vypestuje unikátny tvar listov napr. okrasnú odrodu, alebo, že jednoducho zvýši podiel listov (zalistenie) pre zvýšenie tvorby drene. Pri F1 rastlinách kolumbijskej odrody bola pozorovaná jedna zaujímavá mutácia kedy u dvoch listov na rastline počas kvitnutia sa vyvinuli kvietky s 5-10 kalichmi na spojnici čepele listu s stonkou nesúcou tento list na hornej strane tohto listu. Na jednom z týchto kvietkov sa čiastočne vyvinuli samčie kvietky no pokus o opelenie sa nezdaril. V súčasnosti nie je známe či táto mutácie je dedičná. U jednej afgánskej odrody bola pozorovaná ďalšia pomerne zaujímavá mutácia kedy sa niekoľko malých kvietkov vyskytovalo pozdĺž množstvo stoniek nesúcich veľké primárne listy (petiol). 4. Znaky u vlákien U konope pestovaného ako zdroj vlákna sa vykonáva sofistykovanejšie šľachtenie ako pri hocijakom inom type konope. Počas mnohých rokov šľachtenia týchto odrôd došlo k vyšľachteniu odrôd s prijateľnejším dozrievaním, zvýšil sa obsah vlákien, jeho kvalita ktorá sa vzťahuje na napríklad ne jeho dĺžku, silu a pružnosť. Stále prebiehajú rozsiahle programy šľachtenia vo Francúzsku, Taliansku, Rusku a USA s jedným cieľom a to vyšľachtiť lepšie odrody konope pestovanej za účelom získania vlákna. Za najžiadanejšie sa považujú takmer nevetviace sa jednodomé rastliny. Jednodomosť je považovaná za výhodnú kvôli tomu, že u dvojdomých samčie rastliny dozrievajú skôr a ich vlákno sa stane krehkým skôr ako samičie rastliny sú pripravené na zber. Tento typ konope, teda pestovaný na vlákno sa v Európe delí na severné a južné odrody. Tie druhé, teda južné odrody potrebujú pre svoj rast vyššie teploty a dlhšie vegetatívne obdobie, no ako výsledok tieto rastliny rastú vyššie s vyšším obsahom vlákna oproti ich severnejším odrodám. 5. Znaky u kvetov Pomerne veľa jednotlivých znakov ovplyvňuje charakteristiky kvetov u konope. Táto časť je zameraná na jednotlivé znaky kvetov samičích rastlín pri ktorých sa miestami vyskytujú poznámky odkazujúce sa na podobné znaky u kvietkov samčích rastlín. Samičie kvietky sú orgány v ktorých sa po opelení tvoria nové semienka konope; počas ich zretia na rastline prejdú mnohými zmenami pričom tieto nemožno zrovnávať so samčími rastlinami. a) Tvar – Základný tvar kvetov je predurčený dĺžkou internódov pozdĺž hlavnej osi kvetov a vo vnútri jednotlivých kvetov. Husté, dlhé kalichy sa vyskytujú v prípade krátkych internódov pozdĺž dlhých osí kvetov, u tohto typu sú krátke internódy vo vnútri jednotlivých kvetov (Hindu Kush). Prevzdušnené, riedke kalichy sa vyskytujú v prípade, že jednotlivé osi kvetov sa nachádzajú pomerne ďaleko od seba s pomerne dlhými internódami medzi dobre sa vetviacimi jednotlivými kvetmi (Thajské odrody). Takisto je tvar kvetov určený všeobecnými charakteristikami rastu rastliny. Napríklad medzi zdomácnenými fenotypmi konope sú viditeľné napríklad kvety z fenotypov akoby popínavých rastlín, ktoré sa budú obtáčať ako budú rásť a smerovať nahor a naproti tomu u fenotypu rastlín ktoré majú mocný, priamy tvar tak aj ich kvety budú dlhé a smerovať priamo hore pričom budú mať rôzny tvar. Ešte v rannom štádiu zimy veľa odrôd prestáva takmer úplne produkovať kalichy v dôsledku ich prípravy sa na akési omladenie a následný vegetatívny rast na jar. Taktiež u samčích rastlín sa vyskytujú rozdiely v tvare kvietkov. Niektoré rastliny majú kalichy usporiadané tesne pri sebe podobajúc sa akoby na obrátené hroznové strapce (Hindu Kush) zatiaľ čo iné majú kvietky usporiadané na pomerne dlhých, visiacich, bezlistých stonkách (Thajské odrody). b) Forma - Forma kvetov je vyjadrená číslom určujúcim relatívny podiel kalichov a kvetov. Značne zaslitené kvety môžu tvoriť až z 70 % listy a mať pomer kalichov k listom v pomere 1 ku 4. Je očividné, že odrody s vysokým pomerom kalichov k listom sú lepšie prispôsobené pre tvorbu kalichov a teda aj pre produkciu živice. Tento znak môže byť dôležitý pri charakterizácii budúcich rodičovských rastlín odrôd pestovaných pre zisk drogy. V tomto okamihu je dobré si ozrejmiť, že samičie kvety pozostávajú z množstva odlišných častí. Sem patria stonky, príležitostne aj semienka, kalichy, vnútorné lístky obklopujúce páry kalichov (malé, pokryté živicou s listom rozdeleným na 1-3 čepele) a samozrejme vonkajšie listy obklopujúce celé kvety (väčšie, málo pokryté živicou s listom rozdeleným na 3-11 čepelí). Ich pomer (vyjadrený hmotnosťou po usušení) sa pri týchto rôznych častiach samozrejme líši v závislosti na odrode, stupni opelenia a vyzretia kvetov. Dozrievanie je reakciou na enviromentálne zmeny a stupeň dozretia držia v rukách nie len limity danej klími ale tak isto aj preferencie samotného pestovateľa. A pretože kontrola formy kvetov je súhrou medzi enviromentom a genetikou je často pomerne ťažké šľachtiť konope práve pre charakteristiky kvetov. A vďaka poznatkom z oblastí rôznych spôsobov dozrievania odrôd je dôležité oddeľovať znaky zdedené od tých získaných. Kapitola IV, Dozrievanie a Zber konope bližšie skúma tajomstvá a rôzne teórie dozrievania. Na teraz predpokladajme, že u nasledujúcich znakov sa jedná o plne vyzreté kvety (vrcholné obdobie kvitnutia) ešte predtým ako začnú jednotlivé kvety postupne odumierať. c) Veľkosť kalichov – Dospelé kalichy dosahujú dĺžku od 2 do 12 milimetrov (1/16 až 3/8 palca). Veľkosť kalichu je značne závislá na veku a stupni vyzretia. Veľkosť kalichu najlepšie zistíme ak ju vyjadríme ako priemernú dĺžku dospelých, životaschopných kalichov. Kalichy považujeme stále za životaschopné až do tej doby kým ešte piestiky vyzerajú čerstvo a nezačnú sa stáčať či meniť farbu. V tomto štádiu je kalich ešte pomerne priamy a ešte sa nezačal zväčšovať v dôsledku akumulácie živice tak isto ešte u neho nedošlo k zmenám tvaru tak ako to bude možné pozorovať neskôr v dôsledku odumierania piestikov. Zvyčajne je pre výslednú, sumárnu psychoaktivitu rovnako dôležitá veľkosť kalichov ako aj kvantita produkovaných kalichov. Hindu Kush, Thai a rôzne Mexické odrody sú jedny z najviac psychoaktívnych odrôd a práve ony sú často charakterizované práve veľkými kalichmi a semienkami. Zdá sa, že veľkosť kalichov je u konope dedičným znakom. Kompletne aklimatizované hybridné odrody majú zvyčajne veľa skôr menších kalichov zatiaľ čo dovezené odrody si ponechávajú veľké kalichy pokiaľ sú príbuzensky krížené. Prvotná selekcia veľkých semienok zvyšuje šancu, že aj potomkovia budú práve takej variácie s veľkými kalichmi. Pri nenormálnom vývoji kalichov občas možno vidieť zdvojenie či dokonca zrastanie kalichov, no oba sú možnými potenciálnymi, budúcimi nositeľmi semienka. Tento jav je najzreteľnejší práve u odrôd z Thajska a Indie. d) Farba – Vnímanie farby ako aj jej interpretácia u konope a jej kvetov je do veľkej miery ovplyvnená predstavivosťou samotného pestovateľa, alebo šľachtiteľa. Zlatá odroda nevyzerá o nič viac kovovo ako sa červená odroda podobá na požiarnícke auto. Kvety konope sú primárne zelenej farby, no zmeny ktoré môžu nastať neskôr pozmenia farbu do rôznych odtieňov. Zvyčajne silno zelený chlorofyl maskuje farbu sprievodného pigmentu. Chlorofyl v neskoršom štádiu sa väčšinou vytráca a začína sa prejavovať aj dovtedy maskovaný antokyanin. Purpurové zafarbenie vznikajúce z akumulácie antokyaninu je najobyčajnejšou farbou u živej konope okrem zelenej. Táto zmena zafarbenia je zvyčajne spustená pri zmenách sezóny takmer ako keď listy opadavých stromov menia farbu keď padajú na zem. Toto samozrejme neznamená, že vyjadrenie danej farby je ovplyvňované jedine enviromentom a že nie je dedičným znakom. Na to aby sa u danej rastliny mohla vyvinúť purpurová farba v obdoby dozrievania musí daná rastlina disponovať dvojicou génov kontrolujúcou metabolický potenciál tvorby antokyaninového pigmentu, ktorý bude reagovať na enviromentálne zmeny a v tom prípade sa daná farba začne prejavovať a stane sa viditeľnou. Z tohto teda možno vyvodiť, že je kľudne možné, že daná rastlina môže disponovať génmi pre vyjadrenie purpurovej farby, no daná purpurová farba nemusí byť nikdy vyjadrená pokiaľ enviromentálne zmeny nespustia pigmentáciu antokyaninom, alebo naopak vytrácanie sa chlorofylu. U odrôd pochádzajúcich z Kolumbie, alebo odrody Hindu Kush a jej variácií dôjde pomerne často k prejaveniu sa purpurového sfarbenia rok čo rok pokiaľ dostatočne klesnú teploty v noci počas dozrievania. Farebné zmeny budú podrobnejšie popisované v Kapitole IV – Dozrievanie a Zber konope. Karotenoidové pigmenty sú prevažne zodpovedné za žlté, oranžové, červené a hnedé odtiene farieb u konope. A takisto sa aj toto sfarbenie vyskytuje v listoch, kalichoch určitých odrôd až potom ako maskujúce chlorofylové farbivo sa postupne začne vytrácať. Odrody, ktoré nesú v názve „zlaté“ majú zvyčajne tendenciu počas dozrievania sa sfarbovať do odtieňov základnej žltej a oranžovej. Odrody, ktoré nesú pomenovanie ako červené zvyčajne nesú odtieň červenohnedý, no niektoré karotenoidy, alebo antokyaniny sú takmer červenej farby a lokalizované ako rôzne pásiky a šmuhy príležitostne sa vyskytujúce na stonkách nesúcich veľmi staré kvety. Červené sfarbenie u stlačených, premiestnených vrcholcov je často výsledkom schnutia hromád schnúcich červenohnedých piestikov. Takisto aj niektoré iné časti tela kvetov môžu zmeniť farbu ako dôsledok ovplyvnenia iných génov, ktoré nad nimi majú kontrolu čo sa týka zafarbenia sa týchto rôznych častí. Teda celkovo rôzne časti rastliny ako stonky nesúce listy, spodná, vrchná časť povrchu listov takisto ako aj samotná stonka, kalichy a piestiky sa sfarbujú rôznorodo líšiac sa od odrody k odrode. Pretože sa počas manikúry odstráni väčšina vonkajších listov pigment vyjadrený kalichmi a vnútornými listami počas neskorej fázy kvitnutia bude vlastne všetok ktorý ostane v danom finálnom produkte. Kvôli tomuto sa považujú odrody buďto za čisto zlaté, alebo purpurové pokiaľ si kalichy udržia daný pigment keď prejdú schnutím. Často pokiaľ dôjde k akumulácií antokyaninu v stonke sa pestovatelia domnievajú, že sa jedná o nedostatok fosforu, no v skutočnosti je to vo väčšine prípadov zapríčinené neškodným prebytkom fosforu, alebo sa jedná o genetický znak danej rastliny. Takisto aj chladné počasie ovplyvňuje absorpciu fosforu čo môže viesť až k jeho nedostatku u rastliny. Piestiky u odrody Hindu Kush pomerne často mávajú purpurovú (magenta), alebo ružovú farbu keď sa po prvý krát objavia. Takéto sfarbenie je teda u nich normálne v štádiu keď sú ešte života schopné pričom sa im zmení farba na červenkasto hnedú keď začnú chradnúť čo je ale pomerne bežný znak u väčšiny odrôd. Purpurová farba zvyčajne signalizuje, že piestiky danej rastliny sú už prezreté a biosyntéza kanabinoidov začína pomaly klesať počas chladného jesenného počasia. e) Obsah kanabinoidov – Šľachtenie konope pre obsah kanabinoidov bolo vykonané v rámci oboch a síce vládou schválených programov, aj tých tajných. Warmke (1942) a Warmke a Davidson (1943-44) dokázali, že selektívnym šľachtením dokážu významne znížiť, alebo zvýšiť obsah kanabinoidov. Small (1975a) zas rozdelil konope do štyroch odlišných chemotypov založených na relatívnom množstve THC a CBD. Nedávno vykonaný výskum ukázal, že krížením medzi odrodami z ktorých jedna má vysoký obsah THC a nízky CBD s druhou, ktorá má nízky obsah THC a vysoký obsah CBD dostanem potomkov so strednými hodnotami obsahu týchto látok oproti ich rodičom. Beutler a der Marderosian (1978) analyzovali F1 potomkov vzniknutých pri kontrolovanom krížení medzi Cannabis Sativa (Mexiko - vysoký obsah THC) x Cannabis Ruderalis (Rusko – nízky obsah THC) a zistili, že z tohto kríženia dostaneme potomkov, ktorých môžeme rozdeliť do dvoch prechodných skupín medzi oboma pôvodnými rodičmi čo sa týka obsahu THC. To naznačuje, že produkcia THC je najpravdepodobnejšie kontrolovaná viac ako jedným génom. Takisto bol zaznamenaný dvakrát častejší výskyt F1 hybridov s nízkym obsahom THC (podobne ako samčí rodič) ako hybridov s vyšším obsahom THC (podobných skôr na samičieho rodiča). V tomto smere je potrebný ďalší výskum aby sme zistili či je produkcia THC prepojená s typom pohlavia rodiča s vysokým obsahom THC, alebo je znak vysokého obsahu THC recesívna. A teda v súlade s tým čo zistil Smallom (1979) je pomer kanabinoidov odrôd pestovaných v severnom klimate priamym odrazom pomeru kanabinoidov čistej dovezenej odrody. To naznačuje, že kanabinoidový fenotyp je pravdepodobne kontrolovaný geneticky ale sumárny, celkový obsah je určovaný konkrétnym enviromentálnym prostredím. Aj keď možno celkovo produkciou krížení odrôd s vysokým obsahom daných látok dostať hybridy s rôznou psychoaktivitou, celkový obsah týchto kanabinoidov a teda aj samotnej psychoaktivity bude ovplyvnený enviromentálnym prostredím. A z týchto výpovedných náznakov možno vydedukovať, že neúmyselným krížením nechcených rodičov s nízkym obsahom THC môže dôjsť k pomerne radikálnej degenerácii skôr ako ku zušľachteniu danej odrody pestovanej pre zisk drogy. Takže je samozrejmé, že sa odrody, ktoré sa pestujú za účelom získania vlákna budú len minimálne ak vôbec používať pri šľachtení odrôd ktoré sa pestujú kvôli zisku drogy. Šľachtenie konope pre celkový obsah kanabinoidov, prípadne pre charakteristiku samotného high produkovaného konope je čisto založené len na subjektívnych domnienkach, ktoré sa neopierajú o žiadne metódy podložené modernými analýzami. Chromatografickou analýzou môžeme skúmať zastúpenie jednotlivých typov kanabinoidov, čo je obzvlášť cenné u samčích rodičov. Selekcia samčích rodičov predstavuje vždy problém ak šľachtíme danú odrodu pre daný obsah kanabinoidov. Samčie rastliny majú obvykle ten istý pomer kanabinoidov ako ich samičie náprotivky, no len v podstatne nižšom celkovom obsahu, pričom len málokedy je umožnené naplno dozrieť týmto samčím rastlinám zo strachu o opelenie druhej časti rastlín pozostávajúcej zo samíc. Po vykonaní jednoduchej biologickej skúšky prítomnosti danej zlúčeniny THC a výšky jej obsahu, ktorá sa vykonala spôsobom kedy sa zhotovili série pozostávajúce z troch až piatich vreciek listov a vrcholcov rôznych budúcich možných samčích rodičov spolu so šúľacími papierikmi v niektorých frekventovaných oblastiach kde je pravidelný výskyt ľudí fajčiacich marihuanu. Vrecko, ktoré bude prázdne ako prvé sa dá považovať, že marihuana v ňom sa nachádzajúca je najžiadanejšia a najviac psychoaktívna. Pre jedného človeka je takmer nemožné aby dokázal objektívne vybrať samčiu rastlinu s najvyššou psychoaktivitou pretože ako bolo opisované vyššie je rozdiel v danom profile kanabinoidov u týchto rastlín minimálny. Táto biologická skúška danej zlúčeniny je ovplyvnená tým, že sa jej zúčastnili náhodné skupiny ľudí, ktorý následne vykonávali hodnotenie, tak isto sa dá predpokladať, že by v priemere nemalo dochádzať k zaujatosti názorov daných testerov, ktorý mali na výber len z niekoľkých možností. Takéto biologické skúšky prítomnosti zlúčeniny môžu poslúžiť ako vodítko pri prípadnej selekcii samčích rodičovských rastlín. Je pomerne zložité povedať koľko génov môže kontrolovať syntézu kyseliny THC. Genetická kontrola tejto biosyntetickej postupnosti je možná na viacerých miestach prostredníctvom pôsobenia enzýmov kontrolujúcich každú jednotlivú reakciu. Je oficiálne prijatým faktom, že odrody pestované pre zisk drogy majú enzymatický systém nastavený tak aby dokázal pomerne rýchlo konvertovať kyselinu CBD na kyselinu THC čím sa umožní samotné naakumulovanie tejto THC. Naopak u odrôd s pestovaných na vlákno enzymatický systém takýmto spôsobom takmer vôbec nepracuje, teda u týchto odrôd dochádza k akumulácii kyseliny CBD zatiaľ čo priebeh samotnej konverzie CBD na THC je len zanedbateľný. A tento istý enzymatický systém je pravdepodobne citlivý na zmeny v teplote a fotoperiode. Predpokladajme, že rozdiely v type stavu “high“ sú typické pre jednotlivé odrody konope a sú výsledkom rôzneho celkového obsahu kanabinoidov. THC je primárna psychoaktívna látka, ktorá sa synergicky podieľa na účinku spolu s malými množstvami CBN, CBD a ďalších látok. Terpény a ostatné aromatické látky môžu zas zosilňovať, alebo naopak potláčať účinok THC. Ako je známe obsah kanabinoidov je možné použiť na akési ustanovenie fenotypov podľa zastúpenia kanabinoidov a tieto fenotypy sa prenesú z rodičov na potomkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že obsah kanabinoidov je z časti ovplyvňovaný génmi. Na presnú charakterizáciu výšky zastúpenia týchto látok u jednotlivých rastlín a ustanovenie si kritérií pre šľachtenie odrôd s konkrétnymi hodnotami obsahu kanabinoidov je potrebná presná, no tak isto aj dostatočne jednoduchá metóda na meranie tohto obsahu u prípadných budúcich rodičov. Dedičnosť a vyjadrenie chemotypu kanabinoidov je pomerne presne definovaný celok s jasnými pravidlami. ddt No posledna kapitola bude buduci tyzden, ale uz su tu tri. ddt Botanika Marihuany. Moderná štúdia: Šírenie a šľachtenie klasického Cannabisu. By Robert Connell Clarke Translated and editet by DDT Kapitola 1 Životný cyklus Cannabisu ( Sinsemillie) Kapitola 2] Šírenie Cannabisu Kapitola 3 Genetika a šľachtenie Cannabisu Kapitola 4 Dozrievanie a zber Cannabisu Kapitola 4 – Dozrievanie a zber konope: Pohlavné dozrievanie Konope je za normálnych okolností jednoročná rastlina, ktorej pohlavné dozrievanie je ovplyvnené vekom rastliny, zmenami vo fotoperiode ako aj ďalšími enviromentálnymi podmienkami. Keď rastlina dosiahne určitý vek potrebný na to aby začala kvitnúť (zhruba dva mesiace) a noci sa dostatočne predĺžia po letnom slnovrate (21.-22. Jún) rastlina začne kvitnúť. Tieto podmienky spúšťajú reprodukčnú fázu životného cyklu rastliny po ktorej nasledujú obdobia staroby a prípadná smrť. Počas kvitnutia konope sa formujú listy, ktoré sú rozdelené len na niekoľko čepelí, teda počas kvitnutia možno na rastline a hlavne v okolí palíc vidieť listy pozostávajúce z troch prípadne len jednej čepele. Toto je akoby obrátený heteroblastický (zmeny v tvare) trend zvyšovania počtu čepelí (teda ich počet sa znižuje) na liste počas predkvitnúcej fázy. Samčie a samičie rastliny tej istej odrody pohlavne dozrievajú rôznym tempom. Samčie rastliny bývajú zväčša prvé, ktoré začnú kvitnúť a uvoľňovať peľ. V skutočnosti je väčšina peľu samčej rastliny uvoľnená v dobe keď ešte na samičej rastline sa vyvinulo len niekoľko párov prvotných kvietkov. Zdá sa, že by bolo efektívnejšie keby samčie rastliny uvoľňovali peľ do ovzdušia v dobe keď budú samičie rastliny v plnom kvete aby zaistili dobrú produkciu semienok. No pri hlbšom skúmaní zistíme, že takéto skoré dozrievanie a uvoľňovanie peľu je vlastne výhodné pre prežitie. Opelenie ktoré prebehne takto skoro produkuje semienka, ktoré sa môžu vyvíjať počas teplých letných dní kedy aj samičia rastlina je ešte v plnom zdraví pričom je zároveň malá šanca, že by došlo k poškodeniu v dôsledku mrazov, alebo napadnutia bylinožravcami. Ak sú podmienky priaznivé aj po prvotnom opelení samčou rastlinou, tieto budú produkovať peľ aj naďalej pričom budú opeľovať neustále sa objavujúce nové kvietky samičích rastlín. Počas zhruba jedného mesiaca, prípadne o čosi dlhšie, neustáleho uvoľňovania peľu samčou rastlinou táto napokon vstúpi do fázy staroby. Pre túto fázu je príznačné žltnutie a následné opadávanie listov nasledované znižujúcou sa tvorbou kvietkov a logicky aj peľu. Napokon všetky listy z rastliny opadajú čím sa zavŕši život rastliny, rastlina zahynie a napokon len zotrvá ako hračka pre vietor kým ju baktérie neprinavrátia opäť do zeme. „Prach si a v prach sa obrátiš.“ (pozn. by DDT) Samičie rastliny aj po tomto období pokračujú vo vývoji ešte zhruba o tri mesiace dlhšie kým sa u nich nevyvinú semienka. A súčasne s tým ako kalichy prvo opelených kvietkov začnú schnúť začnú takisto uvoľňovať po jednom semienku z každého kalichu, ktoré následne dopadnú na zem. Vďaka neustálej tvorbe nových kvietkov, ktoré sú opeľované je na rastline takmer vždy možné vidieť vývoj semienok v rozsahu od čerstvo opeleného vajíčka až po veľké, tmavé, dozreté semienka. Touto cestou je rastlina schopná využiť prívetivé podmienky pretrvávajúce počas niekoľkých mesiacov. Efektívnosť tohto systému rozmnožovania môže byť demonštrovaná aj šírením sa mimovoľne “uniknutých“ odrôd konope na stredozápade USA. V týchto oblastiach sa konope šíri a jeho počet sa znásobuje každým rokom vďaka efektívnemu, včasnému uvoľňovaniu miliónov zrniečok peľu, ktoré opelia tisíce samičích kvietkov výsledkom čoho bude vývoj tisícok životaschopných semiačok z každej jednej samičej rastliny. Následne sa samičia rastlina dostane do fázy staroby, jej listy zožltnú a opadnú na zem spolu s dozretými semiačkami. Napokon zvyšné torzo rastliny uhynie a rozloží sa. Aj keď samčia rastlina začne uvoľňovať peľ ešte predtým ako sa na samičej rastline začnú formovať kvety, samičie rastliny sa v skutočnosti pohlavne diferencujú a formujú niekoľko životaschopných už dlho predtým ako samčia rastlina začne uvoľňovať peľ. Toto zaistí, že prvé zrniečka peľu opelia prinajmenšom niekoľko málo kvietkov a následne semienok. Rozpoznaním významnej produkcie piestikov u samičej rastliny možno vlastne začať pomerne jednoducho so skorou selekciou rodičovských rastlín. Často sa prvé zárodky pohlavnej diferenciácie u samčích rastlín prejavia len ako vegetatívnym rastom na nódoch pozdĺž hlavnej stonky pričom sa ešte po obdobie niekoľkých týždňov z nich nebudú diferencovať kvietky. Na samičích rastlinách môže takisto dôjsť k vegetatívnemu rastu na mieste zvyčajného výskytu zárodkov kalichov no v tejto fáze a ešte aj po určitú dobu je nemožné zistiť rozdiely medzi samčími a samičími rastlinami v tomto znaku. Toto je nepríjemné obzvlášť pre pestovateľov bezsemennej konope (sinsemillia) pretože takéto ešte nediferencované samčie rastliny zbytočne zaberajú drahocenné miesto, ktoré by mohlo byť využité na pestovanie samičích rastlín. Ďalším problémom je keď si pestovateľ v takomto skorom štádiu vývoja pomýli samičiu rastlinu so samčou pokiaľ sa u nej kalichy formujú len pomali, pričom vegetatívny rast na nódoch môžu pripomínať zárodky kvietkov samčích rastlín. Zemepisná šírka a fotoperioda Faktorom ktorý obvykle u konope vedie k zmene vývojových fáz je zmena fotoperiody. Sezónne cykly a cykly vo fotoperiode bývajú predurčené zemepisnou šírkou. Najstabilnejšími oblasťami s najmenšími strednými odchýlkami čo sa týka fotoperiody sú ekvatoriálne oblasti, prípadne ležiace v ich blízkosti a naopak oblasťami s najväčšími medzi sezónnymi rozdielmi vo fotoperiode kde sú aj celkovo najväčšie rozdiely medzi jednotlivými ročnými obdobiami sú polárne oblasti, resp. im blízke oblasti s vysokou nadmorskou výškou. Aj v stredných zemepisných šírkach dochádza k zjavným zmenám vo fotoperiode a medzi sezónnym zmenám, no tieto zmeny sú závisle od polohy daného miesta, konkrétne vzdialenosti od rovníka a nadmorskej výšky. Graf sledujúci zmeny svetelných cyklov v závislosti od zemepisnej šírky je pomerne užitočnou pomôckou pri skúmaní pohlavného dozrievania a jednotlivých cyklov u konope v rôznych zemepisných šírkach a genetickej adaptácie jednotlivých odrôd v ich prirodzenom enviromentálnom prostredí. Ak by sme spojili na mape miesta s rovnakou fotoperiódou (dĺžkou dňa), vychádzajúcou z niekoľko ročných pozorovaní, prostredníctvom izolínii (čiary = línie s rovnakou hodnotou, bližšie nešpecifikované), dostali by sme pomerne nerovnomernú čiaru v rôznych zemepisných šírkach. Mohli by sme takto sledovať napríklad fotoperiodu pre 40° SZŠ (Severná Kalifornia), ktorá sa nachádza na ľavom okraji s 15 hodinovou fotoperiódou 21 Júna (letný slnovrat). Postupom času ako ubiehajú mesiace sa dni začnú skracovať čo by bolo možné vypozorovať na postupnom klesaní krivky odrážajúcej fotoperiodu smerom nadol. Počas júla sa dĺžka dňa skráti na 14 hodín čo je jasný signál pre konope aby začalo kvitnúť a produkovať THC. Neustálim sa skracovaním dní sa kvitnutie zrýchľuje, mohutnejším vývojom kvetov a takisto sa zrýchľuje aj produkciu THC až do samotného dosiahnutia vrcholu tejto periódy niekedy v októbri až novembri. Po tomto čase sa fotoperioda skráti pod 10 hodín denne a produkcia THC sa spomalí. Rastliny s vysokou produkciou THC môžu pokračovať s produkciou tejto látky až do zimného slnovratu (najkratší deň v roku, zhruba 21. – 22.12) samozrejme pokiaľ sú tieto rastliny chránené pred mrazom. V tomto okamihu začína nový vegetačný, svetelný cyklus a produkcia THC sa zastavuje. Nové sadenice vysádzame keď sa dni stanú teplejšími a dĺžka dňa sa predĺži na 12 – 14 hodín (marec až máj). Ďaleko na severe zhruba na 60° SZŠ sú výkyvy vo fotoperiode pomerne veľké a teda aj sezóna vhodná na pestovanie je kratšia. Tieto podmienky nie sú zrovna najprívetivejšie pre produkciu THC. Fotoperioda a rozdiely medzi ročnými obdobiami sa líšia ako sa postupne približujeme k rovníku. V blízkosti 20° SZŠ (Havaj, India a Thajsko sa nachádzajú v oblastiach kde majú pôvod tie najlepšie odrody konope pestovaných pre drogu) sa fotoperioda nikdy nedostane mimo hladinu potrebnú pre produkciu THC v rozmedzí 10 – 14 hodín. Svetelný cyklus na 20° SZŠ začína po slnečnej rovnodennosti kedy fotoperioda je len tesne nad 13 hodín denne. Toto znamená, že v týchto oblastiach je dlhé obdobie vhodné na pestovanie, ktoré začína skôr a končí neskôr ako vo vyšších zemepisných šírkach. Avšak pretože fotoperioda nie je nikdy dostatočne dlhá (resp. krátka, záleží na tom ako sa na to pozeráme) nato aby indukovala kvitnutie môže byť konope pestované aj počas krátkej sezóny od Decembra do Marca, prípadne Apríla (90 – 120 dní). Odrody pochádzajúce z týchto oblastí často nereagujú na zmenu vo fotoperiode ale kvitnutie je primárne určované vekom tak isto ako aj zmenou vo fotoperiode. Väčšina odrôd konope začne kvitnúť keď sú staré okolo 60 dní pokiaľ fotoperioda nie je dlhšia ako 13 hodín. Na 20° SZŠ fotoperioda nikdy nie je dlhšia ako 14 hodín čo znamená, že rastliny sú pomerne jednoducho privádzané do kvetu takmer kedykoľvek počas roka. V ekvatoriálnom pásme dochádza dva krát do roka k predlžovaniu a tak isto aj naopak k skracovaniu fotoperiody ako dôsledku zdanlivého putovania slnka smerom na sever a na juh od rovníka čo vedie k dvom identickým fotoperiodickým obdobiam počas jedného roka. V tejto oblasti ovplyvňuje miesta vhodné na pestovanie množstvo zrážok a nadmorská výška, no v niektorých oblastiach je možné získať dve plne vyzreté úrody za jeden rok. Pokiaľ máme dostatok údajov o daných lokalitách, zistíme si pri konkrétnej lokalite dátum pre posledné a prvé mrazíky, pre obdobia sucha a dažďov a následne môžeme určiť obdobie vhodné na pestovanie. Pokiaľ oblasť v ktorej hodláme pestovať konope má príliš krátke obdobie počas ktorého je možné dané rastliny pestovať použijeme skleník, alebo podobne krytý areál pred zimou či daždivým obdobím. Načasovanie pestovania a dĺžky obdobia vhodného na pestovanie teda môžeme z týchto údajov pomerne ľahko vyčítať pre tieto hraničné oblasti. Ako príklad uvažujme o výskumníkovi, ktorý chce pestovať konope v oblasti neďaleko Durbanu v Južnej Afrike, na 30° JZŠ. Ak získame údaje o dozrievacích cykloch a nahliadneme do nich zistíme, že dostatočne dlhá fotoperioda pre pohlavné vyzrievanie konope pestovaného pre zisk drogy je v tejto oblasti od októbra do júna. Údaje o lokálnom počasí nám prezradia, že priemerná teplota v tejto oblasti je zhruba medzi 16°C - 27°C (60 – 80 stupňov Farrenheita) a ročné množstvo zrážok od 73mm do 127 mm (30 – 50 palcov). Príchod búrok počas skorého júna však môže viesť k poškodeniu rastlín a preto je pomerne nevyhnutné zhotoviť určité ochrany pred danými búrkami. Všetky údaje vyčítané z týchto tabuliek napríklad pre fotoperiodu sú len priemerné a je treba zvažovať konkrétne podmienky pre dané miesto. (dané originálne tabuľky a grafy neboli súčasťou publikácie, aspoň čiastočne sa nahradia konkrétnymi údajmi pre SR – takmer tie isté hodnoty platia aj pre ČR) Ekvatoriálne pásmo – (15° JZŠ - 15° SZŠ): V tejto oblasti je slnko vysoko nad horizontom počas celého roku. Slnko je priamo v nadhlavníku dva - krát do roka počas jarnej (22. marec) a jesennej rovnodennosti (22. september) kedy slnko prechádza buď na severnú, alebo južnú pologuľu. Dni sú najkratšie dva krát do roka, práve v období letného a zimného slnovratu. Ako dôsledok tohto stavu podnebia sú počas roka dve obdobia vhodné na indukovanie kvitnutia s dvoma rôznymi obdobiami. Tieto obdobia sa však môžu prekrývať, no zvyčajne trvajú 5 – 6 mesiacov a pokiaľ to počasie dovoľuje je možné pestovať dva krát v roku. Kolumbia, Južná India, Thajsko a Malawi to sú všetko miesta ležiace na okraji ekvatoriálneho pásma medzi 10° - 15° ZŠ. Je zaujímavé, že len málo ak vôbec nejaké oblasti komerčného pestovania konope mimo Kolumbie ležia vo vnútri tohto ekvatoriálneho pásma. Je to preto že väčšina oblastí ležiacich pozdĺž rovníka, alebo tesne v jeho blízkosti má v nižších nadmorských výškach príliš vlhkú klímu, takže je takmer nemožné nájsť dostatočne suché oblasti na vypestovanie čo i len jednej úrody do roka a už tobôž nie dvoch. V mnohých oblastiach ležiacich v ekvatoriálnom pásme rastie divoké konope, no toto je len relatívne nízkej kvality či už pre pestovanie na vlákno, alebo zisk drogy. No pri umelom pestovaní má ekvatoriálne pásmo vysoký potenciál na pestovanie konope pre zisk drogy. Severné a južné subtropické pásmo – (15° - 30 °SZŠ a JZŠ): Severné subtropické pásmo je jednou z najväčších oblastí kde sa pestuje konope na svete, zatiaľ čo v južnom subtropickom pásme sa dopestuje len nepatrné množstvo z toho čo sa vypestuje v severnom. Tieto oblasti majú dlhé obdobia vhodné na pestovanie konope - na severnej pologuli od februára, prípadne marca až do októbra prípadne decembra, na južnej pologuli je to od septembra, októbra do marca až júna. Krátke obdobie môže existovať aj od decembra prípadne januára do marca až apríla s časovým rozpätím 90 – 120 dní. Na Havaji pestovatelia konope niekedy využívajú tretie krátke obdobie ktoré je od júna do septembra, prípadne od septembra do decembra, no v skutočnosti toto krátke obdobie rozbíja dlhé subtropické obdobie počas ktorého sa pestujú niektoré z najsilnejších odrôd konope na celom svete. Juhovýchodná Ázia, Havaj, Mexiko, Jamajka, Pakistan, Nepál a India sú hlavnými oblasťami produkujúcimi konope v severnom subtropickom pásme. Oblasť mierneho pásma severnej a južnej pologule – (30°- 60°SZŠ a JZŠ): Oblasti mierneho pásma majú jedno stredne dlhé až dlhé obdobie vhodné na pestovanie konope, na severnej pologuli od marca, mája až do septembra až decembra a na južnej pologuli od septembra, novembra až do marca až júna. Centrálna Čína, Kórea, Japonsko, USA, Južná Európa, Maroko, Turecko, Libanon, Irán, Afganistan, Pakistan, India a Kašmír to sú všetko oblasti ležiace v miernom pásme severnej pologule. Veľa týchto štátov je producentom konope na vlákno takisto aj pre zisk drogy. Do mierneho pásma južnej pologule patria len Južná časť Austrálie, Južnej Ameriky a Afriky. Niektoré odrody konope rastú vo všetkých troch oblastiach, no celkovo je možne povedať, že ani jedno z týchto miest nie je až tak známe svojou produkciou konope pestovaného pre drogu. Arktická a antarktická klimatická oblasť – (60° - 70° SZŠ a JZŠ ): Arktické a antarktické oblasti sú charakteristické svojím krátkym pomerne drsným vegetatívnym obdobím, ktoré nie je vhodné na pestovanie konope. Arktické vegetatívne obdobie sa začína počas trvania veľmi dlhej fotoperiody v júni a júli hneď ako zem rozmrzne a končí s príchodom prvých mrazov v septembri, alebo októbri. Keď sa objavujú prvé sadenice dni sú ešte veľmi dlhé, no dni sa rýchlo skracujú a v septembri rastliny začínajú kvitnúť. Rastliny v týchto oblastiach často dorastajú do pomerne veľkých rozmerov, no už nemajú dosť času nato aby stihli kompletne dozrieť a preto nie je praktické pestovať konope pre zisk drogy bez skleníka. Do tejto oblasti arktického pásma patria časti Ruska, Aljaška, Kanada a Severná Európa, no je len málo miest kde “uniknuté“ druhy konope pestované na vlákno, prípadne pre zisk drogy rastú voľne. Umelo je konope pre zisk drogy pestované na Aljaške, Kanade a v Severnej Európe len v obmedzenom množstve takisto je len v malom množstve pestované komerčne. Pravdepodobne najlepšími odrodami na pestovanie v týchto oblastiach sú hybridy vytvorené v miernom pásme Severnej Ameriky, ktoré sú dobre aklimatizované na toto pásmo s rýchlym dozrievaním. Odrodám pestovaným na vlákno sa tiež celkom dobre darí v niektorých oblastiach. Šľachtením s ruským Cannabis Ruderalis môžeme získať odrody pestované pre drogu s veľmi krátkym obdobím potrebným na kompletný vývoj. Zdá sa byť zrejmé, že sa väčšina konope pestovaného pre drogu vyskytuje v subtropickom a miernom pásme severnej pologule. Je zvláštne prečo sa nevyužíva na pestovanie konope pre zisk drogy veľa vhodných miest rozsiatych po celom svete. Je očividné, že ekvatoriálne a subtropické oblasti majú výhodu extra dlhého obdobia ako aj extra období navyše pre pestovanie konope. Odrody, ktoré sa adaptovali do miest ich pôvodného výskytu budú pravdepodobne kvitnúť a dozrievať v domácich podmienkach podľa podobnej šablóny akoby tak robili aj v mieste svojho pôvodu. Napríklad v miernom pásme severnej pologule budú odrody z Mexika (subtropické pásmo) zvyčajne kompletne dozrievať koncom októbra zatiaľ čo odrody z Kolumbie (ekvatoriálne pásmo) pravdepodobne nedozrejú kompletne skôr ako v decembri. Ak si toto uvedomíme tak budeme aj vyberať jednotlivé odrody z zemepisných šírok podobných tým našim, respektíve tým kde hodláme danú odrodu pestovať tak aby sa zmaximalizovala šanca na kompletne dopestovanie odrody pestovanej pre drogu. Pomerne krátke vegetačné obdobie na Havaji, v Mexiku a ďalších subtropických oblastiach dalo vzniknúť samostatnému typu enviromentálnych faktorov (odlišných od tých z dlhým vegetačným obdobím) čo ovplyvnilo ich genotyp a prialo vývoju samostatných rýchlo sa vyvíjajúcich odrôd. Charakteristika pohlavného vývoja sa môže značne líšiť medzi týmito dvoma odrodami vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia a rôznym odozvám na zmeny vo fotoperiode. Z tohto dôvodu je obvykle nevyhnutné určiť či odrody z Havaja, alebo Kalifornie boli špeciálne vyšľachtené buď pre krátke, alebo dlhé vegetačné obdobie, alebo nevyberavo pre obe vegetačné obdobia. Niekedy je dostupná jediná informácia v akom vegetačnom období bola pestovaná samičia rastlina (teda tá od ktorej pochádzajú semienka). Pravdepodobne nie je praktické pestovať odrodu pestovanú pôvodne v dlhom vegetačnom období Havajských ostrovov v oblasti mierneho pásma, no odrodám pestovaným pôvodne v krátkom vegetačnom období sa pravdepodobne bude dariť veľmi dobre. Mesačné cykly Človek už od dávna pozoroval vplyvy mesiaca na živé organizmy, špeciálne plodiny o ktoré sa staral. Termíny pre sadenie a zber úrody založené na mesačných cykloch možno stále nájsť v starých farmárskych almanachoch. Doba obehu mesiaca okolo zeme trvá 28 až 29 dní. Tento cyklus je rozdelený do štyroch jedno týždňových fáz. Tento cyklus začína pribúdaním mesiaca počas prvého týždňa po ktorom je vidno štvrtinu, počas ďalšieho týždňa sa objaví celý. Potom sa začne zmenšovať čo mu zaberie ďalšie dva týždne až sa napokon úplne stratí a cyklus sa začína znova. Väčšina pestovateľov je toho názoru, že najlepším časom na vysádzane je vo fáze pribúdania mesiaca a najlepším časom na zber je naopak fáza kedy z mesiaca ubúda. Vyhraneným obdobiam ako nový mesiac, plný mesiac a štvrtiny sa vyhýbame, lebo v tomto čase údajne dochádza medziplanetárnym stresom. Najlepším časom podľa tejto teórie na sadenie, klíčenie, štepenie a robenie prekryvov je počas prvých dvoch fáz. Najlepším časom je niekoľko dní pred splnom. Tretia a štvrtá fáza sú najvýhodnejšími na zber a zastrihávanie. Rast koreňov je zdá sa zrýchlený v čase nového mesiaca, pravdepodobne ako dôsledok zvýšeného pôsobenia gravitácie slnka spolu s mesiacom. A naopak sa zdá, že v tomto čase mesačného splnu je spomalený rast kvetov. Silné svetlo pochádzajúce z odrazu od povrchu mesiaca je na samej hranici kedy ešte sa nezastaví kvitnutie úplne. Aj keď k tomuto samozrejme nikdy nedôjde môže sa stať, že ak daná rastlina len začína kvitnúť tak vplyvom pár takýchto jasných nocí môže dôjsť k oddialeniu kvitnutia o cca týždeň. A naopak rastlina dobre vstúpi do kvitnutia počas novu, teda keď nie je mesiac vidno, alebo v blízkosti tohto termínu vďaka tmavým nociam. Ale aj tak je ešte potrebné pokračovať vo výskume tohto záhadného vplyvu mesačného cyklu na konope. Vývoj kvetov Počas vyzrievania kvetov dochádza k rôznym zmenám nie len u jednotlivých kalichov, ale aj u celých palíc. Vonkajšie zmeny indikujú, že dochádza aj k vnútorným metabolickým, biochemickým zmenám. Pokiaľ tieto vnútorné zmeny nachádzajú pomerne dobrú odozvu aj vo vonkajších zmenách je pestovateľ v pomerne výhodnej pozícii nakoľko môže potom pomerne dobre určiť kedy je vhodný čas na zber. S rokmi pestovania samozrejme pestovateľ toto obdobie už bude pomerne dobre poznať aj intuitívne, no možno vyvodiť niekoľko vzájomných vzťahov pomocou ktorých možno do tejto problematiky vniesť o čosi viac svetla. Kalichy v ranných fázach vývoja sa objavujú ako jednotlivé, tenké, rúrkovité, do zelena sfarbené puzdra obaľujúce vajíčka nachádzajúce sa na konci, s párom bielych, žltozelených, alebo purpurových piestikov spojených s vajíčkom, ktoré odstávajú z horného okraja kalichu. S pribúdajúcim vekom a postupným vyzrievaním sa piestiky pomali predlžujú, samotné kalichy tak isto rastú až do svojej plnej dĺžky. Následne sa začnú kalichy zväčšovať, mohutnieť v dôsledku zvýšenej produkcie živice a piestiky kompletne dozrejú. Od tohto okamihu začnú piestiky jemne mohutnieť, tmavnúť pričom končeky sa môžu začať stáčať a zmeniť farbu na červenohnedú. V tomto okamihu sú kvety už za vrcholom svojho dozrievania a je nepravdepodobné, že by sa v nich vyvinuli životaschopné semienka keby boli teraz opelené. Takže bez opelenia sa kalichy stále zväčšujú. Takmer akoby sa v nich vyvíjalo semienko po opelení, produkcia živice v tomto okamihu dosahuje svoj vrchol. Následne piestiky začnú chradnúť, schnúť a zmenia farbu na červenkastú, prípadne oranžovo hnedú. V tomto momente zväčšené kalichy naakumulovali neuveriteľné množstvo živice, ale vylučovanie sa už pomali spomaľuje a dochádza k produkcii už mála sviežich terpénov a kanabinoidov. Pomalé opadávanie piestikov je znakom ukončenia vývoja jednotlivých kalichov. Živica sa začne zakaľovať a kalichy začnú hynúť. Biosyntéza kanabinoidov a terpénov je v analógii s jednotlivými vývojovými štádiami kalichov spojenými s živicu produkujúcimi žľaznatými trichómami. Taktiež priemerný vývoj akumulovania jednotlivých kalichov počas jednotlivých fáz predurčuje celkový vývoj kvetov v období dozrievania. A preto je určenie dozretia a času zberu založené na priemernom stave kalichov a živice spolu s základnou morfológiou a vývojom rastliny ako celku. Základné morfologické charakteristiky vyzrievania kvetov sa merajú pomerom kalichov (kvetov) ku listom a dĺžkou internódov vo vnútri kvetov. Pomer kalichov ku kvetom je najvyšší počas vrcholenia kvitnutia. Pre neskoršie fázy je zväčša príznačné znižovanie intenzity rastu kalichov a zvýšeným rastom listov. U hustých palíc je zväčša veľmi malá vzdialenosť medzi jednotlivými pármi kalichov. Na konci dozrievania pokiaľ ešte stále dochádza k rastu sa dĺžka internódov môže zväčšovať v dôsledku zvyšovania sa okolitej vlhkosti a nižšej intenzity svetla. Toto je vo väčšine prípadov signálom, že kvety sú už za vrcholom svojho reprodukčného obdobia, ak je to naozaj tak, tak rastlina sa pripravuje na akési zmladenie a opätovný rast v nasledujúcej sezóne. V tomto čase sa už takmer úplne zastavila produkcia živice v oblasti mierneho pásma (dôsledok nízkych teplôt), avšak táto stále ešte môže prebiehať v ekvatoriálnych a subtropických oblastiach kde je dlhšie a teplejšie vegetačné obdobie. Skleníky sa používajú v miernom pásme na stimulovanie tropického podnebia a predĺženie obdobia produkcie živice. No mali by sme si pamätať, že skleníky môžu byť príčinou aj rôznych problémov u kvetov v spojitosti s vysokou vlhkosťou, nižšou intenzitou svetla a obmedzenou cirkuláciou vzduchu. Stimulovanie pôvodnej fotoperiody u jednotlivých rastlín docielime zatemňovaním rôznymi clonami či prídavným osvetlením buď v skleníkoch, alebo pri pestovaní indoor. Odhadnutie svetelných cyklov pre konkrétne odrody sa dá z tabuliek v ktorých je dozrievanie pre rôzne zemepisné šírky. V tomto prípade je možné vytvoriť exotické, pre túto oblasť cudzie prostredie v záujme bližšieho skúmania konope. Tesné usporiadanie kalichov a listov v paliciach sú charakteristické pre dozreté konope z outdooru. Niektoré odrody ako napríklad tie z Thajska zvyknú mávať dlhšie internódy s celkovo redšou stavbou. Toto je zdá sa geneticky kontrolované ako dôsledok prispôsobenia sa enviromentálnemu prostrediu z ktorého daná odroda pochádza. Dovezené odrody napríklad z Thajska mávajú takisto dlhšie internódy u samičích kvetov. Tieto odrody pravdepodobne nebudú vytvárať husté kvety ani v najsuchších, otvorených podmienkach, tento stav je ešte viac výrazný pri akoby omladení počas kratších jesenných dní so skracujúcou sa fotoperiódou. Biosyntéza kannabinoidov Potom ako sa vylučovanie kannabinoidov a s nimi spojených terpénov dostane na svoj vrchol piestiky zmenia svoju farbu na hnedú, no ešte pred tým kalichy prestanú rásť. Zdá sa byť logické, že by sa mali kvety zberať práve v tomto čase. V tomto období vrcholnej produkcie živice dochádza k viacerým malým odchýlkam od štandardu v obsahu kannabinoidov a terpénov, ktoré ovplyvňujú prírodnú podstatu psychoaktívneho efektu danej živice. Pre jednotlivé odrody je charakteristický určitý pomer jednotlivých kannabinoidov, ktorý je primárne predurčený génmi, no musíme si uvedomiť, že mnoho enviromentálnych faktorov ako napríklad svetlo, teplota a vlhkosť ovplyvňujú tento priebeh a pomer jednotlivých molekúl v priebehu biosyntézy kannabinoidov. Tieto enviromentálne faktory môžu byť príčinou nezvyčajného konečného profilu kannabinoidov (obsah a pomer jednotlivých kannabinoidov). Nie všetky kannabinoidy sa začnú syntetizovať v rovnakom čase, z toho plynie, že takisto nie všetky dokončia svoju produkciu a transformáciu na THC súčasne. Neexistuje nejaký zázračný spôsob, ktorým by sme priaznivo ovplyvnili produkciu THC, no je pravda, že niektoré faktory zúčastňujúce sa pri raste a dozrievaní konope môžu ovplyvniť koncový obsah kannabinoidov. Tieto faktory môžu byť kontrolované do určitej miery a to správnym výberom kvetov pri zbere, spôsobom pestovania a samozrejme konkrétnym prostredím v ktorom rastliny rastú. A ako prídavok k týmto genetickým a sezónnym vplyvom je treba pridať ďalšie faktory a síce napríklad, že každý kalich prechádza týmto zložitým cyklom dozrievania samostatne a počas vrcholného obdobia produkcie živice dochádza stále k ďalšej produkcii nových kalichov, ktoré začínajú odznova s týmto cyklom. To znamená, že konkrétny pomer kalichov k listom, priemerný stav kalichov ako aj stav v ktorom sa nachádza živica aj výsledný pomer jednotlivých kannabinoidov nám naznačuje v akom štádiu sa práve vývoj kvetov nachádza. A pretože je pre začínajúceho pestovateľa pomerne zložité určiť profil kannabinoidov kvetov bez chromatografickej analýzy tak táto časť je zameraná práve na poznanie teoretických korelácií medzi vonkajšími charakteristikami kalichov, živicou a vnútorným profilom kannabinoidov. Pre lepšie pochopenie týchto jemných zmien v pomere jednotlivých kannabinoidov by bolo asi najlepšie zozbieraním pozorovaní biosyntézy kannabinoidov. Nasleduje reťazec reakcií až kým sa dopracujeme k štyrom izomérom THC (Tetrahydrocannabinolová kyselina ), ďalej pokračuje v tejto sekvencií reakcií niekoľko krokov v dlhých sériách reakcií, ktoré predchádzajú a zároveň nadväzujú na formovanie THC čo je hlavný psychoaktívny kannabinoid. V skutočnosti THC spolu s ďalšími potrebnými kannabinoidmi nie je psychoaktívne pokiaľ nedôjde k dekarboxylácii (strata kyslej karboxylovej skupiny [COOH] ). To znamená, že jednotlivé kannabinoidy, ktoré prejdú touto biosyntézou prejdú strategickými reakciami, ktoré určia pozíciu hociktorej konkrétnej kannabinoidovej molekuly počas tejto syntézy. Potom ako je živica vylúčená z žľaznatých trichómov, začne tvrdnúť a jednotlivé kannabinoidy začnú dekarboxylovať. Všetky zvyšné kannabinoidy sú dekarboxylované teplom do niekoľkých dní po zbere. Aj ďalšie kyseliny THC s kratšími postrannými reťazcami sa vyskytujú u niektorých odrôd konope. U niektorých sa vie o ich psychoaktivite, mnohé ďalšie sú zas podozrievané z psychoaktivity. Kratšie propylové (3-uhlíky) a metylové (1-uhlík) postranné reťazce (tvarovo podobné molekuly) majú kratší reakčný priebeh ako pentyl (5-uhlíkov) THC a pravdepodobne sú zodpovedné za akýsi rýchly, “flešový“ efekt vnímaný niektorými užívateľmi konope. Ďalšia časť bude zameraná práve na reakčný priebeh pentylu, no je dobre vedieť, že priebeh reakcií u propylu a metylu má veľmi podobný (homológny) takmer každý krok popri tomto reakčnom priebehu pentylu a teda aj ich syntéza je prakticky identická. Prvý krok pri reakčnom slede biosyntézy pentylového kannabinolu je skombinovanie kyseliny oliveto-ová s obyčajným pyrofosfátom. Obe tieto molekuly sú derivované z terpénov a zdá sa byť pomerne jasné, že tento biosyntetický proces aromatických terpenoidov môže byť kľúčový pri formovaní kannabinoidov. Zlúčením týchto dvoch molekúl dôjde k vytvoreniu kyseliny CBG (kyselina cannabigerelová), ktorá je základným prekurzorom kannabinoidovej molekuly. Táto CBG kyselina sa môže pretransformovať na CBGM (kyselina CBG monoetyl éter), alebo na hydroxylovú skupinu (OH) naviazanú na geraniolovú časť molekuly tvoriacej kyselinu hydroxy – CBG. V tomto rozhodujúcom okamžiku tvorby molekuly vznikne buď CBC (kyselina cannabichromenic-ová), alebo CBD (kyselina kannabidiolová). CBD je prekurzorom THC a aj keď je CBD samo o sebe len stredne psychoaktívne môže v súčinnosti s THC modifikovať celkový psychoaktívny efekt na skôr sedatívny. CBC je takisto “len“ stredne psychoaktívne, no môže synergicky interagovať s THC a tiež v konečnom dôsledku pozmeniť výsledný psychoaktívny efekt (Turner, 1975). V skutočnosti CBD môže potlačiť efekt THC a naopak CBC jeho účinok znásobiť, no v presne takomto scenári tento jav ešte nebol preukázaný. Všetky tieto reakcie v rámci biosyntézy kannabinoidov sú kontrolované enzýmami, no takisto sú aj ovplyvňované konkrétnymi podmienkami enviromentálneho prostredia. Transformácia CBD na THC je samostatnou a najdôležitejšou reakciou pokiaľ berieme do úvahy vývoj psychoaktivity v celom tomto priebehu biosyntézy a je zároveň aj najlepšie poznanou spomedzi týchto reakcií. Osobná komunikácia s Rafaelom Mechoulamom bola uskutočnená s cieľom spoznať akú úlohu zohráva ultrafialové žiarenie pri biosyntéze THC a ďalších kannabinoidov. V laboratóriu Mechoulam konvertoval CBD na THC vystavením roztoku kyseliny n-hexánu CBD ultrafialovému žiareniu s vlnovou dĺžkou 235 – 285 nm po dobu 48 hodín. Pri tejto nezvratnej reakcii bol použitý atmosférický kyslík, no výnos z tejto konverzie bol len 15 % THC a navyše niektoré z produktov, ktoré sa vytvorili v laboratóriu sa vôbec nevyskytujú v živých vzorkách. Existujú štyri typy izomérov, respektíve jemných variácií na kyselinu THC (THCA, A=acid=kyselina). Obe kyseliny Delta1 – THCA a Delta6 – THCA sú prírodne sa vyskytujúce izoméri THCA ako dôsledok dvojnej väzby s karbónom 1, alebo karbónom 6 geraniolovej časti molekuly. Obe majú približne rovnaký psychoaktívny efekt avšak Delta1 – THC je približne štyrikrát sa častejšie vyskytujúca u väčšiny odrôd oproti Delta6 – THC. Takisto sa vyskytuje aj alfa a beta forma kyseliny Delta1 – THC a kyseliny Delta 6 – THC ako dôsledok vzájomného porovnávania hydrogénových (H) a karboxylových (COOH) skupín na časti molekuly kyseliny oliveto –ovej. Predpokladá sa, že psychoaktivita týchto a podobných foriem molekuly THC sa nelíši, no toto doposiaľ nebolo preukázané. Jemné rozdiely v psychoaktivite neboli u zvierat za pomoci laboratórnych zariadení preukázané, no pomerne často sú rozoberané, popisované medzi fanúšikmi marihuany a môžu byť pripisované dodatočnému synergickému efektu týchto štyroch izomérov kyseliny THC. Celková psychoaktivita je prisudzovaná pomeru primárnych kannabinoidov – CBC, CBD, THC a CBN; pomeru metylových, propylových a pentylových homológov kannabinoidov; a izomérovým odchýlkam u každého z týchto kannabinoidov. Nesporne exituje množstvo nepatrných kombinácií. Taktiež terpenoidy a ďalšie aromatické prvky môžu potláčať, alebo znásobovať efekt spôsobený THC. Enviromentálne podmienky ovplyvňujú biosyntézu kannabinoidov modifikáciou enzymatického systému a napokon aj výslednou potenciou konope. Enviromentálne podmienky vo vyšších nadmorských výškach sú často suchšie (?) a viac vystavené intenzívnemu slnečnému žiareniu oproti nižším nadmorským výškam. Nedávna štúdia Mobaraka (1978) ukázala, že konope pestované v Afganistane vo výškach okolo 1300 metrov (4350 stôp) obsahovalo významne viac propyl kannabinoidov ako príslušného pentylového homológu. Aj u iných odrôd konope z tejto oblasti Ázie sa preukázala prítomnosť propylových kannabinoidov, no a teda by sme nemali brať na ľahkú váhu možné vysvetlenie, že možno práve nadmorská výška ovplyvňuje smer ktorým sa bude uberať biosyntéza kannabinoidov (pre tvorbu ktorých typov kannabinoidov sú tieto podmienky výhodné). Je známe, že suché prostredie stimuluje produkciu živice takisto aj celkovú produkciu kannabinoidov, no zatiaľ nie je preukázané či suché prostredie obzvlášť podporuje produkciu THC. Existuje predpoklad, že zvýšením množstva dopadajúceho ultrafialového žiarenia môžeme priamo ovplyvniť produkciu kannabinoidov. Ultrafialové žiarenie participuje na biosyntéze THC z CBD, pri transformácii CBC na CCY a pri transformácii CBD na CBS. Avšak nie je známe či zvýšením množstva ultrafialového žiarenia dôjde k zmene syntézy kannabinoidov od pentylového homológu smerom k propylovému, alebo či to ovplyvní produkciu THC, alebo CBC namiesto CBD. Pomer THC k CBD je používaný k určovaniu chemotypu Smallom a ďalšími. U niektorých odrôd sa prejavuje genetická predispozícia neschopnosti konvertovať CBD na THC čo z nich robí členov “vláknitého“ chemotypu (ako konope pestované na vlákno), no a naopak odrody ktoré majú genetickú predispozíciu ku konvertovaniu CBD na THC patria medzi odrody pestované pre zisk drogy a teda aj do takéhoto chemotypu. Je takisto zaujímavé si všimnúť to čo objavili Turner a Hadley (1973), kedy pozorovali u Africkej odrody veľmi vysoký obsah THC, no žiadny (resp. takmer žiadny) obsah CBD aj keď sa u nich súčasne vyskytoval značný obsah CBC. Turner vyhlásil, že videl odrody u ktorých sa vôbec nevyskytovalo CBD, no zároveň vraj ešte nikdy nevidel odrodu u ktorej by sa vôbec nevyskytovalo THC. Takisto veľa skorších autorov si pomýlilo CBC s CBD pri analyzovaných vzorkách nakoľko tieto dve látky majú blízky vrchol na chromatografe, ktorý pracuje s tekutým plynom (GLC). Pokiaľ teda táto biosyntetická postupnosť potrebuje byť poopravená zahrnutím enzymaticky kontrolovaného systému vyžadujúceho priamu konverziu hydroxy – CBG na THC skrz allylové preusporiadanie hydroxy - CBG a cyklizáciu preusporiadania medzilátok na THC, tak potom ako Turner a Hadley (1973) vyhlásili CBD môže obísť tento cyklus a tým pádom sa vysvetlí jeho absencia. Ďalšou možnosťou je to, že potom ako CBC je formované z rovnakého symetrického prekurzoru, ktorý je allylovo preusporiadaný pred samotným formovaním, CBC sa môže prechodne akumulovať, následne sa reakcia môže zvrátiť a skrz symetrického prekurzoru a zvyčajné allylové preusporiadanie CBD sa nebude formovať ale priamo sa konvertovať na THC podobným enzymatickým systémom tomu ktorý zvrátil formovanie CBC. Ak tento proces prebehne dostatočne rýchlo tak nebude detekované žiadne CBD. No je viac pravdepodobné, že CBDA je u odrôd pestovaných pre zisk drogy priamo konvertované na THCA hneď potom ako sa vyformuje a teda, že nedochádza k nazhromažďovaniu CBD. Taktiež Turner, Hemphill a Mahlberg (1978) objavili, že CBD bolo obsiahnuté v pletive konope, ale nie v živici vylučovanej žľaznatými trichómami. Akokoľvek tieto odchylky od prijatej schémy biosyntetickej následnosti padnú ako voda na mlyn pre mozog pri rozšifrovávaní záhad odrôd konope a rôznorodosti psychoaktívneho efektu. A keď sa opäť prinavrátime k ortodoxnej verzii biosyntézy kannabinoidov podľa ktorej úlohou ultrafialového žiarenia zohráva významnú úlohu pri biosyntéze THC, rola UV žiarenia by mohla byť opäť vyzdvihnutá. Zdá sa byť preto celkom zrejmé, že ultrafialové žiarenie, ktoré je za normálnych okolností v dostatočnom množstve dodávané slnečným žiarením hrá istú rolu pri konverzii CBD na THC. A preto (Carlton Thrner, 1979, na základe osobnej komunikácie) nedostatok ultrafialového žiarenia pri pestovaní indoor môže byť príčinou len obmedzenej psychoaktivity konope pestovaného takto pod umelým osvetlením. Svetelná energia je rastlinou zúžitkovaná počas pomerne dlhých sérií zložitých reakcií, ktorých výsledkom je vyformovanie THC. Neskôr popri tejto biosyntetickej postupnosti začnú sa formovať aj degradačné produkty, ktoré nie sú metabolicky produkované živou rastlinou. Tieto kannabinoidy sa formujú skrz postupnú degradáciu THC na CBN (kannabinol) a ďalšie kannabinoidy. Degradácia je primárne podporovaná teplom a svetlom a nie je enzymaticky kontrolovaná rastlinou. CBN je takisto podozrivé zo synergickej modifikácie psychoaktivity primárnych kannabinoidov THC. Kannabinoidová rovnováha medzi CBC, CBD, THC a CBN je určovaná geneticky a takisto aj stupňom vyzretia. Produkcia THC je neustále pokračujúci proces až do doby kým sú žľaznaté trichómy aktívne. Rozdiely v obsahu THC u rovnakých trichómov v priebehu dozrievania sú výsledkom toho, že THC je degradované na CBN zatiaľ čo CBD je konvertované na THC. Pokiaľ je rýchlosť biosyntézy THC vyššia ako rýchlosť degradácie THC, obsah THC rastie, no pokiaľ je rýchlejšie tempo degradácie tak sa obsah THC logicky znižuje. Čistá, jemne jantárová živica je znakom toho, že žľaznaté trichómy sú stále aktívne. V okamžiku keď sa sekrécia živice začne spomaľovať, živica sa zvyčajne začne polymerizovať a tvrdnúť. Počas neskorej kvitnúcej fázy sa čistá, jantárová živica začne zakaľovať. Keď sa začne kvalita živice zhoršovať táto sa najprv zmení na priesvitnú a následne sa začne zakaľovať na nepriehľadne hnedú, alebo bielu. Tesne pred nástupom mrazov počas dozrievania bude mať často živica nepriehľadnú, bielu farbu. Počas aktívnej sekrécie je THC neustále formované z CBD a súčasne degradované na CBN. Načasovanie zberu Pri poznaní zákonitostí biosyntézy a degradácie THC, ktoré poslúžia ako určitý základný referenčný prostriedok, budú aj logické spojitosti zberu ľahšie pochopené. Obvyklým cieľom načasovania zberu je zaistenie vysokého obsahu THC modifikovaného správnym množstvom CBC, CBD a CBN spolu s ich propylovými homológmi aby sa dosiahol želaný psychoaktívny efekt. Pretože sa THC degraduje na CBN v rovnakom čase ako sa vytvára pri biosyntéze z CBD, je dôležité aby sa zber uskutočnil v čase kedy je syntéza THC vyššia ako jeho degradácia. Každý skúsený pestovateľ si všíma veľa indikujúcich znakov na základe ktorých potom vie odhadnúť kedy je ten správny čas kedy zahájiť zber práve takých kvetov o aký mal záujem. Niektorý pestovatelia radi zberajú kvety práve vtedy keď obsahujú väčšinu životaschopných piestikov a teda sú na svojom reprodukčnom vrchole. V tomto čase je živica veľmi svetlá a aromatická, psychoaktívny efekt možno označiť ako ľahký a oslavný (pravdepodobne v dôsledku nízkej hladiny CBC, CBD a CBN a vysokej THC). Zber tak neskoro ako sa len dá sa uskutočňuje v záujme silnejšej, viac živicou oblepenej marihuany, ktorej psychoaktívny efekt sa v tomto prípade dá charakterizovať ako intenzívnejší telový efekt s utlmeným oslavným efektom (vysoký obsah CBC, CBD, CBN a THC). Odberom a testovaním niekoľkých málo vzoriek kvetov každých niekoľko dní skrz celú periódu počas niekoľkých týždňov zaistí pestovateľovi množstvo vzoriek pre všetky etapy vyzrievania a dáva dobrú bázu pre rozhodnutie kedy zberať počas budúcich sezón. Nasleduje popis každej z rastových fáz z hľadiska jej morfológie, arómy terpénov a relatívnej psychoaktivity. ddt Skoré, predkvitnúce štádium V tejto fáze je vývoj kvetov len tesne za svojím počiatkom, kedy len niekoľko málo zhlukov nedozretých samičích kvietkov sa zjavuje na koncoch vetví ako prírastok k prvotným párom pozdĺž hlavnej stonky. V tomto okamihu priemer stonky vo vnútri kvetov je takmer na svojom maxime. Tieto stonky sú pomerne ľahko viditeľné v nódoch a tvoria mohutnú sústavu, ktorá bude niesť kvety počas budúceho vývoja. Prevládajú veľké vegetatívne listy (s 5-7 čepeľami na jednom liste) a menšie listy s troma čepeľami sa začínajú tvoriť na nových osiach kvetov. Môžeme nájsť niekoľko malých, úzkych kalichov vklinených do úžľabín blízko vrcholu stonky pričom sa na nich objavujú čerstvé piestiky v podobe bielych, tenkých, vejárovitých nitiek odstávajúce z zvyšku obklopujúcich kalichov. V tomto štádiu je povrch kalichov jemne pokrytý akoby vlasovými chĺpkami nežľaznatých trichómov, no zatiaľ sa len niekoľko akoby chumáčikovitých, bezstopkatých na vrchole zväčšených do tvaru guličky žľaznatých trichómov začalo vyvíjať. Sekrécia živice je zatiaľ minimálna čo naznačujú aj malé hlavičky živice a prítomnosť len niekoľkých ak vôbec nejakých stopkatých na vrchole zväčšených do tvaru guličky žľaznatých trichómov. V tomto štádiu by sme pri zbere nezískali takmer žiadnu živicu pretože obsah THC je zatiaľ len veľmi nízky a neexistuje teda žiadny ekonomický efekt z takéhoto zberu okrem zisku vlákna a listov. Produkcia terpénov sa práve začína spolu s tým ako žľaznaté trichómy začínajú vylučovať živicu, tieto kvety z tejto fázy nedisponujú arómou ani chuťou sprostredkovanou terpénmi. Celková produkcia kanabinoidov je síce zatiaľ ešte nízka, no už teraz sa dajú predurčiť pomerne jednoducho fenotypy kanabinoidov založené na relatívnom množstve THC a CBD. V tomto rannom štádiu kvitnutia sa v rastline už preukázal jej základný fenotyp či už ako u odrody pestovanej na vlákno, alebo drogu. Odrody pestované na vlákno len zriedka kedy produkujú viac ako 2 % THC dokonca aj pri perfektných poľnohospodárskych podmienkach. Toto naznačuje, že odroda produkuje buď rôzne množstvo THC (až do 13 %) a nízke CBD a v tom prípade je to odroda na tvorbu drogy, alebo neprodukuje takmer žiadne THC a veľa CBD a tieto odrody sa zas pestujú na vlákno a tak sa aj označujú. Toto je u konope kontrolované geneticky. Kvety v tomto období majú ledva nejaký psychoaktívny efekt a fajčiari klasifikujú reakciu pri fajčení kvetov z tohto obdobia skôr ako “efekt“ namiesto “high“ (povznesenia). Je to najpravdepodobnejšie v dôsledku malého množstva THC spolu s malým množstvom CBC a CBD. Tvorba CBD začne ešte v dobe kedy sú sadenice len veľmi malé. Tvorba THC začne takisto v období keď je sadenica ešte veľmi malá, pokiaľ rastlina patrí medzi odrody s obsahom drogy. Avšak obsah THC len zriedka kedy prekročí 2 % do rannej fázy kvitnutia a takisto zriedka kedy kvety z tohto štádia produkujú “high“ kým nedozrejú do vrcholu kvitnutia. Ranná kvitnúca fáza Kvety (palice) sa začnú formovať hneď ako sa zvýši tvorba kalichov a skráti sa dĺžka internódov. Trojčepeľné listy sú už v tomto čase prevládajúcim typom a zvyčajne sa objavujú pozdĺž sekundárnych stoniek kvetov vo vnútri jednotlivých chumáčikov. Objavuje sa množstvo párov kalichov pozdĺž každých sekundárnych osí kvetov a každý pár leží oproti trojčepeľnému listu. Staršie páry kalichov ktoré bolo možné vidieť pozdĺž primárnej osi kvetov počas skorej fázy sa teraz začínajú zväčšovať, piestiky začínajú tmavnúť a strácať plodnosť, takisto je už možné pozorovať určitú produkciu živice u trichómov pozdĺž žíl kalichov. Novo vytvorené kalichy nesú len niekoľko ak vôbec nejaké stopkaté na vrchole zväčšených do tvaru guličky trichómov. Výsledkom nízkej produkcie živice sa dá vypozorovať len mierna aróma od terpénov spolu s len miernou psychoaktivitou. Kvety v tomto období ešte nie sú pripravené na zber. Celková produkcia kannabinoidov sa zreteľne zvýšila od skorej kvitnúcej fázy, no obsah THC (stále menej ako 3 %) nie je dostatočne vysoký na vyvolanie iného ako len mierneho efektu. Vrcholná fáza kvitnutia Neustáli rast a s ním spojené aj predlžovanie sa hlavnej stonky kvetov sa v tejto fáze zastavuje pričom kvety nabrali väčšinu na ich objeme vďaka neustálemu rastu ďalších a ďalších kalichov pozdĺž sekundárnych stoniek až kým celkom neprekryjú špirálovito vrcholce stoniek. Malé, veľkosťou značne zredukované jedno a trojčepelné lístky ležiace oproti každému páru kalichov vyrastajú zo sekundárnych stoniek vo vnútri samotných kvetov. Tieto náprotivné lístky sa správne nazývajú braktea, alebo listeň. Vonkajšie listy začínajú vädnúť spolu s tým ako sa aj ich farba začne meniť do odtieňov žltej v dobe kedy samičia rastlina pomaly speje do vrcholného obdobia reprodukcie. Piestiky prvotných kalichov zmenili farbu na hnedú, avšak len s výnimkou tých najstarších sú všetky kvety plodné pričom kvety sú biele s množstvom párov dozretých piestikov. U niektorých starších, už neplodných kalichov je produkcia živice na pomerne vysokej úrovni a na mladých kalichoch sa zas tieto živicu produkujúce stopkaté na vrchole zaguľatené žľaznaté trichómy začínajú rapídnym tempom produkovať aby ochránili vzácne ešte neoplodnené vajíčko. Pri pestovaní outdoor môže samičia rastlina začať produkovať semienka a jej vývojový cyklus začne postupne uberať k svojmu uzavretiu. Pri pestovaní konope ako sinsemilliu sa tento cyklus naruší. V tomto prípade samičia rastlina ostane neopelená a tá začne produkovať stopkaté na vrchole zväčšené do tvaru guličky trichómy a akumulovať živicu v poslednej snahe o udržanie životaschopnosti týchto častí. A pretože momentálne na rastline prevládajú tieto stopkaté na vrchole zväčšené do tvaru guličky trichómy, produkcia živice a s ňou aj THC sa začína zvyšovať. Vyvýšené hlavičky živice sú zatiaľ priehľadné pretože sa stále produkuje čerstvá živica, ktorá sa často tvorí v bunkách hlavičky trichómov. V tomto štádiu je produkcia THC na samotnom vrchole spolu so stabilnou hladinou CBD, ktorého molekuly sa intenzívne konvertujú na THC, no zároveň syntéza THC ešte neprebieha dostatočne dlho na to aby sa naakumulovalo väčšie množstvo CBN nakopeného z degradácie THC svetlom a teplom. Takisto tvorba terpénov je takmer na svojom vrchole o čom dáva vedieť nádherná vôňa vinúca sa z kvetov. Veľa pestovateľov zbiera svoje rastliny práve v tomto štádiu keďže chcú mať marihuanu s čistým, oslavným, psychoaktívnym efektom. Verí sa že práve v tejto vrcholnej fáze kedy je v živici nízky obsah CBD a CBN sa umožní lepšie vyniknúť účinku THC bez sedatívnych efektov predošlých látok. Takisto dochádza v tejto fáze k jemnej polymerizácii živice, ktorej vôňa a chuť sú menej živičnaté a s nádychom téru, alebo asfaltu oproti neskorším fázam. Veľa odrôd pokiaľ sú zberané v tejto vrcholnej fáze nemá kompletne vyvinutú arómu, chuť ani psychoaktívny efekt, ktorý sa prejaví po vyzretí počas uskladnenia. Pokiaľ pestovatelia požadujú od danej odrody inú chuť a psychoaktívny efekt, počkajú dlhšie kým živica dozrie. Toto je optimálny čas pre zber niektorých odrôd pretože väčšina ďalšieho rastu kalichov sa zastavila. Avšak môže sa vyskytnúť aj následný rast nových kalichov čím rastlina pokračuje v dozrievaní a vstúpi do neskorej kvitnúcej fázy. Neskorá kvitnúca fáza Keď sa rastliny dostanú do tohto štádia sú už definitívne za hlavnou reprodukčnou fázou a ich zdravotný stav začína pomaly klesať. Veľa vonkajších listov už opadalo a aj u niektorých vnútorných listov začína dochádzať k zmene zafarbenia. Na starších listoch a kalichoch sa začínajú objavovať jesenné farby (purpurová, oranžová, žltá atď.), veľa piestikov zmenilo farbu na hnedú a postupne začalo opadávať. Len posledné, okrajové piestiky sú stále plodné pričom v tejto fáze dominujú živicou zväčšené až akoby napuchnuté kalichy. Pomerne masívny povlak tvorený z hlavičiek živice pokrýva kalichy s pridruženými lístkami. Produkcia stopkatých na vrchole zväčšených do tvaru guličky trichómov je už len pomerne výnimočná, no zato tieto existujúce trichómy sa neustále predlžujú a vylučujú živicu. Potom ako predošlá živica prešla vyzretím začne postupne meniť farbu. Polymerizáciou malých molekúl terpénov (tvoriacich väčšinu živice) dochádza k tvorbe dlhých reťazcov a živica sa stáva viskóznejšou, tmavšie sfarbenou. S vrcholným vyzretím a stmavnutím živice je spojený vrchol syntézy psychoaktívnych kannabinoidov pričom priehľadné, jantárové sfarbenie vyzretej živice je obvykle znakom vysokého obsahu THC. Veľa pestovateľov zastáva názor, že priehľadné, jantárové sfarbenie živice je znakom vysokej kvality drogy z konope na tento účel pestovaného a práve u množstva najkvalitnejších odrôd konope je možné pozorovať podobné charakteristiky živice. Obzvlášť silné odrody konope pochádzajúce z Kalifornie, Havaja, Thajska, Mexika a Kolumbie sú často pokryté živičnatými hlavičkami s práve takýmto priehľadným jantárovým sfarbením, namiesto čistého zafarbenia hlavičiek. Toto sú charakteristiky odrôd aj z ďalších častí ekvatoriálneho, subtropického a mierneho pásma kde je vegetačné obdobie dostatočne dlhé na kompletné vyzretie živice a jej dostatočné naakumulovanie. Veľa areálov v Severnej Amerike a Európe má príliš krátku sezónu na kompletné vyzretie živice ibaže by tieto rastliny boli pestované v skleníkoch. Špeciálne aklimatizované odrody sú ďalšou možnosťou. Tieto odrody dozrievajú enormne rýchlo a v čase vrcholného vyzretia s jantárovým sfarbením živice je v týchto oblastiach ešte stále teplé a suché počasie. Výnos vyjadrený v hmotnostných jednotkách je v tomto štádiu zvyčajne najvyšší, no jednotlivé odrody môžu začať v týchto neskorých fázach začať produkovať nadmerné množstvo listov v dôsledku snahy o zachytenie dodatočnej energie z rapídne sa zmenšujúceho prísunu slnečného svitu. Celková akumulácia živice je najvyššia práve v tomto období, no v tomto období je už rastlina za svojím obdobím maximálnej produkcie živice. Ak začnú prevládať drsné okolité podmienky, živica spolu s kannabinoidmi sa začne postupne rozkladať. Výsledne zisk živice sa môže javiť vysoký aj v prípade, že je množstvo hlavičiek živice stratených, alebo sa ich kvalita začala zhoršovať a celková psychoaktivita začala postupne klesať. THC sa za teplých a slnečných dní rozkladá na CBN a následne neostane bez zmeny, alebo sa premiestni potom ako sa metabolické procesy rastliny sa zastavia. Vzhľadom na pomerne veľkú náchylnosť kannabinoidov na rozklad pôsobením slnka, vyššia psychoaktivita jantárovo sfarbenej živice môže byť len sekundárnym efektom. Môže to byť spôsobené lepšou rezistenciou jantárovo, prípadne tmavo sfarbenej živice voči slnku ako v prípade čistej, priehľadnej živice. Niektoré neskoro dozrievajúce odrody tvoria tmavé, nepriehľadné, prípadne biele hlavičky živice ako dôsledok polymerizácie terpénov a rozkladu THC. Tmavé, nepriehľadné hlavičky sú zvyčajne znakom, že kvety sú už za vrcholom dozretia. Kvety z tohto neskorého obdobia sa prejavujú prostredníctvom svojho plného potenciálu tvorby živice, aromatického základu, psychoaktívneho efektu. Celková zmes množstva monoterpénov, sesquiterpénových hydrokarbónov spolu s alkoholmi, étermi, estermi a ketónmi predurčujú arómu a chuť dozretej konope. Obsah základných terpénov a ich polymerizovaných vedľajších produktov kolíše v priebehu vrcholného vyzrievania živice. Aróma čerstvých kvetov sa zvyčajne zachová aj po ich usušení tak ako keď je v neskorej kvitnúcej fáze značná časť dozretej živice prítomnej na vyzretých kalichoch čerstvej rastliny. V tomto štádiu je produkcia naklonená pre vysoký obsah THC v rámci jednotlivých kannabinoidov a takisto začína stúpať obsah CBN pretože sa väčšina aktívnej biosyntézy zastavila a stále viac THC je degradovanej na CBN ako je ho vysyntetizovené z CBD. Taktiež môže začať dochádzať k akumulácii CBD, lebo už nie je dostatok dostupnej energie na kompletnú syntézu THC. Pomer THC k CBD v čase zberu kvetov sa môže samozrejme znižovať v dôsledku spomaľovania sa biosyntézy a vďaka znižovaniu obsahu THC v priebehu rozkladu, no a súčasne s tým obsah CBD ostáva nedotknutý, alebo mierne rastie pretože CBD sa nerozkladá tak rýchlo ako THC. Tieto deje vedú k zberu marihuany s účinkom charakterizovaným ako viac somatickým, telovým a sedatívnym. Niektorý pestovatelia tento účinok preferujú pred čistým oslavným, takým aký možno zažiť počas vrcholnej fázy kvitnutia. Štádium staroby, alebo štádium omladenia Potom ako sa u rastliny ukončí dozrievanie kvetov sa produkcia piestikových kalichov zastaví a rastlina vstúpi so štádia staroby (slabne až napokon zahynie). No v niektorých prípadoch je možné u rastlín spozorovať opätovný vegetatívny rast ako prípravu na nasledujúcu sezónu. Štádium staroby sa dá často pozorovať vďaka výraznej zmeny sfarbenia kvetov. Listy, kalichy a stonky sa sfarbia do celej škály rôznych odtieňov od žltej cez červenú až po tmavo purpurovú vďaka záložným pigmentom. napokon začne prevládať odtieň hnedej a to je neklamné znamenie, že rastlina je blízko svojej definitívnej smrti. V oblastiach s teplým podnebím štádium omladenia začne akonáhle sa začnú formovať vegetatívne výhonky vo vnútri samotných kvetov. Tieto výhonky sú obvykle tvorené z jednočepeľových listov bez zúbkovania na okrajoch, oddelené tenkou stonkou s dlhými internódami. Toto je v dôsledku vývoja danej rastliny v obdoby nedostatočného slnečného svitu v zimných mesiacoch. Tvorba listov sa s postupným zmladzovaním nestále zrýchľuje, tvorba živice je už úplne zastavená. Kvety zanechané na vyzretie až do takéhoto samotného konca zväčša produkujú nekvalitnú marihuanu s nízkym obsahom THC, obzvlášť pri pestovaní outdoor v zlom počasí. Nastala zmena vo vylučovaní terpénov spolu so zmenou vylučovania kanabinoidov a psychoaktívneho efektu. Rôzne terpény ako aj ich polyméry a ďalšie aromatické zdroje sú produkované a postupne dozrievajú v rôznych obdobiach počas vývoja rastliny. Pokiaľ sú tieto zmeny v aromatických zdrojoch priamo spojené so zmenami v tvorbe kanabinoidov tak sa môže vykonať selekcia pre obsah kanabinoidov založená na aróme dozrievajúcich kvetov. Je pomerne dôležité pochopiť diferencovanosť v anatómii kvetov u jednotlivých odrôd konope. Tendencie vývoja relatívnej kvantity (suchej hmotnosti) jednotlivých častí (ako napr. listy, kalichy a trichómy) v rôznych možných obdobiach zberu sa pomerne značne líši pri jednotlivých odrodách. Môže sa vytvoriť do určitej miery zjednodušená schéma. Vo väčšine prípadov sa percento podielu hmotnosti stonky na celkovej hmotnosti úrody s postupným vyzrievaním neustále znižuje. Omladenie zas môže spôsobiť náhle zvrátenie tohto trendu s postupným narastaním podielu hmotnosti stonky na celkovej hmotnosti. Podiel hmotnosti vnútorných lístkov obvykle začína na veľmi nízkej úrovni no s postupným dozrievaním sa pomerne rýchlo začne tento pomer zvyšovať v ich prospech. Toto často odzrkadľuje zvýšený rast listov ku koncu vegetačného (pozor nie vegetatívneho!) obdobia. U veľa odrôd podiel vnútorných lístkov sa počas vrcholného štádia ostro zníži pričom sa zas začne zvyšovať v období spomalenia produkcie kalichov a zvýšenia rastu listov v neskorej kvitnúcej fáze. Tvorba kalichov sa uberá dvoma základnými smermi. V jednom z týchto dvoch možných prípadov podiel kalichov sa postupne šplhá až sa napokon ustaľuje vo vrcholnej fáze kvitnutia. Postupne sa ich podiel v neskorej kvitnúcej fáze začne znižovať a v období keď sa produkcia kalichov zastaví začne sa zvyšovať tvorba listov. U iných odrôd tvorba kalichov pokračuje aj naďalej na úkor produkcie listov, pričom podiel listov sa neustále zvyšuje počas dozrievania. V oboch týchto prípadoch je určitá smernica pre ustálenie podielu kalichov počas vrcholnej fázy kvitnutia bez ohľadu na to či sa rast listov zrýchľuje, alebo naďalej pokračuje rast kalichov aj neskorej fáze. Živica sa zvyčajne akumuluje postupne počas dozrievania rastliny, no jednotlivé odrody sa môžu odlišovať v tom kedy dosiahnu vrchol sekrécie živice. Podiel hmotnosti semienok na celkovej hmotnosti sa časom, pokiaľ bolo konope dobre opelené zvyšuje exponenciálne, no väčšina vzoriek konope pestovaného pre drogu v domácich podmienkach je takmer bez prítomnosti semienok. Na zistenie suchej hmotnosti je potrebné aby sme dané vzorky zozbierali, presušili na vzduchu až kým centrálna stonka nepraskne keď ju chceme ohnúť. Pri skúmaní rastlín sa suchá hmotnosť docieli sušením v rúre pri vysokých teplotách, no týmto spôsobom sušenia za pomoci značných teplôt môže dôjsť k zničeniu konope. Následne usušené kvety zvážime. Vonkajšie listy, vnútorné listy, kalichy, semienka a stonky, všetky tieto časti oddelíme jednu od druhej aby sme ich mohli vážiť v osobitných skupinách (kategóriách). Podiel hmotnosti určíme vydelením hmotnosti týchto jednotlivých častí (po usušení) celkovou (po usušení) hmotnosťou. Podiel (percento) suchej hmotnosti kalichov sa pohybuje niekde medzi 30 – 70 % z celkovej suchej hmotnosti bezsemenných kvetov, tento podiel je ovplyvnený konkrétnou odrodou a časom zberu. Podiel vnútorných listov je niekde na úrovni medzi 15 – 45 %, stonky 10 – 30 % z celkovej suchej hmotnosti. Je zjavné, že pre zber na zisk drogy je podstatné aby bol podiel kalichov čo najvyšší čo významne ovplyvní aj celkovú kvalitu produkcie živice. Odroda kde sa maximálna produkcia kalichov vyskytuje súčasne s maximálnou produkciou živice je cieľom a snom šľachtenia, no bohužiaľ takáto odroda zatiaľ ešte nebola vyšľachtená. Zber konope v tom správnom čase si vyžaduje nie len informovanosť pestovateľa o konkrétnom dozrievaní kvetov danej odrody, ktorú práve pestuje ale taktiež tento termín zberu je čiastočne ovplyvnený aj ním samotným a síce tým aký typ kvetov je u neho žiadúci. Tak zber ako aj rôzne metódy pestovania sú síce dôležitá vec, no nepostrádateľnou vecou, ktorá vedie priamo k úspechu je ujasnenie si konečných cieľov pri pestovaní. Osobné preferencie sú vždy tým konečným a rozhodujúcim faktorom. Faktory ovplyvňujúce tvorbu THC Je veľa faktorov ovplyvňujúcich tvorbu THC. Zvyčajne staršie rastliny mávajú vyšší potenciál pre tvorbu THC. Toto avšak platí ale len v prípade, že rastlina bude zdravá, vitálna, no a netreba zabudnúť na fakt, že tvorba THC si vyžaduje dostatočnú kvantitu a kvalitu dopadajúceho svetla. Zdá sa teda, že žiaden biosyntetický proces nefunguje správne a efektívne v prípade, že práve nedostatok svetla neumožní dostatočnú fotosyntézu. Nedávne výskumy (Valle, 1978) ukázali, že pri dvanásť hodinovej fotoperiode je množstvo produkovanej THC až dvojnásobne vyššie oproti tomu keď daná rastlina je vystavená desať hodinovej fotoperiode. Takisto aj teplé prostredie podporuje a aktivuje rôzne metabolické pochody spolu s produkciou THC. Teplo zároveň podporuje vylučovanie živice pravdepodobne ako ochranný prostriedok proti vysúšaniu kvetov počas slnečnej páľavy. Živica sa akumuluje v hlavičkách žľaznatých trichómov a teda nezalepuje priamo samotné prieduchy na kalichoch v rámci ochrany pred vysúšaním. Tieto hlavičky živice takisto môžu slúžiť na lámanie lúčov svetla, z ktorých potom niekoľko dopadá na povrch listov čo zvyšuje teplotu. No treba mať na pamäti, že tak ako svetlo a teplo podporujú tvorbu THC zároveň sú aj elementmi podieľajúcimi sa na jej degradácii. U odrôd pestovaných kvôli produkcii drogy ale rýchlosť samotnej biosyntézy THC musí byť vyššia ako rýchlosť je rozkladu. Vlhkosť je ďalším pomerne zaujímavým parametrom pri tvorbe THC a zároveň aj jedným z najmenej pochopených. Väčšina najkvalitnejších odrôd konope rastie v oblastiach s relatívne malým množstvom zrážok, minimálne aspoň v obdoby dozrievania. Zdá sa, že zvýšenie tvorby THC je akousi reakciou na podmienky v ktorom daná rastlina vyrastá, v tomto prípade s nedostatkom vlahy, a tieto podmienky pravdepodobne sú zároveň príčinou zvýšenej tvorby THC. Avšak odrody s vysokým obsahom THC sa vyskytujú aj v oblastiach s dostatkom vlahy, resp. vzdušnej vlhkosti (skleníky, ekvatoriálne oblasti) pričom aj tieto odrody produkujú značné množstvá živice. Vyzerá to tak, že konope neprodukuje vyššie množstvá živice ako reakcia na suchú pôdu tak ako je tomu pri suchej atmosfére. Vysúšanie vonkajších rastlín nezalievaním počas niekoľkých týždňov počas kvitnutia nestimuluje tvorbu THC aj keď nízka vlhkosť vzduchu takúto stimuláciu vyvolať môže. No konope potrebuje počas kvitnutia vodu aby boli preň prístupné živiny pre vykonanie rôznych biosyntetických reakcií. V skutočnosti neexistuje metóda, ktorá preukázateľné prinútila zvýšenie tvorby THC. Bolo vyvinutých veľa techník postavených na mylných názoroch plynúcich z dávnych zvykov. Napríklad v Kolumbii farmári podväzujú hlavnú stonku čo priškrcuje prúdenie vody a živín medzi koreňmi a výhonkami. Tieto techniky nezvyšujú samotnú produkciu finálneho THC, no sú príčinou rýchleho dozrievania a žltého sfarbenia u kvetov (Partridge 1973). Prepichovanie klincami, trieskami borovice, guľôčkami ópia a kamienkami sú utajovanými ľudovými metódami slúžiacimi na podporu kvitnutia, chuti a tvorby THC. No ani jedna z týchto originálnych metód nemá rozumný podklad postavený na vedeckých základoch. Je známe, že byliny rastúce popri konope vytvárajú vzťahy symbiózy ovplyvňujúce produkciu esenciálnych olejov. Svetlo do tejto problematiky by snáď mohli vniesť experimenty s rôznymi bylinami ako napríklad žihľavou, ktorá je príbuzným druhom ku konope, v snahe zvýšenia produkcie živice. V budúcnosti by mohli byť objavené rôzne pestovateľské postupy, ktoré by špecificky podporovali tvorbu THC. No v základe tou najdôležitejšou vecou pre produkciu vysokého obsahu THC je zdravotný stav rastliny. Genotyp rastliny plynúci zo selekcie semienok je primárnym faktorom predurčujúcim obsah THC. A až za tým stojí samotné poskytnutie náležitých organických živín, vody, slnečného svetla, čerstvého vzduchu a priestoru na rast spolu s časom na samotné dozrievanie, ktoré sa zdajú byť kľúčom k tvorbe konope s vysokým obsahom THC za všetkých okolností. Stresy plynúce z nedostatku enviromentálnych limitov sa skutočne prejavia na samotnom fenotype rastliny ako aj na jej kanabinoidnom potenciáli. Konope si samo našlo adaptatívnu obranu v tvorbe THC a zdá sa byť logickým, že teda práve u zdravej rastliny je schopnosť takejto obrany najvyššia. Nútenie rastlín k vyššej produkcii je zvrátenou myšlienkou, ktorá nemá oporu v prírodnom (organickom) poľnohospodárstve. Rastliny nie sú stroje, ktoré môžu pracovať rýchlejšie a tvrdšie aby vyprodukovali viac. Biologické procesy rastliny stoja na pomerne jemnej prirodzenej rovnováhe smerujúcej k jedinému konečnému cieľu a to prežitiu danej rastliny kým sa nerozmnoží. Väčšina pestovateľov konope a samotných bádateľov v tejto oblasti očakáva, že sa rastlina práve takto zachová a preto jej poskytujú všetky nevyhnutné zložky pre zdravý rast a takto sa o ne starajú až kým nedozrejú. Prinútiť konope k tomu aby kvitlo, alebo aspoň tento proces urýchliť sa dá viacerými metódami. Toto avšak neznamená, že by sa prinútilo rastlinu k tvorbe THC ale znamená to, že sa skráti čas do kvitnutia a zároveň aj doba samotného kvitnutia tým, že sa kvety vyvíjajú rýchlejšie. Väčšina techník si vyžaduje skrátenie fotoperiody dlhých letných dní na to aby sa umožnil začiatok počiatočného kvitnutia pohlavnej diferenciácie. Toto sa niekedy docieľuje prenesením rastlín do vnútra úplne tmavej konštrukcie na 12 hodín každý deň až kým kvety nedozrejú. Tento postup stimuluje jesennú fotoperiodu v ktoromkoľvek období počas roka. Pri pestovaní outdoor možno na tento účel použiť prekrytia rôznymi materiálmi a tak zabrániť a zároveň skrátiť deň o niekoľko hodín počas východu a západu slnka, no toto je praktické pri aplikovaní u malých rastlín. Prekrytie rastlín a tým zamedzenie prístupu slnečných lúčov sa najjednoduchšie vykonáva pri pestovaní v skleníkoch kde tieto zatemňovacie závesy sa dajú ľahko zrolovať nad rastlinami. Tvorba samotnej drogy u konope si vyžaduje 11 – 12 hodín neprerušovanej tmy na navodenie kvitnutia a prinajmenšom 10 hodín svetla pre správnu produkciu THC (Valle, 1978). V skleníkoch je dodatočné osvetlenie nutné len na predĺženie dĺžky dňa zatiaľ čo slnko dodáva energiu potrebnú pre rast a biosyntézu THC. Zatiaľ nie je známe prečo prinajmenšom 10 hodín (uprednostňuje sa 12 -13 hodín) svetla je potrebných pre vysokú produkciu THC. Vie sa, že to nezávisí od naakumulovania slnečnej energie pretože samotná odpoveď na prísun svetla a zvýšenie produkcie THC môže byť zaktivované aj len s 40 wattovou žiarovkou. Rozumnou sa zdá byť teória vysvetľujúca tento jav prostredníctvom svetlo citlivého pigmentu u rastlín (pravdepodobne fytochrómu), ktorý hrá úlohu akéhosi spínača spôsobujúceho, že rastlina prejde do fázy kvitnutia. Tvorba THC je pravdepodobne spojená s indukciou kvitnutia plynúceho zo zmien vo fotoperiode. Zdá sa, že nízke teploty počas noci podporujú kvitnutie tých rastlín u ktorých došlo k skorej pohlavnej diferenciácii. No dlhé periódy s chladom však môžu spôsobovať spomaľovanie metabolických procesov až zastavenie dozrievania. Väčšina odrôd konope majúcich pôvod v miernom klimatickom pásme je citlivých na množstvo znakov signalizujúcich približovanie sa obdobie jesene a na tieto signály odpovedajú začatím kvitnutia. V kontraste s nimi sú odrody pochádzajúce z tropických oblastí napr. Thajska, ktoré vo veľa prípadoch sa zdá akoby nereagovali na tieto signály a ich vývoj sa nikdy nezrýchli. Navzdory pomerne rozšíreným fámam sa vysadením jednotlivých odrôd konope neskôr počas sezóny v miernom klimatickom pásme skutočne podpory skoršie kvitnutie. Veľa pestovateľov verí, že pri skoršom vysadení má rastlina dostatok času na kvitnutie a teda, že aj samotný koniec kvitnutia bude skôr. Toto ale často nie je pravda. Sadenice, ktoré boli hotové už vo februári prípadne marci budú rásť pre nasledujúcich 5 – 6 mesiacov počas ktorých sa bude predlžovať fotoperioda až do doby letného slnovratu v júni po ktorom sa dni začnú postupne skracovať. Vegetatívne rastliny ohromných rozmerov môžu počas mesiacov rastu dlhej fotoperiody naakumulovať inhibítory kvitnutia. V období keď sa začnú dni skracovať tieto rastliny sa môžu zdráhať prejsť do kvitnutia pretože sa v ich vegetatívnych listoch naakumulovali inhibítory kvitnutia. A vďaka dobe kvitnutia 6 – 10 týždňov plus oddialeniu kvitnutia v dôsledku spomínaných inhibítorov sa môže obdobie zberu presunúť až na november či dokonca december. Konope započaté už niekedy v decembri, prípadne januári začne ukazovať pohlavnú diferencovanosť približne v marci, alebo apríli. Tieto rastliny vytvárajú obvykle len niekoľko kvetov pričom dochádza u nich k zmladzovaniu v značnom predstihu. U takýchto starých zmladených rastlín sa nepozorovalo zvýšenie potencie. Rastliny ktorých počiatok sa viaže na neskorý jún až skorý júl po letnom slnovrate budú vyrastať už len počas skracujúcich sa dní. Tieto rastliny začnú kvitnúť hneď ako budú dostatočne staré pravdepodobne preto, že u nich nedošlo k nakopeniu inhibítorov počas dlhých dní pred týmto slnovratom. Začnú s kvitnutím ktoré bude takisto trvať 6 – 10 týždňov, no tieto rastliny budú mať dostatok času na dozretie počas teplejších októbrových dní. Tieto neskôr započaté rastliny dorastajú do menších rozmerov nakoľko mali kratšiu vegetatívnu fázu. No toto sa môže ukázať ako výhodné pokiaľ rastliny rastú v skleníku kde je možné pomerne často vidieť rastliny až moc veľké pre jednoduchú manipuláciu s nimi pred tým ako začnú kvitnúť. Rastliny započaté neskôr po letnom slnovrate prijímajú signál skracovania sa fotoperiody takmer okamžite. Avšak kvitnutie u týchto rastlín sa musí posunúť až do septembra nakoľko tieto rastliny musia ešte trochu vyrásť pred tým ako budú dostatočne staré na to aby mohli začať kvitnúť. No aj napriek oddialenému kvitnutiu tieto rastliny produkujú rapídnym tempom značné množstvá kvetov v konečnej snahe o reprodukciu. Extrémy v koncentráciách živín sa zdá, že majú vplyv na diferenciáciu u oboch pohlaví konope. Vysoký prísun dusíku do pôdy počas fázy sadeníc sa zdá, že hrá v prospech zvyšovania percenta samičích rastlín, no vysoký prísun tejto látky počas kvitnutia často vedie k oddialeniu dozrievania a nadmernej tvorbe listov u kvetov. Oba prvky a síce fosfor aj draslík sú nevyhnutné počas dozrievania konope. Dajú sa zohnať aj hnojivá s vysokým obsahom fosforu tiež známe pod označením “zosiľovače kvitnutia (bloom boosters)“, ktoré ako sa pozorovalo urýchľujú kvitnutie u niektorých rastlín. No zároveň s týmito hnojivami môžeme konope pomerne ľahko spáliť pretože tieto hnojivá bývajú zvyčajne veľmi kyslé. Bezpečnejšou metódou je používanie prírodných zdrojov fosforu ako napríklad koloidný fosfát, kamenný fosfát, alebo kostná múčka, tieto zdroje fosforu nespôsobujú taký šok u dozrievajúcich rastlín. Tieto zdroje fosforu ak sú podávané postupne majú dlhotrvajúci efekt. Používanie chemických hnojív ma niekedy za následok kovovú, nepríjemne horkú až slanú chuť. Extrémy v obsahu živín zvyčajne vedú k negatívnemu postihu rastu celých rastlín. Hormóny ako kyselina giberelová, etylén, cytokinin a auxin pozvoľne podávané môžu byť zdrojom rôznych nepredvídaných efektov. V niektorých prípadoch môžu stimulovať kvitnutie, no v niektorých prípadoch zas môžu viesť k zmene pohlavia. Fyziológia u rastlín nie je jednoduchá pričom výsledky zvyčajne sú nepredvídateľné. Zber, sušenie a školenie Konope je pestované pre samotný produkt získaný pri, alebo po zbere, no týchto produktov je viacero typov. Dreň, semienka, droga a živica sú produkované na rôznych miestach časti rastliny. Samotné spôsoby zberu, sušenia, školenia a uskladnenia týchto rôznych častí konope sa líšia v závislosti od zamýšľaného použitia rastliny. Dreň sa získava z listov mladých rastlín a z prebytkov pri spracovaní rastlín na vlákno, prípadne pre zisk drogy. Vlákna sú produkované v stonkách jednotlivých rastlín. Kvety sú zas zdrojom semienok, drogy a aromatických živíc. Pokiaľ je rastlina pestovaná výhradne pre zisk drene na výrobu papiera môže sa zberať prakticky v ktorejkoľvek fáze vývoja pokiaľ je dostatočne veľká na to aby poskytovala rozumné výnosy listov a zároveň bol čo najnižší zisk, podiel stoniek. Listy s malými stonkami sa oddelia od veľkých stoniek a po presušení sa zabalia a uskladnia, alebo sa z nich priamo vyrobí hmota na výrobu papiera. Konope obsahuje približne 67 % celulózy a 16 % hemicelulózy, teda také zloženie z ktorého sa dá vytvoriť kvalitný a trvácny papier. Tráva (hemp), resp. konope pestované na vlákno je pestované na veľkých poliach, pričom jednotlivé rastliny rastu tesne vedľa seba a tvoria hustú, nepreniknuteľnú spleť rastlín. Táto vysoká hustota sadeníc vedie k tvorbe vysokých, štíhlych, málo sa vetviacich rastlín s dlhými, rovnými stonkami. Celé pole je zozberané v okamžiku keď obsah vlákna dosiahne práve ten správny obsah, no ešte pred tým ako vlákno začne drevnatieť a tvrdnúť. Zozbierané stonky sa zbavia listov a zviažu sa do snopov a následne sa sušia. Vlákno sa získava prírodným, alebo chemickým máčaním. Týmto máčaním sa stonka zbaví vonkajšej vrstvy pokožky a pletiva, ktoré spája jednotlivé vlákna do zväzkov takže sa jednotlivé vlákna uvoľnia. Prírodná metóda funguje asi tak, že po namáčaní jednotlivých stoniek sa tieto následne uložia na zem kde sa nechajú aby ich napadli rozkladné organizmy ako sú rôzne baktérie a huby. Rosou takisto sa môžu zvlhčovať jednotlivé stonky, ktoré sa následne pravidelne a rovnomerne otáčajú aby bolo zvlhčenie rovnomerné a aby sme predišli prílišnému rozkladu. Neustále namáčanie, útoky organizmov a “mlátenie“ stoniek vedie k postupnému uvoľňovaniu jednotlivých vlákien z cievnych zväzkov. Takéto prírodné namáčanie zaberie od jedného týždňa do jedného mesiaca. Potom sú vlákna dôkladne presušené, zabalené do snopov a uskladnené na chladnom a suchom mieste. Výnos vlákien je približne 25 % z hmotnosti usušenej stonky. Semienka sa získavajú pri zbere z polí na ktorom sú opelené samičie rastlinky na ktorých sa potom vytvoria semienka a následne sú odstránené ručne, alebo pomocou strojov. Semienka konope sa obvykle pomerne ľahko oddeľujú od materskej rastliny po ich dozretí. Zvyšná rastlina sa môže použiť na dreň, alebo ako marihuana nízkej kvality. V Indii sa používa tradičná metóda prípravy ganje šliapaním a valcovaním takejto marihuany medzi palmami aby sa odstránili prebytočné semienka a listy. Semienka sa nechajú dôkladne presušiť a všetky rastlinné zvyšky sa odstránia predtým ako sa semienka uskladnia. Týmto predídeme znehodnoteniu zapríčinenému plesňami a inými hubami. Semienka, ktoré budú použité na tvorbu oleja sa môžu uskladniť vriec, debien, alebo iných nádob a nemali by byť vystavené nadmernej vlhkosti, ktorá by mohla byť príčinou započatia klíčenia, alebo naopak príliš nízkej vlhkosti, ktorá by zas naopak mohla byť príčinou ich nadmerného presušenia a následne prasknutia. Semienka s ktorými rátame pri klíčení v budúcnosti starostlivo usušíme v papierových obálkach, prípadne v sáčkoch z nejakej látky a následne ich uskladníme vo vzduchotesných kontajneroch na chladnom, tmavom a suchom mieste. Zamrazenie môže takisto spôsobiť nadmerné preschnutie a následne prasknutie semienok. Pokiaľ sú semienka takto starostlivo uskladnené mali by ostať životaschopnými po dobu niekoľkých rokov. Časom ako táto skupina semienok starne stále menej a menej z nich je schopných vyklíčiť, no aj po 5 až 6 rokoch je stále malé percento z nich schopné vyklíčiť. Takisto tieto semienka pochádzajúce zo skupiny, ktorá bola získaná pred niekoľkými rokmi zvyknú klíčiť pomaly (až do piatich týždňov). To znamená, že pokiaľ máme dostatočne veľkú vzorku pre budúce klíčenie tak tieto semienka pochádzajúce z tejto vzorky môžeme dlhšie uskladniť nakoľko je väčšia šanca, že z tejto veľkej skupiny aspoň niekoľko semienok bude aj po dlhšej dobe životaschopných. Pokiaľ chceme ochrániť určitú odrodu pred tým aby sme ju stratili je nevyhnutné ju pestovať a reprodukovať a teda aj z nej získať semienka každé tri roky tak aby sme vždy mali dostatok životaschopných semienok. Školenie Zber, sušenie, školenie a uskladnenie kvetov konope za účelom zdokonalenia ich vzhľadu, chuti a psychoaktivity sú témy, ktoré sú pomerne často pretriasané medzi pestovateľmi. Nesprávne zaobchádzanie s kvetmi po zbere môže napáchať väčšie škodu ako čokoľvek iné. Po zbere rastlín sa začína posledné štádium úpravy kvetov pred ich samotným fajčením. Zber kvetov konope môže mať dve rôzne podoby, alebo metódy: buď môžeme jednotlivé kvety (chumáčiky) oddeľovať od rastliny osobitne, zvlášť a potom ich starostlivo zabaliť do nejakej na tento účel pripravenej plytkej dózy, alebo na nejakú tácňu, alebo druhým spôsobom kedy všetky kvety zberáme súčasne tím, že celú rastlinu aj s koreňmi vytrhneme, alebo proste ju celú jednoducho odrežeme. V tých oblastiach, alebo pri tých odrodách ktoré dozrievajú postupne, následne zvolíme prvý spôsob kedy budeme jednotlivé kvety oddeľovať z rastliny osobitne nakoľko na danej rastline (odrode) ani v jednom okamihu sa nenachádzajú všetky kvety naraz v stave vrcholného dozretia. Táto metóda robí sušenie zároveň jednoduchším a rýchlejším nakoľko stonky sú rozdelené na menšie kúsky. Kvety budú schnúť podstatne dlhšie pokiaľ necháme rastlinu schnúť v jednom kuse, teda ako jeden celok. Je to tým, že v tomto prípade kedy rastlina je nerozdelená a schne ako jeden celok sa voda môže vyparovať len z prieduchov na povrchu listov a kvetov, no pri naporciovanej rastline kedy sa jednotlivé kvety zberajú osobitne tieto dielčie časti sa zbavujú vody aj cez odrezané konce stoniek. Skoro po zbere dôjde k uzavretiu prieduchov čo spôsobí spomalenie sušenia nakoľko sa v tomto prípade voda vyparuje len veľmi pomaly. Ďalšou zaujímavou metódou je obarenie koreňov konope po zbere, no ešte pred samotným sušením. Táto metóda sa zrodila z myšlienky pestovateľov, ktorý sa pomocou obarenia koreňov snažili prinútiť živicu aby sa presunula do kvetov. V skutočnosti len veľmi malé množstvo živice sa nachádza vo vnútri cievneho systému a väčšina sa ho nachádza v hlavičkách produkovaných žľaznatými trichómami. Len čo dôjde k uvoľneniu živice tieto nie sú dlhšie rozpustné vo vode a prestanú byť súčasťou cievneho systému. A výsledkom toho je, že ani obarovanie horúcou vodou ani žiadne iné podobné metódy nespôsobia premiestnenie sa živice a kanabinoidov vo vnútri rastliny. Avšak jediné čo sa dosiahne obarením koreňov je predĺženie samotného sušenia celej rastliny. Obarenie vodou spôsobí šok rastlinám čoho následkom dôjde k okamžitému uzavretiu prieduchov a teda aj menšiemu množstvu vody bude umožnené sa odpariť čiže kvety budú schnúť pomalšie. Pokiaľ po samotnom zbere neotŕhame listy, ale ich necháme na rastline, voda sa bude vyparovať cez listy a nie cez kvety. Celé rastliny, vetvy a kvety sa zvyčajne zavesia hlavou dolu, alebo sa jednoducho položia na nejaké plátno, podnos a nechajú sa usušiť. Veľa pestovateľov verí, že zavesením rastliny dole hlavou pri sušení povedie k presunu živice vďaka gravitácii do vrcholcov rastliny. Ale tak ako už bolo spomenuté vyššie minimálny, alebo žiaden takýto prenos živice, alebo kanabinoidov sa u rastlín po zbere nevyskytuje. No toto sušenie hlavou dolu spôsobí, že listy visiace hneď vedľa kvetov ich budú chrániť pred otlačením sa počas manipulácie s nimi. Zároveň aj kvety z rastlín, ktoré počas schnutia viseli vyzerajú atraktívnejšie a väčšie ako tie ktoré počas sušenia boli položené na nejakom plátne. Pokiaľ rastliny položíme na nejakú rovnú plochu tieto kvety budú mať po dosušení tvar mierne sploštený, v profile jemne stlačený a listy okolo týchto kvetov nepreschnú dobre a nebudú ich chrániť. Kvety sú zvyčajne prevracané aby sa predišlo znehodnoteniu, toto si ale vyžaduje extra manipuláciu. Ľahko môže dôjsť k pohmliaždeniu kvetov počas manipulácie s nimi, alebo po usušení pričom takto pohmliaždené pletivo neskôr zmení farbu na tmavo zelenú, alebo hnedú. Živica je veľmi krehká a ľahko dôjde k jej oddeleniu s následnému spadnutiu z kalichov pokiaľ s nimi zatrasieme. Čím menej budeme manipulovať s kvetmi tým budú lepšie vyzerať, chutiť a lepšie sa fajčiť. Kvety vrátane veľkých listov a stoniek po usušení dosahujú okolo 25 % z ich pôvodnej hmotnosti. To, že je rastlina dostatočne usušená na to aby nám počas uskladnenia nezačali kvety plesnivieť zistíme keď ohneme hlavnú stonku a tá sa pomerne rázne zlomí. Zvyčajne v usušených, uskladnených a na fajčenie pripravených kvetoch ale aj tak ostane okolo 10 % vody. Pokiaľ dôjde k prílišnému presušeniu a vo vzorkách nie je žiadna voda dôjde k strate potencie živice a kvety sa rozdrobia na nepoužiteľný prach vystavený na rozklad pôsobením vzduchu. Kvety aj počas ich sušenia a dokonca aj počas ich následného zabalenia a uskladnenia prechádzajú vyzrievaním. Týmto školením sa odstráni nepríjemná chuť chlorofylu a umožní sa živici a kanabinoidom finálne dozrieť. Samotný proces sušenia je iba zbavovanie kvetov vody do tej miery aby boli schopné horieť. No vyzrievanie ide ešte ďalej a produkuje sa ním samotná chuť a psychoaktivita marihuany. Pokiaľ sušenie prebehne príliš rýchlo môže dôjsť k akémusi uväzneniu nepríjemnej chlorofylovej chuti v pletive a môže tam ostať na neurčito dlhú dobu. Kvety po zbere ešte nie sú mŕtve tak ako jablko keď ho odtrhneme. Isté metabolické procesy ešte prebiehajú po určitú dobu tak isto ako aj jablko po odtrhnutí dozrieva a napokon sa pokazí. Počas tejto doby kannabinoidy dekarboxilujú na psychoaktívne kannabinoidy a terpény sa izomerujú pričom vytvárajú nové polyterpény s chuťou a vôňou odlišnou od čerstvých kvetov. Existuje domnienka, že biosyntéza kanabinoidov pokračuje ešte po istú krátku dobu aj po samotnom zbere. Chuť a vôňa sa spravidla vylepšia potom ako sa chlorofyl spolu s inými pigmentmi rozloží. Pokiaľ je úmyslom aby kvety schli veľmi pomali je dôležité aby sa vonkajšia vlhkosť vzduchu udržiavala len o čosi nižšia ako tá ktorá je vo vnútri prieduchov. Ďalšou možnosťou na udržiavanie vysokej vlhkosti vo vnútri nádoby kde schnú kvety je pomocou otvárania a zatvárania pohárov v ktorých máme kvety čo umožní zároveň vyventilovanie plynov uvoľňujúcich sa počas tohto vyzrievania po zbere. Takisto to vystaví kvety čerstvému vzduchu potrebnému pre správne vyzrievanie. Pokiaľ je pohár, alebo iná nádoba vzduchotesne uzavretá a nedochádza k ventilácii dôjde často k hnitiu od anaeróbnych baktérií a rôznych plesní. Papierové vrecká dýchajú, no zároveň aj udržujú vlhkosť vďaka čomu sa často používajú pre post zberové vyzrievanie konope čiže školenie. Usušené kvety sa následne obvykle zbavujú vonkajších listov a pripravujú sa prednostne pre fajčenie. Tento proces sa volá manikúra. Listy zohrávajú úlohu akéhosi ochranného štítu tým, že obaľujú tieto kvety a udržujú ich tak lahodnými. Pokiaľ pristúpime k manikúre ešte pred sušením výrazne tým zvyšujme tempo rozkladu THC. Uskladnenie Kvety konope je najlepšie uskladniť na chladnom a tmavom mieste. Zmrazenie síce spomalí rozklad kanabinoidov, no takisto má aj nepriaznivé efekty. Mráz vytlačí vlhkosť z vnútra pletiva na povrch čím môže vážne poškodiť živicu, ktorá sa nachádza na povrchu. Kvety pokiaľ sú ešte spolu veľkými listami, ktoré ich obaľujú sa vzájomne nedotýkajú čím sa pomerne dobre chránia pred odretím čí náhodným oddelením živice, no kvety ktoré už prešli manikúrou je najlepšie uskladniť tesne zabalené tak aby nedochádzalo k vzájomnému oteru. Sklenené poháre na zaváranie spolu s plastovými dózami na zmrazovanie sú asi najbežnejšími nádobami na uskladnenie kvetov. Polyetylén ako sa používa napríklad na balenie sendvičov, alebo na odpadky nie je najvhodnejším na dlhodobé uskladnenie kvetov nakoľko tento materiál dýcha a dochádza tu k odparovaniu vody. To môže spôsobiť, že časom sa kvety príliš vysušia a stratia svoju potenciu. Termoizolačné plastové vrecká nedýchajú a preto sa pomerne často používajú na uskladnenie kvetov. Takisto aj samotné sklenené fľaše na zaváranie sú pomerne dobre utesnené, no hrozí tu riziko rozbitia. Niektorý znalci sa obávajú, že plast môže byť zdrojom nepríjemnej chuti v koncovom produkte. V niektorých ďalších prípadoch pestovatelia venujú ďalšiu pozornosť tomu aby ochránili kvety pred prenikaním svetla tím, že tieto priehľadné sklenené, alebo plastikové obaly dávajú do ďalších, no v tomto prípade nepriehľadných. Do doby kým sa u kvetov neskončil proces školenia sa kvety nezabaľujú permanentne. Toto vyzrievanie si vyžaduje prítomnosť kyslíka, ktorý nie je prítomný v takýchto permanentne uzavretých obaloch a tým pádom aj proces vyzrievania sa ukončí. No kyslík zároveň spôsobuje pomalý rozklad THC na CBN, takže hneď ako sa vyzrievanie skončí treba tieto obaly permanentne uzavrieť. Všetok kyslík prítomný v obale sa odčerpá a zamedzí sa aby sa ďalší dostal dnu. Dusík je jedným z odporúčaných prostriedkov na balenie pretože je takmer chemicky nereaktívny a navyše je lacný. Poháre, alebo iné nádoby sa môžu ponoriť do dusíku aby sa vytlačil vzduch a následne sa tieto obaly zalepia. Na trhu sú dostupné zariadenia pre vákuové odsávanie vzduchu pre zaváracie poháre, no tieto môžu byť upravené aj pre odsatie vzduchu z plastových obalov. Správny zber, školenie a napokon aj uskladnenie zakonzervuje konope pre danú sezónu a zároveň jej umožní dokončiť celý životný cyklus. Konope je istotne rastlinou s veľkým nielen ekonomickým potenciálom ale teší sa aj záujmu vedeckej verejnosti, jej bohatá genetická diverzita si zaslúži ochranu tak isto ako aj jej možné výhodné využitie by si zaslúžilo viac vedeckého výskumu. Starostlivou prípravou pôdy ako aj samotným sadením získame podstatne viac od prírody ako keď neurobíme nič len sa budeme spoliehať na naše prosby a želania. - Zoroaster Zendavesta – - DDT - Takze touto kapitolou kniha konci, dufam, ze sa vam pacila a o tyzden vam prinesiem slubene statisticke udaje z oblasti fyzickogeografickej sfery hodiace sa outdooristom. ddt Ludia ak mate nejake dotazy nehanbite a sem s nimi, je to prva kniha co tu bola takto zverejnena a nechce sa mi verit, ze nemate dotazy:) ok cafte KABUTO nějaký dotazy se určitě časem objevjej. celou tvojí práci jsem přečet ,ale to budu muset udělat ještě alespoň 2x :) - hafo informací Spousta lidí říká že na G už není co řešit,ale jak jsem to četl,zajímalo by mě kolik lidí tady rozumí křížení,phenotipům atd. co všechno by se mělo šéfovat při selekci kytek :eek: mimochodem,mám odkaz na angl.originál na netu měj se ddt Ano pre pripadnych zaujemcou mozem poskytnut aj angl. original. Ja sa momentalne pokusam zistit rozdiel vo vysledku potomka ked krozim samec/samica, resp. samica/samec asi to vyzera podobne ale jedna sa o prehodenie pohlavia rodica pri zachovani rodica, inymy slovami ak napr krizim afghan s white widow tak aky bude rozdiel u potomkov ked bude afghan otec a ww matka pri porovnani ked bude afghan matka a ww otec. cital som vela rozdielnych nazorov a nedavno som cital zaujimavy prispevok tykajuci sa mitochondrialnej vybavy matiek, teda dna mitochondrie sa prenasa len z matky nie otca, je toho viac no tu sa teraz nejdem rozpysovat, len ak bude mat niekto zaujem caf caf Sinuhet Pokud vim, tak geny se namichaji nahodne od obou. Nemyslim si, ze by existovalo pravidlo urcujici co se dedi od otce a co od matky. Snad s vyjimkou pohlavniho chromozomu. Vlastnosti, ktere jsou na jeho muzske casti by mel mit potomek, bude-li samec, ale naopak to snad neplati. ddt Rozhodne by sa dalo polemizovat o tom co si napisal, prave si zhanamt kdanej problematike literaturu na temu: Ovplyvnuje pohlavie prenos jednotlivých genov? Len na chodbe som sa to pytal jednej biologicky co robila diplomovu pracu o genetike a nevedela mi jednoznacne povedat tak zrejme to tak jasne nie. V kazdom pripade doplnim keď budem vediet. ddt Ahoj Janka173, THC vzdy tak ako aj ine produkty biosyntezy ale vlastne takmer vsetky produkty na tejto planete podliehaju casom urcitym zmenam. THC degraduje najma pod vplyvom tepla a svetla. Z tychto dovodov sa odporuca pri outdoore zberat rastliny rano. To jest po dobe tmy a urcitych nizsich teplot ako pocas palav cez den. Na zivej THC syntetyzujucej rastlinke je to vzdy kto z koho. THC ako aj CBD a ine casom degraduju aj ked CBD pomalsie. NO zaroven sa THC aj tvorii. Pri vytvoreni rastline na kratke obdobie uplnej tmy odstrani sa aspon v znacenj miere degradacia svetlom a zaroven sa rastlinka stimuluje k este vyssej prodikcii zivice. NO ty pises 2 tyzdne a to je moc. Neviem odkial mas tuto informaciu. Myslim,ze skor 2 dni. Ja osobne nepestujem indoor takze dane informacie mam len z toho co som cital. Ak by si chcela nazor niekoho s praktyckymi skusenostami s danou problematykou skus sa obratit na indoor-arov:) prajem pekny den papa DDT ddt f) Chuť a vôňa – Chuť a aróma sú úzko prepojené znaky. Takisto ako naše zmysly pre chuť a vôňu sú prepojené, tak aj zdroj chuti a vône u konope je prepojený. Aróma je produkovaná aromatickými terpénmi, ktoré sú ako súčasť živice vylučovanej žľaznatými trichómami na povrchu kalichov a protiľahlých listoch. V okamihu keď stlačíme kvety (šišky) dôjde k prasknutiu hlavičiek živice žľaznatých trichómov a aromatické terpény sa uvolnia do vzduchu. Často je pomerne značný rozdiel vo vôni medzi čerstvými a sušenými kvetmi. Tento proces sa volá polymerizácia (spájanie sa dokopy do reťazca) veľkého počtu menších molekúl aromatických terpénov, ktoré následne vytvoria odlišné aromatické a nearomatické polyméri terpénov. Tento proces prebieha počas dozrievania, starnutia živice konope, oboje vo chvíli počas rastu rastlín a počas dozrievania po samotnom zbere. Ďalšie arómy ako napr. amoniak a ďalšie plyny sú uvoľňované počas vyzrievania (po zbere), fermentácie, alebo znehodnocovania tkanivových (bez živice) časti kvetov a môžu narúšať primárne terpény. Kombinácia prinajmenšom dvadsiatich terpénov (je známe, že u konope sa ich vyskytuje 103) spolu s ďalšími aromatickými látkami kontroluje vôňu každej rastliny. Produkcia každej z aromatických látok je ovplyvňovaná množstvom génov a práve preto je pokiaľ chceme pristúpiť k šľachteniu konope pre arómu musíme k tomuto problému pristupovať komplexne. Často sú pestovatelia čo krížia konope pre arómu udivený nad komplexnosťou genetickej kontroly arómy. Avšak každá odroda má niekoľko charakteristických vôní, ktoré príležitostne zdedia hybridný potomkovia a tieto sa potom podobajú vôňou na jedného, alebo oboch rodičov. Veľakrát si pestovatelia sťažujú na stratu určitej aromatickej charakteristiky akú mali ich rodičovské rastliny. Ustabilizované hybridné odrody budú vyvíjať charakteristickú arómu ktorá je dedičná a často čisto krížená. Pestovateľ ktorému ide o ochranu konkrétnej arómy môže začať s klonovaním jednotlivých rastlín s požadovanou arómou ako prídavok k ich šľachteniu. Táto metóda je dobrou poistkou v prípade, že u potomkov dôjde k strate vône segregáciou a rekombináciou génov. Vône čerstvých, alebo sušených kvetov odskúšame, porovnáme a následne ich zatriedime do jednotlivých kategórií aby sme sa vyhli zmätkom. Každú jednu vzorku dáme do záhybu dvakrát preloženého, označeného kúsku nearomatického papierika a uskladníme pri izbovej teplote (nad 65 stupňov Farrenheita). Jemným stlačením uvoľníme aromatické látky obsiahnuté v živici, ktoré sa následne uvoľnia do ovzdušia cez narušený povrch hlavičiek žľaznatých trichómov. Keď odskúšavame vzorky nikdy ich nestláčajme priamo, lebo živica by sa nám nalepila na prsty čo by ovplyvnilo ďalšie testovanie vzoriek, nakoľko by došlo k zmiešavaniu vôní. Tento prehnutý papierik, ktorý sme použili pri uschovaní kvetov nám prakticky poslúži na udržanie arómy vo vnútri tak ako pri víne keď je aróma držaná dnu. Chuť otestujeme jednoducho tak, že kvety voľne zabalíme do zrolovaného cigaretového papiera a vtiahneme do úst kde necháme chuť jemne sa prevaľovať po jazyku. Vzorky by mali mať približne tú istú veľkosť. Chuť u konope je rozdelená do troch kategórií vzhľadom na spôsob použitia: chuť ktorá je prenášaná vzduchom bez povšimnutia keď inhalujeme bez toho aby sme zapálili samotné konope; chuť dymu z horiaceho konope; no a samotná chuť konope keď ju konzumujeme ústne. Tieto tri sú separátne entity. Terpény obsiahnuté v chuti nezapálenej konope sú tie isté ako tie ktoré vnímame ako arómu, no vnímané chuťovým zmyslom namiesto čuchovým. Pokiaľ prijímame konope orálne zvyčajne má trpkú chuť čo spôsobuje vegetatívne pletivo, no samotná živica má skôr ostrú, štipľavú chuť takmer ako škorica, alebo korenie. Chuť horiacej konope je určovaná horiacimi pletivami a odparujúcimi sa terpénmi. Tieto terpény nemusíme zbadať vo vôni a chuti nehoriacej konope. Biosyntetické vzťahy medzi terpénmi a kannabinoidmi boli pevne preukázané. V skutočnosti sú kannabinoidy syntetizované z prekurzorov terpénov vo vnútri rastliny. Predpokladá sa, že zmeny v obsahu terpénov majú spojitosť so zmenami obsahu kanabinoidov počas dozrievania. A pokiaľ je teda naozaj správne tvrdenie o spojitosti medzi vôňou a psychoaktivitou tak šľachtiteľ bude schopný spraviť lepšie selekciu budúcich rodičovských rastlín s vysokým obsahom THC bez rôznych zložitých analýz. g) Stálosť aromatických látok a kannabinoidov – U živice konope postupom času dochádza k zhoršovaniu jej kvality a v nej obsiahnutých jej aromatických látok a kannabinoidov, ktoré sa postupne rozkladajú až sú už takmer v nepostrehnuteľnom množstve. A vzhľadom na to, že v oblasti mierneho pásma je čerstvé konope dostupné len jeden krát v roku sú veľmi dôležité ciele šľachtenia pre vytvorenie odrody s dobrou stálosťou počas skladovania. Skladovateľnosť a trvanlivosť sú dôležitými kritériami pri šľachtení nových druhov ovocia tak isto ako sú dôležitými aj v obchode s konope pokiaľ sa postupom času stane legalizovaný. h) Typ trichómov – Na epidermálnej vrstve povrchu konope je prítomných niekoľko typov trichómov. Niekoľko z týchto trichómov je žľaznatých a sekrečných už od svojej podstaty a tieto sú rozdelené na tie v tvare akoby gundže, na tie ktoré sa na konci náhle zväčšujú do guľovitého tvaru bez stonky a na tie tej istej stavby ako predošlí typ, no so stonkou. Spomedzi týchto troch typov sa zdá, že ten posledne menovaný typ žľaznatých trichómov je zodpovedný za vylučovanie živice s obsahom kannabinoidov. A teda logicky sú pre pestovateľa pestujúceho konope s úmyslom zisku drogy cieľom tie rastliny s vysokou hustotou týchto trichómov. Počet a typ trichómov sa dá jednoducho zistiť pozorovaním s použitím malej, ručnej lupy (s 10 až 50- násobným zväčšením). Nedávny výskum V. P. Soroka (1979) zistil, že existuje pozitívna korelácia medzi počtom žľaznatých trichómov na listoch a kalichoch a rôznym obsahom kannabinoidov u kvetov. Povedané inak, veľa guľovitých žľaznatých trichómov so stonkami znamená vyšší obsah THC. i) Kvalita a množstvo produkovanej živice – Produkcia živice žľaznatými trichómami je rôznorodá. Daná odroda síce môže mať dostatok trichómov, no tieto nemusia vylučovať dostatok živice. Tak isto aj farba živice sa líši u rôznych odrôd. Ako poznamenáva niekoľko autorov samotné hlavičky živice môžu postupom času tak ako prebieha dozrievanie stmavnúť a stať sa menej priehľadnými. No niektoré odrody produkujú živicu, ktorá je už v čerstvom stave jantárovo priehľadná namiesto toho aby bola čistá, bezfarebná a práve tieto odrody bývajú často tie najviac psychoaktívne. Priehľadná živica bez ohľadu na jej sfarbenie je znakom aktívnej biosyntézy živice. Keď sa táto biosyntéza zastaví, živica sa zmení na nepriehľadnú v súvislosti s tým ako klesá obsah kannabinoidov a aromatických látok. Farba živice je určite znakom stavu vo vnútri hlavičky živice čo sa teda môže ukázať ako ďalší dôležitý znak pre šľachtenie. j) Stálosť živice – Po mnoho rokov sa jednotlivé odrody konope pestujú práve kvôli tvorbe hašišu. Hašiš sa vyrába z oddelených hlavičiek živice. V súčastnosti je možné šľachtiť jednotlivé odrody konope tak aby sme dostali odrodu s vysokým obsahom živice (jej hlavičiek), ktorá bude schopná sa zbaviť tejto cennej živice už po strednom zatrasení namiesto toho aby sme museli s danou rastlinou silno triasť až by mohlo dôjsť k jej poškodeniu. A práve táto vlastnosť akejsi malej stability živice, ktorá už pri pomerne slabom zatrasení je schopná sa oddeliť od daných trichómov uľahčí tvorbu hašišu. Odrody, ktoré sa šľachtia na to aby sa z nich vyrábala marihuana majú naopak extrémne stále hlavičky živice pretože u nich je výhodné aby tieto hlavičky sa neoddelili a nespadli preč počas balenia, skladovania a prepravy. k) Tempo sušenia a konzervovania – Rýchlosť a rozsah s akou konope schne je zvyčajne určený spôsobom akým daný materiál sušíme, no pri tých istých podmienkach niektoré odrody proste schnú rýchlejšie a vo väčšej miere ako ostatné. Predpokladá sa, že živica zohráva úlohu ako ochranný prostriedok proti vysušeniu a preto aj odrody s vysokým obsahom živice môžu pomerne pomali schnúť. No je nesprávne domnievať sa, že živica sa vylučuje aby vytvorila akýsi povlak, ktorý bude tesne obaľovať povrch kalichov a listov. Živica je vylučovaná žľaznatými trichómami, no tieto sú upevnené pod vrstvou kutikuli pokrývajúcou okolité vrchné bunky držiace dané trichómy, ktoré nesú živicu vlastne mimo povrchu listov. Tam sa len zriedka kedy stane ak vôbec, že by sa podarilo obaliť povrch epidermy a ochrániť tak túto časť pred vyparovaním vody. Zdá sa, že sa musí nájsť alternatívne riešenie pre danú ohromnú rozmanitosť v rýchlosti a rozsahu schnutia. Jednotlivé odrody možno krížiť tak aby sa u nich dosiahlo pomerne rýchle schnutie a vyzrievanie po uskladnení čím by sa ušetril drahocenný čas. l) Náročnosť manikúry (po zbere) – Jednou z najviac času pohlcujúcich činností pri komerčnom pestovaní konope pestovaného pre drogu je ako sa zdá nekonečná práca s manikúrou, alebo odstraňovaním veľkých listov od kvetov. Tieto veľké, vonkajšie listy ani zďaleka nedosahujú takú psychoaktivitu ako malé, vnútorné lístky, alebo samotné kvety, takže ešte pred tým ako sa tento materiál predá ako marihuana sú tieto časti zvyčajne odstránené. Odrody s len malým množstvom takýchto listov zaberú podstatne menej času pri manikúre. Listy s dlhými stonkami do značnej miery uľahčia ich odstraňovanie pomocou rúk, alebo malými nožničkami. A tak isto aj keď je značný rozdiel medzi veľkými vonkajšími listami a malými, vnútornými pokrytými živicou tak je do značnej miery uľahčená manikúra nakoľko je ľahké zistiť, ktoré listy odstrániť a ktoré nie. m) Charakteristika semienok – Semienka možno krížiť pre rôzne charakteristiky vrátane veľkosti či obsahu oleja, alebo proteínov. Semienka konope sú významným zdrojom vysýchavých olejov pričom takýto mix obsahujúci okrem iného aj tieto semienka je vhodným jedlom pre dobytok. Odrody, ktoré budú produkovať semienka s vysokým obsahom proteínov by sa použili ako potrava. No a samozrejme ďalším nemenej dôležitým znakom pre ktorý sa semienka selektujú je rýchlosť klíčenia. n) Priebeh vyzrievania – Jednotlivé odrody sa pomerne značne odlišujú v tom kedy dozrievajú a v ich odozve na prípadné zmeny v enviromentálnom prostredí. Niektoré odrody ako napr. niektoré Mexické či Hindu Kush sú známe pre svoje rýchle dozrievanie, no niektoré napr. Kolumbijské, alebo odroda Thai zas presne naopak sú známe svojou tvrdohlavosťou pri dozrievaní a takmer vždy dozrievajú neskoro ak vôbec. Dovážané odrody sa väčšinou charakterizujú ako skoro, stredne či neskoro dozrievajúce, no u konkrétnej odrody sa však môže stať, že niektoré rastliny môžu dozrievať skoro a zvyšok zas omnoho neskôr. Takto môže šľachtiteľ na jednej strane vyselektovať odrodu, ktorá bude dozrievať do štyroch týždňov pre pestovanie outdoor v miernom pásme, alebo na druhej strane môže vyselektovať skleníkovú odrodu, ktorá bude dozrievať okolo štyroch mesiacov v ochrannom prostredí skleníka. Skoré dozrievanie je veľmi výhodné pre pestovateľov žijúcich v oblasti kde je neskorý nástup jari a naopak skorý príchod mrazov. A teda špeciálne takéto skoro dozrievajúce rastliny sa vyberajú ako rodičia pre budúce skoro dozrievajúce odrody. o) Priebeh kvitnutia – Keď už sa na rastline začnú objavovať kvety môže to rastline zabrať od začiatku až po obdobie plného vykvitnutia do štyroch týždňov, alebo naopak môže trvať priebeh rastu a vývoja kvetov aj niekoľko mesiacov. Rýchlosť akou sa u danej odrody objavia kvety v plnom rozsahu je nezávislá od rýchlosti samotného dozrievania kvetov, takže odroda ktorej trvá pomerne dlho kým sa dostane do kvetu môže potom začať dozrievať a rásť značným tempom a jej kvety dozrieť už za pár týždňov. p) Priebeh dozrievania – Dozrievanie kvetov u konope je finálne štádium v procese ich vývoja. Vyvíjanie kvetov a ich samotné dozrievanie naberá obvykle rýchly spád, no niektoré veľké kvety sa môžu vyvíjať relatívne dlhšie a po istom zdanlivom období akoby váhania začnú produkovať živicu a dozrievať. Keď už rastlina začne dozrievať tento proces prebieha väčšinou na celej rastline naraz, no sú aj také odrody ako napr. Thai u ktorej naraz dozrieva len niekoľko kvetov aj to niekoľko mesiacov. Takisto aj niektoré ovocné stromy sú známe touto tvrdohlavosťou a tým, že im toto dozrievanie trvá aj niekoľko sezón kým sa uzavrie daný produkčný cyklus. Pravdepodobne by bolo možné pestovať takéto odrody konope, ktoré sú takto tvrdohlavé pri dozrievaní s úmyslom aby pokračovali v kvitnutí a dozrievaní po celý rok. q) Zastúpenie jednotlivých kannabinoidov – Predpokladá sa, že rôzny typ stavu „high“, ktorý býva pre jednotlivé odrody konope typický pramení z rôzneho obsahu kannabinoidov. THC je primárnou psychoaktívnou látkou, ktorej účinok je ale synergicky ovplyvnený malými množstvami CBN, CBD a ďalších sprievodných kannabinoidov. Ako sa vyššie spomínalo už vieme, že obsah kannabinoidov môže poslúžiť na akési etablovanie fenotypov, ktoré sa následne môžu geneticky prenášať z rodičov na potomkov. Preto je obsah kannabinoidov čiastočne určovaný génmi. Presný charakter účinku je rôznorodý pre rôzne odrody a je presne daný pre odrody s konkrétnym obsahom kannabinoidov, preto by bolo vhodné nájsť presnú ale hlavne jednoduchú metódu na meranie obsahu kannabinoidov u prípadných budúcich rodičov. Pravdepodobne je rôzna kombinácia týchto znakov nevyhnutná. Znaky, ktoré sa tu najčastejšie objavovali sú najpravdepodobnejšie dominantné a hocijaké úsilie s cieľom pozmeniť genetiku či zveľadiť dané odrody konope je pravdepodobne najjednoduchšie nakoncentrovaním hlavných fenotypov pre najdôležitejšie znaky. Najlepší pestovatelia si stanovujú ciele len pre určitú vytýčenú oblasť a neústupčivo trvajú na týchto svojich cieľoch. 6. Základné fenotypy u konope Akýsi základný fenotyp, alebo podoba rastu je určovaná veľkosťou, tvorbou koreňov, typom vetvenia, pohlavím, vývojom a charakteristikou kvetov. Väčšina dovážaných odrôd má svoj charakteristický základný fenotyp, no vyskytujú sa u nich príležitostne aj vzácne exempláre s dá sa povedať hocijakým fenotypom u takmer každej odrody. Toto naznačuje, že zložitosť genetickej kontroly predurčuje základný fenotyp. Hybridné kríženia dovezených čistých odrôd stáli takmer vždy na počiatku takmer každej domácej odrody konope. U hybridných krížencov sa niektoré dominantné znaky od každého rodiča prejavujú v rôznych kombináciách práve u F1 potomkov. Takmer každý z týchto potomkov sa bude podobať na oboch rodičov a len veľmi málo z potomkov bude podobných len na jedného. Toto tu síce zaznelo už veľakrát, no táto F1 generácia je už na míle vzdialená od pôvodných čisto krížených odrôd a u ďalšej F2 sa už budú prejavovať značné variácie, pričom jednotlivé rastliny budú mať tendenciu skôr sa podobať na jednu, alebo druhú pôvodnú, dovezenú, rodičovskú rastlinu, no takisto sa u tejto generácie už budú vyskytovať aj recesívne znaky, ktoré sa u pôvodných rodičov neprejavovali. Pokiaľ daný potomkovia F1 generácie predstavujú pre nás práve ten typ rastliny, ktorý požadujeme tak bude pomerne zložité pokračovať s takýmito znakmi aj u nasledujúcich generácií. Musí sa vyprodukovať dostatok semienok danej F1 hybridnej generácie tak aby mohli byť použité rok čo rok pri snahe o vyprodukovanie uniformných rastlín s nami preferovanými znakmi. Fenotypy a charakteristiky dovážaných odrôd Nasledujúci zoznam obsahuje základné fenotypy a charakteristiky pre veľa dovážaných odrôd konope: 1. Základný fenotyp odrôd pestovaných na vlákno (hemp types) 2. Základný fenotyp odrôd pestovaných pre zisk drogy a) Kolumbia - vysočiny, náhorné plošiny, nížiny (marihuana) b) Kongo – (marihuana) c) Hindu Kush – Afganistan a Pakistan (hašiš) d) Južná India – (ganja, marihuana) e) Jamajka – Karibské hybridy f) Keňa – Kisumu (dagga, marihuana) g) Libanon – (hašiš) h) Malawi, Afrika – Jazero Nyasa (dagga, marihuana) i) Mexiko – Michoacan, Oaxaca, Guerrero (marihuana) j) Maroko – pohorie Ríf (kif, marihuana, hašiš) k) Nepál – rastie divo (ganja, marihuana, hašiš) l) Rusko – Ruderalis (nekultivovaný) m) Južná Afrika – (dagga, marihuana) n) Juhovýchodná Ázia – Kambodža, Laos, Thajsko, Vietnam (ganja, marihuana) 3. Fenotypy hybridov pestovaných pre zisk drogy a) Fenotyp akoby popínavých rastlín b) Fenotyp gigantických priamych rastlín Vo všeobecnosti sú F1 a F2 potomkovia týchto čisto krížených, dovezených odrôd viac podobný jeden na druhého ako by to bolo pri iných odrodách, preto sa tieto volajú čisté odrody. Avšak malo by ostať v pamäti, že toto platí len vo všeobecnosti. V každom znaku sa bude vyskytovať recesívny variant a nejaké základné fenotypy. Navyše takýto ich popis platí pre nezastrihávané rastliny pestované v ideálnych podmienkach čiže prípadné stresy pozmenia ich základný fenotyp. Takisto aj ochranné prostredie skleníka vedie k potláčaniu rozdielov medzi rozdielnymi odrodami. Táto časť obsahuje informácie, ktoré sú použiteľné pri selekcii čistých odrôd pre účely šľachtenia. 1. Základný fenotyp odrôd pestovaných na vlákno (hemp type): Tieto odrody možno charakterizovať ako vysoké, rýchlo dozrievajúce, takmer bez bočných vetiev pričom často práve tieto odrody bývajú jednodomé. Tieto príznačné znaky práve pre tieto odrody boli vyselektované počas niekoľkých generácií práve farmármi pestujúcimi tieto odrody aby sa uľahčilo formovanie sa dlhých, priamych vlákien nie len počas rastu ale aj samotného pohlavného vývoja. Jednodomé rastliny sa podstatne rovnomernejšie pohlavne vyvíjajú ako dvojdomé pretože sa tieto rastliny väčšinou nepestujú dostatočne dlho nato aby sa stihli zozbierať semienka, ktoré by aj tak narúšali tvorbu vlákien. Väčšina odrôd týchto rastlín pestovaných na vlákno má pôvod v severnom - miernom klimatickom pásme Európy, Japonska, Číny a Severnej Ameriky. Niekoľko odrôd bolo vyselektovaných v takýchto prívetivých pre rast týchto rastlín oblastiach a následne komerčne šírených počas uplynulých päťdesiatich rokov tak v Európe ako aj Amerike. Takéto odrody ktoré sa dostali mimo pestovaného areálu je možne nájsť v oblasti stredozápadu USA pričom u týchto rastlín je možné pozorovať zväčša takéto charakteristiky: obyčajne vysoké, tenké, pomerne málo sa vetviace, slabo kvitnúce s len veľmi nízkou produkciou kannabinoidov. Tieto rastliny predstavujú akúsi vedľajšiu, alebo odtrhnutú vetvu Cannabis Sativa. Väčšina z týchto odrôd pestovaných na zisk vlákna obsahuje CBD ako primárny kannabinoid s len veľmi nízkou produkciou ak vôbec nejakou THC. 2. Základný fenotyp odrôd pestovaných pre zisk drogy: Tieto odrody sú charakteristické tým, že ako primárny kannabinoid produkujú Delta1-THC s len nízkou produkciou ostatných kannabinoidov ako sú THCV, CBD, CBC, alebo CBN. Toto je výsledkom alebo selektívneho kríženia za účelom zisku vysokej potencie, alebo prírodnej selekcie v nikách kde Delta1-THC je práve tou biosintetizovanou látkou, ktorá pomáha prežiť tým, ktorý ju produkujú. a) Kolumbia – (0° – 10° stupňov SZŠ): Kolumbijské konope môžeme rozdeliť do dvoch základných odrôd: 1. majúca pôvod vo vlhkých nížinných, prímorských oblastiach pozdĺž Atlantiku v susedstve Panami, 2. táto odroda má pôvod v suchších, horských oblastiach vo vnútrozemí v blízkosti Santa Marty. Len nedávno sa stali novými oblasťami pre komerčný export Kolumbijskej produkcie oblasti vnútrozemských plošín južných areálov centrálnej Kolumbie a údolia vo vysočinách tiahnúce sa južným smerom od pobrežia Atlantiku. Donedávna sa na čiernom trhu dalo zohnať konope vysokej kvality z oboch oblastí Kolumbie, teda z vlhkých prímorských oblastí aj z vnútrozemských, aridných oblastí. Konope bolo do Kolumbie dovezené pred viac ako 100 rokmi a od vtedy sa jeho pestovanie hlboko zakorenilo do tradícií miestneho obyvateľstva. Čo sa týka pestovateľských techník tak je tu často možno vidieť presádzanie jednotlivých vybraných sadeníc s tým, že sa im neskôr konkrétne venuje ďalšia pozornosť. Produkcia materiálu tu nazývaného ako „la mona amarilla“´, alebo zlatých palíc je dosahovaná podviazaním, alebo odstránením časti kôry (pásiky apod.) z hlavnej stonky takmer dozretej rastliny čím sa obmedzí prúdenie vody, živín a ďalších látok v rastline. Za niekoľko dní listy zožltnú a spadnú na zem a tak isto aj palice pomaly začnú odumierať a žltnúť. Týmto procesom sa produkuje vysoko cenená “Colombian gold“, ktorá bolo nesmierne populárna a rozšírená v skorých a stredných sedemdesiatych rokoch (Partridge 1973). Tradičné názvy ako “punta roja“(červené vrcholce[piestiky]), “hory Cali “, “ choco“, “nížina“, “Santa Marta gold “ a “purple“ nám dávajú ako tak tušiť aké boli farby týchto starých odrôd a miesto ich pestovania. Ako dôsledok neuveriteľnej požiadavky Ameriky po konope a vďaka zefektívneniu kontroly dovozu Mexického konope aj pestovania prostredníctvom sprísnenia ochrany hraníc a používania pesticídov si Kolumbijský pestovatelia začali svoje „akcie“ pripravovať dopredu. Väčšina marihuany fajčenej v Amerike pochádza práve z Kolumbie. Toto ale na druhej strane takisto znamená, že aj väčšina semienok dostupných pre domáce pestovanie takisto má svoj pôvod práve v Kolumbii. Tieto moderné konopno – poľnohospodárske podniky boli takmer úplne vytlačené, ostalo len niekoľko málo oblastí kde stále pokračuje intenzívne pestovanie vysoko kvalitnej konope ako napríklad “La mona amarilla “. Kvalitná kolumbíjska marihuana bola často bezsemenná (sinsemillia), no komerčné produkty bývajú takmer vždy s pomerne veľkým obsahom semienok. V súčasnosti platí, že vzdialenejšie oblasti vo vysočine sa stali centrom komerčného pestovania pričom ostalo len malé množstvo pestovateľov. Je domnienka, že musí existovať niekoľko farmárov pestujúcich kvalitnú marihuanu, nakoľko čas od času sa dostane na povrch skutočne kvalitná marihuana, ktorá musela byť pestovaná odborníkmi. Pôvodné semienka legendárnych kolumbijských odrôd sú dnes vysoko cenené súčasnými šľachtiteľmi. V období rozmachu pestovania kvalitnej, veselej odrody “Colombian gold“ bola táto odroda pestovaná vysoko v horách. Marihuana pochádzajúca z vlhkých oblastí nížim bola charakteristická svojimi šľachovitými, hnedými, vláknitými kvetmi s sedatívno – narkotickým účinkom. Dnes sa stala marihuana pochádzajúca z vysočín komerčným tovarom a je charakteristická listnatými, hnedými kvetmi s sedatívnym účinkom. Veľa neželaných znakov dovážaného kolumbíjskeho konope je výsledkom rýchlych poľnohospodárskych techník pestovania skombinovaných so slabým vyzrievaním a uskladnením marihuany po zbere. No kolumbíjske semienka stále obsahujú gény vitálneho energického rastu a vysokej produkcie THC. Kolumbíjske odrody takisto majú pomerne vysoký obsah CBD a CBN čomu môžeme pripísať sedatívny účinok, ktorý vyplýva zo zlého vyzrievania a uskladnenia po zbere. Pôvodné, domestikované odrody mali zväčša nízky obsah CBD a CBN. Komerčný trh s konope spôsobil vymiznutie niektorých miestnych odrôd konope vďaka hybridizácii s komerčnými odrodami. Kolumbíjske odrody sú čo sa týka vonkajšej stavby relatívne dobre sa vetviace, kužeľovité rastliny s dlhou centrálnou stonkou, horizontálnymi vetvami a pomerne krátkymi internódami. listy sú charakteristické svojimi silne zúbkatými okrajmi s tenkými čepeľami (7-11)a takmer kompletne sa kruhovo prekrývajúce s rôznymi odtieňmi okolo stredne zelenej. Kolumbíjske odrody zväčša kvitnú dlho v miernom klimatickom pásme severnej pologule pričom pri pestovaní v chladnejších regiónoch sa samotné vykvitnutie nemusí vôbec podariť. Tieto odrody potrebujú dlhšie obdobie na rast, ktoré im poskytuje ekvatoriálna klíma preto sa môže stať, že tieto rastliny nebudú reagovať na rapídne sa skracujúcu fotoperiodu počas jesene v miernom klimatickom pásme. Vďaka horizontálnemu sa vetveniu týchto odrôd a ich dlhému obdobiu rastu, zvyknú samičie rastliny produkovať veľa kvetov pozdĺž celej stonky od okraja až do stredu vnútornej, centrálnej stonky. tieto malé kvety zvyknú vytvárať malé, oblé, tmavé, škvrnité a hnedé semienka. Dovezené aj domáce kolumbíjske odrody konope zvyknú mať skôr sedatívnejší účinok v porovnaní s ostatnými odrodami. Tento stav pravdepodobne spôsobuje synergické účinok THC s vyšším obsahom CBD a CBN. Zlé techniky vyzrievania po zbere u niektorých kolumbíjskych pestovateľov konope, napríklad sušením na slnku na veľkých kopách pripomínajúcich hromady kompostu môžu spôsobovať formovanie sa CBD ako degradačného produktu THC. Kolumbíjske odrody sú veľmi dobre pokiaľ chceme vytvárať hybridy s odrodami, ktoré rýchlejšie dozrievajú ako napríklad tými pochádzajúcimi zo strednej, alebo severnej Ameriky. b) Kongo – (5° SZŠ až 5°JZŠ): Väčšina týchto semienok je zhromažďovaná z komerčných produktov kvetov s veľkým počtom semienok, ktoré sa objavia v Európe. c) Oblasti Hindu Kushu – Konope indické (Afganistan a Pakistan) – (30° - 37° SZŠ): Tieto rastliny pochádzajú z predhorí Hindu Kushu (vo výške 3200 metrov [10 000 stôp]) kde sa pestujú úž po stáročia v malých vidieckych záhradách, primárne sa používajú na tvorbu hašišu. V týchto oblastiach sa hašiš vyrába z živice obaľujúcej kvety a okolité lístky. Táto živica sa získava zatrasením a drvením vrcholcov cez hodvábne plátno odkiaľ sa zozbiera živica plná prachu, ktorá spadla z rastliny. Pančovaním a následným stláčaním dôjde k postupnému vyformovaniu komerčného hašišu. Väčšina odrôd pochádzajúcich z tejto oblasti je typu Cannabis Indica. Skoré dozrievanie a viera utajených pestovateľov, že táto odroda môže byť vyňatá spomedzi zákonov kontrolujúcich Konope Siate a teda stala by sa legálnou viedla k šíreniu tejto konope pestovanej pre zisk drogy medzi domácim obyvateľstvom. Názvy ako “ Hash Plant“, “Skunk weed“ poukazujú na ich ostrú vôňu pripomínajúcu “primo“ hašiš z údolí nachádzajúcich sa vysoko v horách neďaleko oblasti Mazar-i-Sharif, Chitral a Kandahár v Afganistane a Pakistane. Túto odrodu je možné charakterizovať ako nízku, zavalitú rastlinu s mocnou, pevnou stonkou a krátkymi internódami. Hlavná stonka dosahuje najčastejšie výšku okolo 1,2 až 1,8 metra (4-6 stôp), pričom relatívne nerozkonárené primárne vetvy rastú priamo hore až kým nedorastú výšky takmer ako primárna stonka čím daná rastlina vytvára akoby tvar prevráteného kužeľa. Tieto odrody dorastajú do strednej veľkosti s tmavo zelenými listami zloženými z 5 až 9 čepelí, pričom tieto listy sú extrémne široké, hrubo zúbkaté a oblo zakončené. Spodná strana listov je často svetlejšia ako vrchná. Tieto listy sú pomerne rozložité, hrubo zúbkaté čo pripomína tvarom pomerne často tvar javorového listu. Kvety sú husté a rastú pozdĺž celej dĺžky primárnych vetvy ako enormne živičnaté listnaté guľôčky. Väčšina týchto rastlín produkuje kvety s nízkym pomerom kalichov ku kvetom, no vnútorné listy, ktoré sú spojené s týmito kalichmi zvyčajne bývajú takisto enormne pokryté živicou. Pre tieto odrody sú príznačné skoré dozrievanie spojené s už spomínanou extrémnou produkciou živice. Toto je pravdepodobne výsledkom ich aklimatizácie do mierneho pásma severnej pologule spojenej so selekciou pre tvorbu hašiša. Ostrá, štipľavá vôňa spojovaná s týmito odrodami z oblastí Hindu Kushu sa objavuje už pomerne skoro keď sú dané rastliny ešte len v štádiu sadeníc, pričom takto intenzívne voňajú nie len samičie ale aj samčie rastliny a tento jav pokračuje aj ďalej v neskorších štádiách vývoja rastlín. Sladká vôňa produkovaná týmito rastlinami v skorých štádiách vývoja sa skoro stratí spolu s čistou, veselou psychoaktivitou. Nízky vzrast, skoré dozrievanie a extrémna produkcia živice robia z odrôd Hindu Kush žiadaný artikel pre hybridizáciu a je pochopiteľné, že sú spájané so značnou popularitou. Genofond dovezených Hindu Kush odrôd sa zdá byť dominantným pre tieto vyššie spomínané priaznivé charakteristiky, ktoré sa pomerne ľahko prenášajú na F1 hybridnú generáciu. Ako pomerne dobré kombinácie pre hybridizáciu sa zdajú byť kríženia Hindu Kush odrôd s neskoro dozrievajúcimi, vysokými, sladkými odrodami z Thajska, Indie či Nepálu. Hybridy vzniknuté kombináciou nejakej z Hindu Kush odrôd spolu s vyššie spomínanými sladkými odrodami prejavujú charakteristiky nízkeho vzrastu, vysokého obsahu živice, skorého dozrievania a sladkej chuti, pričom tieto hybridy budú produkovať vysoko kvalitné kvety aj v severnejších klímach. Veľa hybridov tohto typu sa vytvorí každým rokom a zároveň sa ich aj v súčasnosti veľa pestuje mimo iné aj v mnohých oblastiach Severnej Ameriky. Semienka odrôd Hindu Kush sú zvyčajne veľké, zaoblené, tmavo sivé až čierne a mierne vzorkované. d) Južná časť centrálnej Indie – regióny Kerala, Mysore a Madras (10°- 20° SZŠ): Ganja (inými slovami vrcholce konope) je pestovaná v Indii už po stáročia. Tieto odrody sa pestujú ako bezsemenné rastliny (sinsemillia), následne sa nechajú presušiť, dozrieť po zbere a napokon sa fajčia ako marihuana namiesto toho aby boli spracované na hašiš ako tomu býva zvykom v mnohých oblastiach Centrálnej Ázie. Vďaka tomu to sa stali domáci pestovatelia terčom záujmu a želaní získať od nich semienka, ktoré v sebe nesú výhody dlhoročného selektívneho kríženia za účelom vyšľachtenia kvalitnej ganje Indickými farmármi. V súčasnosti veľa Európanov aj Američanov žije v týchto oblastiach Indie a od tohto už nie je ďaleko k tomu, že si dnes ganja odrody hľadajú cestu medzi americkými domácimi odrodami konope. Ganja odrody sú často vysoké a mohutné rastliny u ktorých centrálna stonka dorastá do výšky až 4 metre (12 stôp), no zároveň sú tieto rastliny aj mohutne rozvetvené s širokou “korunou“. Listy týchto odrôd bývajú stredne zelené s počtom čepelí na jednom liste 7 – 11, listy sú stredne široké a stredne zúbkované na okrajoch kruhovito usporiadané. Vetvy ganja odrôd svojím usporiadaním pripomínajú akoby vejárový list čo je dôsledok značného vetvenia sa na obmedzenom priestore takže je pochopiteľné, že kvety sa začínajú utvárať až od treťoradých, prípadne štvrtoradých vetví. Tento fakt podporuje pomerne značné výnosy kvetov, ktoré u ganja odrôd bývajú malé, štíhle a skrútené. Semienka bývajú zvyčajne malé a tmavé. Veľa ostrých vôní a chutí sa vyskytuje u Indických ganja odrôd, pričom tieto odrody sú extrémne živičnaté a psychoaktívne. Konope používané na liečivé účely v 19. a na začiatku 20. storočia pochádzalo práve z druhov indickej ganje. e) Jamajka – (18° SZŠ): Jamajské odrody neboli nijak nezvyčajné v neskorých šesťdesiatych a skorých sedemdesiatych rokoch 20. storočia, no dnes sú tieto odrody podstatne vzácnejšie. Na Jamajke sa pestujú oba druhy zelená aj hnedá konope. Vrcholom tejto línie bezsemenných (sinsemillia) rastlín na fajčenie bola odroda známa ako “Lamb’s bread“ ktorú je pomerne vzácne vidieť mimo Jamajky. Väčšinu údajných Jamajských odrôd možno opísať ako šľachovité a hnedé rastliny veľmi podobné tým odrodám ktoré sa pestujú na komerčné účely v nížinách Kolumbie. Značná blízkosť Jamajky ku Kolumbii a jej poloha pozdĺž trasy pašerákov pašujúcich marihuanu z Kolumbie na Floridu sa stala pravdepodobne dôvodom toho, že v súčasnosti na Jamajke prevládajú Kolumbíjske odrody a dáva za vznik dohadom či vôbec pôvodné Jamajské odrody nie sú len akýmisi potomkami Kolumbíjskych odrôd. Jamajské odrody sa podobajú na tie pochádzajúce z Kolumbie v tvare listov, semienok a základnej morfológii, no tieto Jamajské odrody zvyknú byť o čosi vyššie, tenšie a svetlejšie zelené. Jamajské odrody produkujú čistý, veselý psychoaktívny efekt na rozdiel od mnohých Kolumbíjskych odrôd. Niektoré odrody mohli takisto prísť na Jamajku z oblasti Karibského pobrežia Mexika čo by vysvetľovalo introdukciu „veselých“ zelených odrôd. f) Keňa – Kisumu (5° SZŠ až 5° JZŠ): Odrody z tejto oblasti majú tenké listy, sú pomerne rôznorodé čo sa týka odtieňov farieb od svetlo zelenej až po tmavo zelenú. Charakterizuje ich „veselý“ psychoaktívny účinok a sladká chuť. výskyt hermafroditov medzi týmito odrodami je pomerne bežný. g) Libanon – (34° SZŠ): Libanonské odrody sú pomerne vzácne medzi domácimi druhmi konope, no z čau na čas sa možno stretnúť aj s nimi. Zvyčajne sú nízke, štíhle s hrubou stonkou, pomerne slabo sa vetvia, majú široké, stredne zelené listy s 5 – 11 mierne širokými čepeľami na jednom liste. Bývajú pomerne skoro dozrievajúce a silno listnaté čo odráža aj ich nízky pomer kalichov k listom. Kalichy sú pomerne veľké a v nich sa tvoriace semienka bývajú sploštené, vajcovitého tvaru a tmavo hnedo sfarbené. Tak ako pri Hindu Kush odrodách aj tieto sa primárne pestujú pre tvorbu hašišu, ktorý sa získava vytriasaním na plátno a následným stláčaním, pričom tu pomer kalichov k listom nehrá až takú úlohu, dôležitejšou vlastnosťou je produkcia živice pre tvorbu hašišu. Libanonské odrody sa podobajú na Hindu Kush odrody v mnohých znakoch a je pravdepodobné, že je medzi nimi určitý príbuzenský vzťah. h) Malawi, Afrika – (10° - 15° JZŠ): Malawi je malá krajina vo východnej oblasti centrálnej Afriky hraničiaca s jazerom Nyasa. Počas uplynulých niekoľkých rokov sa konope z Malawi objavovalo v podobe zabalenej do kôry kde bolo tesne zrolované v hmotnosti zhruba 100 gramov (4 unce) naraz. Takmer bezsemenné kvety majú ostrú chuť a sú silne psychoaktívne. Európsky a Americký nadšený pestovatelia okamžite začali pestovať novú odrodu čím sa táto odroda začlenila medzi niekoľko domácich hybridných odrôd. Sú to charakteristicky tmavo zelené, veľké rastliny so strednou výškou a značným vetvením sa stonky. Listy sú tmavo zelené s pomerne hrubo zúbkatými okrajmi, pomerne veľkými, štíhlymi čepeľami na jednotlivých listoch usporiadaných do úzkych, visiacich v tvare rúk radov. Listy sú pomerne slabo zúbkované na koncoch jednotlivých čepelí, približne 20 % z každej čepele. Dozreté kvety sú niekedy vzdušné, plynie to z ich dlhých internódov a pozostávajú z pomerne veľkých kalichov a relatívne malého počtu listov. Veľké kalichy sú veľmi sladké a živičnaté, tak isto ako aj extrémne psychoaktívne. Semienka sú veľké, akoby skrátené, sploštené, vajcovitého tvaru tmavo šedé až červenohnedé, vzorkované na kvetnom, alebo semennom obale. Karunkula (výrastok na semienkach), alebo miesto zúženia na báze semienka je nezvyčajne veľké, zvyčajne obklopené ostrým, lemovaným okrajom. Niektoré rastliny pokiaľ rastu pod holým nebom tak zmenia farbu svojich kvetov počas pohlavného vývoja na jemne žltozelenú. Aj keď dozrievajú pomerne neskoro zdá sa, že sa aspoň vo Veľkej Británii a Severnej Ameriky stretli s podobným prijatím ako ostatné odrody pestované pre zisk drogy. V Amsterdame aj iných Európskych mestách sa dá pomerne ľahko zohnať mnoho afrických odrôd balených do malých balíkov, no bohužiaľ nízkej kvality. Fenotypy sa medzi sebou značne odlišujú, no veľa z nich sa podobá na odrody pochádzajúce z Thajska. i) Mexiko – (15° - 27° SZŠ): Mexiko bolo až do nedávna hlavným zdrojom marihuany fajčenej v Amerike. Úsilie pohraničnej stráže o zastavenie prúdenia Mexickej marihuany do USA malo len minimálny efekt a veľa odrôd vysokokvalitného konope s obsahom drogy bolo dostupných aj naďalej. Veľa hybridných odrôd pestovaných dnes domácimi nadšencami má svoj pôvod práve v horách Mexika. No v minulých rokoch bohužiaľ začala Mexické vláda (s finančnou podporou USA) s programom intenzívneho odstraňovania konope rozprašovaním herbicídov zo vzduchu, jedným z takých herbicídov je napríklad Paraquat. Ich program bol úspešný a vysoko kvalitné mexické konope sú dnes už len vzácne dostupné. Je absurdné, že NIMH (národný inštitút pre duševné zdravie) používa práve odrody Mexického konope pri pestovaní v oblasti Mississippi na farmaceutický výskum produktu použiteľného pri chemoterapii a glaukóme (zelený zákal). V najlepších rokoch pestovania Mexickej marihuany od skorých šesťdesiatych rokov do stredných sedemdesiatych rokov mali odrody, alebo “brands“ konope pripojený názov miesta, alebo oblasti kde boli dopestované. A preto aj názvy ako “Chiapan“, “Guerreran“, “Nayarit“, “Michoacan“, “Oaxacan“ či “Sinaloan“ majú vo svojom pozadí geografický pôvod ktorý nám pripomínajú až do dnes. Všetky tieto oblasti sa nachádzajú v Pacifických pobrežných štátoch v postupnosti od Sinoali na 27° SZŠ, cez Nayarit, Jalisco, Michoacan, Guerrero a Oaxacan až po Chiapas na juhu na 15° SZŠ. Všetky tieto štáty sa tiahnú od pobrežia až do pohorí kde sú dané rastliny pestované. Odrody z oblastí Michoacan, Guerrero a Oaxaca boli najbežnejšími a preto niekoľko poznámok by sa malo napísať o každej z nich ako aj o Mexických odrodách celkovo. Mexické odrody sú zväčša vysoké, priame rastliny stredného až vysokého vzrastu s veľkými, svetlo až tmavo zelenými listami. Listy pozostávajú z dlhých, stredne širokých čepelí, stredne zúbkaté s jednotlivými listami usporiadanými do kruhu. Rastliny obzvlášť v porovnaní s odrodami z Kolumbie, alebo Thajska dozrievajú pomerne skoro a produkujú množstvo kvetov s vysokým pomerom kvetov ku kalichom s vysokou psychoaktivitou a „veselím“ typom účinku (celebral). Odrody z oblasti Michoacan zvyknú mať veľmi štíhle čepele listov a veľmi vysoký pomer kalichov k listom tak isto aj odrody s Guerreran, no odrody z Oaxacany mávajú širšie čepele listov, často aj kvety mávajú s väčším výskytom listov. Odrody z Oaxacany bývajú najväčšie so silným, energickým rastom, naproti tomu odrody z Michoacany bývajú menšie a útlejšie. Odrody z Guerrerany sú často nízke s tým, že sa u nich vyvíjajú dlhé, priame spodné vetvy. Semienka z mexických odrôd bývajú väčšinou skutočne veľké, vajcovité, jemne sploštené so svetlo sivým, alebo hnedým zafarbením bez vzorkovania. V posledných rokoch sa aj v Mexickej marihuane objavujú menšie, tmavšie a vzorkovanejšie semienka. Toto je pravdepodobne znakom, že aj v Mexiku si hybridizácia našla svoje miesto, pravdepodobne z dovezených semienok z najväčšieho zdroja semienok na svete, z Kolumbie. Nekomerčné rastliny s hojným podielom semienok sú voľne k dostatiu z jednotlivých hybridizácií, no treba rátať s tým, že u ich potomkov sa vyskytnú značné odchylky. Len pred nedávnom bolo veľké množstvo hybridných, domestikovaných semienok introdukovaných do Mexika. Nie je ničím výnimočným dnes nájsť v náklade konope z Mexika fenotypy odrôd Thai či Afghany. j) Maroko, pohorie Rif – (35° SZŠ): Pohorie Rif sa nachádza v najsevernejších častiach Maroka v blízkosti Stredozemného mora, jeho výšky dosahujú do 2 500 metrov (8000 stôp). Na náhorných plošinách obklopujúcich mestá Ketamy rastie väčšina konope, ktorého kvety sa používajú na výrobu kifu a hašišu. Semienka sú vysádzané pomerne zoširoka, alebo len tak izolovane na skalnatých terasovitých políčkach skoro na jar hneď potom ako sa roztopí sneh, dozreté rastliny sa zberajú v neskorom Auguste a Septembri. Dozreté rastliny bývajú 1 až 2 metre vysoké (4 – 6 stôp) a slabo rozvetvené. Tento vzrast rastlín spôsobuje nahustenie rastlín pri pestovaní plus slabé zavlažovanie. Každá samičia rastlina nesie len jeden koncový kvet plný semienok. Ak sa vyskytne zopár, alebo vôbec nejaká samčia rastlina tak je okamžite odstránená aby sa predišlo opeleniu. Aj keď sa pôvodne konope v Maroku pestovalo pre zisk kvetov, ktoré sa zmiešali s tabakom a táto zmes sa fajčila ako kif, tvorba hašišu sa začala asi pred 30-timi rokmi ako dôsledok vplyvu západu. V Maroku sa hašiš vyrába pretrepávaním celých rastlín nad hodvábnym plátnom (sitom, sieťovinou) a následne sa zozbierava prachovitá živica, ktorá prejde cez toto plátno. Je len otázkou špekulácií či pôvodné Marocké odrody pestované na kif môžu dnes byť už vyhynuté. Nepotvrdené správy hovoria o tom, že niektoré z týchto odrôd sa pestovali pre tvorbu bezsemenných kvetov a vraj ešte stále existujú v Maroku oblasti kde tieto tradície pretrvávajú. Vďaka selekcii Marockých odrôd pre tvorbu hašišu sa tieto odrody podobajú obom Libanonským aj Hindu Kush odrodám svojímy relatívne širokými listami, nízkym vzrastom a vysokou produkciou živice. Marocké odrody nesú pravdepodobne príbuzenský vzťah s týmito a ďalšími odrodami typu Cannabis Indica. k) Nepál – (26° - 30°SZŠ): Väčšina konope v Nepále rastie divoko, vysoko v horách Himalájí až do výšky 3200 metrov nad morom (10 000 stôp). Malá časť konope sa pestuje z vybraných, divo rastúcich rastlín na produkciu Nepálskeho hašišu a marihuany. Nepálske rastliny sú zväčša vysoké a tenké s dlhými nie moc sa vetviacimi vetvami. Dlhé, tenké vrcholce s kvetmi sú veľmi aromatické, pripomínajúce najkvalitnejšie, čerstvé “chrámové guličky“ “prsty, pásiky“ hašišu ručne vyrábané z divokých rastlín. Tvorba živice je značná , takisto ako aj psychoaktivita so značnou intenzitou. Niekoľko Nepálskych odrôd sa objavilo aj medzi domácimi pestovateľmi (vždy sa myslia pestovatelia v západných krajinách), no zdá sa, že tieto odrody tvoria silné hybridy s odrodami z domácich zdrojov, alebo tými z Thajska. i) Rusko – (35° - 60° SZŠ): Nízky vzrast (10 až 50 centimetrov [3 – 18 palcov]), krátky životný cyklus, široké, zredukované listy a špeciálne semienka, to sú všetko charakteristiky Ruského konope. Janichewsky (1924) pôvodne objavil v tejto oblasti sveta konope, ktoré rástlo ako burina a nazval ho Cannabis Ruderalis. U Ruderalisu sa môžu prejavovať charakteristiky ktoré sú pomerne žiadané pri šľachtení komerčných odrôd mierneho pásma a síce extrémne rýchle dozrievanie. Ruderalis kvitne keď je približne 7 týždňov starý bez viditeľného vplyvu fotoperiody na tento proces. Ruský Cannabis Ruderalis máva takmer vždy vysoký obsah CBD a nízky obsah THC. m) Južná Afrika – (22° - 35° JZŠ): Dagga pochádzajúca z južnej Afriky je vysoko cenená v širokom okolí. Väčšina z týchto semienok bola zozbieraná z nákladov dovezených do Európy. Niektoré z týchto odrôd sú veľmi skoro dozrievajúce (september v severných zemepisných šírkach) so sladkou vôňou. Kvôli svojím rozložitým svetlo zeleným kvetom a sladkej aróme sú tieto odrody často porovnávané z Thajskými odrodami. n) Juhovýchodná Ázia – Kambodža, Laos, Thajsko a Vietnam (10° - 20° SZŠ): Už od doby kedy sa prvé vojska vrátili z vojny vo Vietname sa začali odrody z Kambodže, Laosu, Thajska a Vietnamu považovať za tie celkovo najkvalitnejšie odrody na svete. Dnes je väčšina konope z juhovýchodnej Ázie pestované práve v severnom a východnom Thajsku. Ešte do nedávna bolo pestovanie „vidieckym priemyslom“ oblasti hôr na severe krajiny kde každá rodina mala svoju malú záhradku. Pýcha tunajších farmárov plynula z ich vlastných rastlín, ktorá sa odrážala vo vysokej kvalite a bezsemennej povahe každého jedného starostlivo ubaleného Thajského jointa. Ako dôsledok ohromnej túžby Američanov po exotickej marihuane sa z pestovania konope stal v Thajsku veľký biznis kde následkom toho veľa pestovateľov začalo pestovať na veľkých plochách málo kvalitné konope pochádzajúce z nížin na východe krajiny. Existuje domnienka, že v rámci doplnenia odrôd v rámci začatia rozsiahleho pestovania boli do Thajska privezené cudzie odrody konope, ktoré pravdepodobne zhybridizovali s pôvodnými Thajskými odrodami čo pozmenilo výslednú genetiku. Takisto dnes možno aj divo rastúce konope zozberať, vysušiť a následne vyvážať. Odrody z Thajska možno charakterizovať ich veľmi neskorým dozrievaním, vysokým vzrastom, pričom tieto rastliny sa počas rastu akoby kľukatia, hlavne ich hlavná stonka a vetvy, ktorých je skutočne veľa v dôsledku čoho je táto rastlina skutočne značne rozvetvená. Listy sú skutočne veľké s 9 -11 úzkymi, hrubo zúbkatými čepeľami na každom liste a tieto listy sú usporiadané do visiacich ako ruky radov. Thajčania hovoria o nich ako o “aligátorovom chvoste“ pričom toto pomenovanie je naozaj výstižné. Väčšina Thajských odrôd je veľmi neskoro dozrievajúcich a navyše často podliehajúcich hermafroditizmu. Zatiaľ sa nevie či tento sklon k hermafroditizmu je reakciou na extrémy počasia mierneho pásma na severe, alebo či je tento znak geneticky kontrolovaný a tieto odrody tím pádom majú genetickú predispozíciu smerom k hermafroditizmu. Ako hrôza pre mnohých pestovateľov a výskumníkov býva vedomie, že Thajské odrody sa pohlavne vyvíjajú neskoro, kvitnú pomaly a dozrievajú nerovnomerne. Spomalený vývoj kvetov a zdanlivé ignorovanie zmien vo fotoperiode a počasí dáva za vznik fámam o tom ako Thajské konope rastie a vyvíjajú sa na ňom kvety celé roky. Aj napriek niektorým takýmto nedostatkom sú Thajské odrody veľmi psychoaktívne kvôli čomu sa aj vykonalo už pomerne veľa úspešných pokusov o hybridné kríženia s rýchlo dozrievajúcimi odrodami ako napríklad Mexickými či Hindu Kush odrodami s tým, že z týchto hybridov vzišli hybridné skoro dozrievajúce rastliny s vysokou psychoaktivitou a charakteristickou sladkou, citrusovou chuťou Thai. Kalichy týchto Thajských odrôd sú veľmi veľké tak ako aj semienka a vlastne aj ostatné anatomické znaky čo viedlo k mylným názorom, že by tieto odrody mohli byť polyploidné. Ani u jednej z týchto rastlín konope neboli objavené prírodné polyploidy, no na druhú stranu je treba povedať, že nikto sa touto problematikou zatiaľ nezaoberal dôsledne. Semienka sú veľmi veľké, vajcovité, jemne sploštené a svetlo hnedej akoby opálenej farby. Kvetný obal, alebo obal semienka nie je nikdy škvrnitý, alebo s pásikmi, a už vôbec nie na báze. Skleníky sa osvedčili ako najlepšia cesta ako priviesť k plnému vyzretiu tieto tvrdohlavé Thajské odrody v pásme miernej klími. 3. Fenotypy hybridov pestovaných pre zisk drogy[U] [U]a) Fenotyp akoby popínavých rastlín: Tento fenotyp sa objavuje len pri niektorých domácich rastlinách konope, no u istých hybridných odrodách sa tento fenotyp vyskytuje pomerne často. Ešte sa nezistilo či tento znak je riadený geneticky (dominantný, alebo recesívny), no pokusy o čisté skríženie odrôd s týmto fenotypom sa stretli len s čiastočným úspechom. Fenotyp sa začína prejavovať potom ako hlavná stonka narastie do výšky zhruba 1 metra (3 stopy). Potom sa táto stonka začne zhruba od polovice ohýbať až o 70° od vertikálneho smeru zvyčajne sledujúc smer dopadajúcich lúčov. Následne sa prvé vetvy začnú prehýbať až kým sa nedotýkajú zeme a potom začnú rásť nazad. V extrémnych prípadoch ak je zem dostatočne prehnojená a okolité prostredie vlhké, môžu príležitostne tieto vetvy pustiť korene zo spodnej strany dotýkajúcej sa zeme. Pravdepodobne v dôsledku zvýšenému vystaveniu sa slnku primárne vetvy sa ešte raz, alebo dokonca dvojnásobne rozvetvia pričom vytvoria akoby vejárovité vetvy s palicami podobajúc sa na Juhoindické odrody. Tento fenotyp obvykle produkuje značné výnosy kvetov. Listy tohto fenotypu majú takmer vždy strednú veľkosť s 7 – 11 úzkymi, silne zúbkatými čepeľami na jednotlivých listoch. b) Fenotyp gigantických priamych rastlín: Tento fenotyp máva listy strednej veľkosti s úzkymi, silne zúbkatými čepeľami na jednotlivých listoch podobne ako odrody fenotypov akoby popínavých rastlín a tak isto aj tieto môžu byť aklimatizovaným Severoamerickým fenotypom. No u tohto fenotypu dlhá, priama, centrálna stonka dorastá do výšky 2 až 4 metre (6.5 – 13 stôp) z ktorej vyrastajú dlhé, štíhle primárne vetvy priamo hore pokiaľ niesu tak vysoké prípadne aj vyššie ako centrálna stonka. V základnom tvare sa tieto odrody podobajú na Hindu Kush odrody s výnimkou toho, že ako celok sú tieto domáce rastliny podstatne väčšie ako Hindu Kush s dlhými tenšími omnoho viac sa vetviacimi primárnymi vetvami, oveľa tenšími čepeľami listov a vyšším pomerom kalichov k listom. Tieto gigantické odrody sú hybridmi mnohých rôznorodých dovezených odrôd pričom sa u nich nedá určiť konkrétny pôvod. Predošlí zoznam je súpisom niekoľkých základných fenotypov platných pre množstvo odrôd vyskytujúcich sa po celom svete. Aj keď veľa z nich je pomerne vzácnych, semiačka sa z času na čas objavia v dôsledku extrémnej mobility Európskych a Amerických nadšencov pestovania konope. No z následkov tejto mobility plynie obava aby sa veľa svetovo najviac oceňovaných odrôd konope nestratilo navždy vďaka hybridizácii týchto odrôd s cudzími populáciami konope a vďaka celosvetovému socio-ekonomickému trendu vytláčania konope a teda aj jeho pestovania. Zberatelia a šľachtitelia sa usilujú o záchranu týchto vzácnych a ohrozených genofondov skôr ako sa dočista vytratia. Pravdepodobne je rôzna kombinácia týchto znakov nevyhnutná. Znaky, ktoré sa tu najčastejšie objavovali sú najpravdepodobnejšie dominantné a hocijaké úsilie s cieľom pozmeniť genetiku či zveľadiť dané odrody konope je pravdepodobne najjednoduchšie nakoncentrovaním hlavných fenotypov pre najdôležitejšie znaky. Najlepší pestovatelia si stanovujú ciele len pre určitú vytýčenú oblasť a neústupčivo trvajú na týchto svojich cieľoch. Takze growery, touto kapitolou sa dostavame do druhej polovice obsahu danej publikacie. O tyzden bude zverejnena posledna a nasledne nejake tie diagramy s statistickymi udajmi dolezitymi hlavne pre outdooristov popisujucich co to z fyzickogeografickej sfery. Zatial sa mavajte a prajem prijemne citanie! Ono Ja by som len dodal, že rastlina nededí vlastnosti, ale vlohy. Gén je dedičná vloha. Je to konkrétny úsek DNK. Celkový súbor všetkých génov sa nazýva genotyp. Takže ak sa niekto spolieha len na genetiku, nie je to v poriadku. Treba si uvedomiť, že genetika nám pomôže vtedy, ak dovolíme rastline jej vlohy uplatniť v raste a dozrievaní. Sinuhet citace: Původní příspěvek od cmoud [IRL] tak som precital asi polovicku a kedze niesom botanik tak tomu moc nerozumiem respektyve je toho mnoho Otazka ako vytvorit novy druh?napriklad mame WW a Mazara ,ww-samec mazar-samicka >opelim co dalej?dik mozno som napisal uplnu hlupost >sorac Vysledne seminka budou mit nahodne namichany vlastnosti z obou rodicu. Kazde seminko bude mit jiny mix. MUZsRANAMI citace: Původní příspěvek od mrchrkrt ja nevim ale stale mi to připadá jako bláhová snůška hloupého žvanění, konopí je plevel a rozebírat plevel do podrobna je velmi nezajimavý. :mutant: Rozoberat to co ta zaujima do podrobna, tak to je teda dost zaujimave, ved o to ide, rozsirovat si obzory. za seba to mozem povedat. A je jedno ci je to plevel alebo hoci co, ak ta to zaujima a mas okruh ludi okolo seba, ktorych to zaujima tiez, tak sa o to zaujimate viacery, kazdy podla svojich moznosti, jeden do podrobna a jeden zase nie atd. KNOWLEDGE IS POWER:sun: mr.highman diki super clanok yara Uf Je to náročné čtení, takže pro autora to musel být očistec. Dnes je trend pěstovat konopí za účelem léčby a tudíž získat více CBD. Z článku jsem to nevyčetl a chtěl bych vědět, kdy je nejlepší sklízet pro vyšší obsah CBD. Zda dříve nebo později než je normální sklizeň. Jinak z článku vyplynulo že nejvyšší % CBD mají kolumbijské a ruské ruderális odrůdy, takže alespoň vím na co se zaměřit. mugo NEJLEPŠÍ ČLANEK NA GROWERU Yára Díky moc. Parádní příspěvek. Přesně toto hledám dlouho.

Veškerý obsah Copyright ©MM - MMVI Grower.cz
Grower.cz je diskusní server a magazín o pěstování marihuany.
Fórum obsahuje více než 350.000 příspěvků o pěstování marihuany doma.
Naše on-line galerie je největší kolekcí fotografií pěstování
marihuany na internetu s více než 125.000 fotkami.
Magazín o Pěstování Marihuany | Diskuse o Pěstování Marihuany | Návody na Pěstování Marihuany Doma